Vladimir Nabokov:Lolita - citáty

Vladimir Nabokov: Lolita


Prvá láska Annabel
„Kľačal som a už-už som sa išiel zmocniť mojej milovanej, keď zrazu vyšli z mora dvaja bradatí kúpajúci sa, jeden taký morský starec a druhý jeho pobratim, ktorí na nás začali oplzlým pokrikovaním povzbudzovať, a Annabel o štyri mesiace zomrela na ostrove Korfu na týfus.“ /14

„Duchovné s telesným v nás splývalo tak absolútne, že to dnešná realistická, ordinárna, štandardne uvažujúca mládež sotva môže pochopiť.“ /14

„Pobozkal som Annabel na kútik pootvorených úst a na rozpálený ušný lalôčik a ona sa celá zachvela a kŕčovito zazmietala. Nad hlavou medzi siluetami dlhých tenkých listov sa bledo jagali strapce hviezd; rozmihotané nebo sa zdalo rovnako nahé ako Annabel pod ľahkými šatočkami. A na tom nebi som videl jej tvár, zvláštne výraznú, ani čo by vydávala vlastnú slabú žiaru. Nohy, tie prekrásne živé nohy, nemala celkom pri sebe, a keď moja ruka našla, čo hľadala, po detských črtách jej prebehol snivý a tajomný výraz, spoly rozkoš, spoly bolesť. Sedela o čosi vyššie ako ja a zakaždým, keď ju nadmiera nehy nútila k bozku, skláňala ku mne hlavu bezvládnym, ospanlivo mäkkým, takmer žalostným pohybom, zovrúc mi kolenami zápästie a vzápätí ho pustiac, a jej rozochvené ústa, skrivené akousi horkou záhadnou medecínou, sa so sípavým nadýchnutím priblížili k mojej tvári. Sprvu sa pokúšala zbaviť bolesti z lásky tým, že drsne prechádzala vyprahnutými ústami po mojich a potom si moja najdrahšia kúsok odsadla, nervózne pohodiac vlasmi a znovu sa ku mne temne primkla a nechala ma piť zo svojich otvorených úst, kým ja, v prívale štedrosti, ktorá jej bola ochotná darovať všetko – srdce, hrdlo, celé vnútro – som jej vložil do neobratnej dlane žezlo svojej vášne.“ /15
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Nymfičky
„Rád by som teraz uviedol nasledovnú myšlienku. Vo vekovom rozmedzí deväť až štrnásť rokov sa nájdu dievčatá, u ktorých istí počarení pútnici svetom – často raz takí starí ako ony, ba neraz aj mnoho ráz starší – rozpoznajú pod ľudským zovňajškom ich pravú podstatu: nymfickú, teda démonickú. Som za to, aby sme tieto vyvolené stvorenia nazývali ´nymfičky´.“ /17

„Nie sme sexuálni maniaci! Neznásilňujeme ako dobrí vojaci. Sme nešťastní, mierni, slušní ľudia s pokorným psím pohľadom, dostatočne uvedomelí, aby sme ovládali svoje nutkanie v prítomnosti dospelých, ale ochotní obetovať roky života za to, aby sme sa mohli dotknúť nymfičky.“ /86

„Musíš však pochopiť, že zakliaty pútnik, ktorý sa zmocnil nymfičky a zároveň upadol do jej osídiel, stojí mimo šťastia! Niet na zemi blaženosti, porovnateľnej s láskou k nymfičke. Táto blaženosť je hors concours, bezkonkurenčná, patrí k inému druhu, do inej sféry senzitívnosti.“ /159
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
H.H.
„Onedlho som sa ocitol v období dospievania uprostred civilizácie, ktorá pripúšťa, aby sa dvadsaťpäťročný muž uchádzal o šestnásťročné dievča, ale nie o dvanásťročné.“ /18

„Osoby ženského pohlavia, s ktorými mi bolo dovolené obcovať, pre mňa predstavovali iba utišujúci prostriedok.“ /18

„Moje telo vedelo, čo sa mu žiada, no rozum každú jeho prosbu odmietal. V jednej chvíli som sa hanbil a strachoval a v nasledujúcej som bol bezstarostne optimistický. Všetky tabu ma škrtili.“ /19

„Dovoľte, aby som rozvážne, no dôrazne zopakoval: napriek svojmu nešťastiu som bol a dodnes som výnimočne pekný muž – rozvážnych pohybov, vysoký, s jemnými tmavými vlasmi a melancholickým, ale o to zvodnejším správaním.“ /25

„Podplatil som sestričku a tá mi umožnila prístup do archívu, kde som s neskrývanou škodoradosťou zistil, že ma v chorobopisoch označovali za ´absolútne impotentného´ a ´potencionálne homosexuálneho´.“ /34

„A dnes ľutujem jedine to, že som kľúč číslo 342 nenápadne nepoložil na recepčný pult a ešte v ten večer neodišiel z mesta, z krajiny, z kontinentu, z pologule – ba úplne zo zemegule.“ /119

„Obidve pologule sa unisono zhodujú, že niet nič zlého na tom, keď štyridsaťročný zver, požehnaný miestnym farárom a naliaty alkoholom, zhodí zo seba prepotený svadobný oblek a vrazí sa celkom na doraz do svojej mladučkej ženy.“ /130
„Ja som sa len podriadil prírode. Som verný služobník prírody. Prečo potom tá hrôza, ktorú nemôžem striasť? Nebodaj preto, že som ju pripravil o kvet dievčenstva? Citlivé pani porotkyne – veď ja som nebol jej prvým milencom!“ /130

„Po chrbte sa mi začala plaziť panika ani studené pavúčie nohy. Je sirota. Je osamelé dieťa, odložené, všetkými opustené, a statný, páchnuci chlap s ním dnes ráno tri razy vykonal pohlavný akt.“ /134

„Nie som nijaký zločinecký sexuálny psychopat, ktorý zneužíva dieťa na svoje zhýralé chúťky.“ /142

„Neplnoletá žena, ktorá dovolí osobe nad dvadsaťjeden rokov, aby ju telesne spoznala, vystavuje svoju obeť obžalobe z pohlavného zneužitia alebo z druhostupňovej sodomie, čo závisí od spôsobu vykonania, a za to je maximálny trest desať rokov. Ale čo bude s tebou, ty moja sirota?“ /143

„...a otcovskými prstami som zozadu vnikol hlboko do Loiných vlasov a potom som jej nimi nežne, ale pevne objal zátylok a viedol som svojho zdráhavého miláčika do nášho malého domova, aby sme pred obedom ešte rýchlo splynuli.“ /157

„... Ďalekohľad mojej predstavivosti či predpomätenosti bol dokonca taký silný, že som v diaľavách času uzrel viellard encore vert, bodrého starca – alebo to bola zeleň hniloby? – bizarného, vetchého, slintajúceho dr. Humberta, ktorý pestuje na neuveriteľne rozkošnej Lolite III. starootcovské umenie.“ /167

„Som náležite hrdý na to, že niečo viem, aby som si skromne priznal, že neviem všetko.“ /239

„Ale ani na sekundu som nezabudol na bremeno pomsty.“ /246

„No žiaľ, tie dva roky nenormálneho pôžitkárstva vo mne zanechali isté chlipné návyky – a obával som sa, aby som sa z toho prázdna, v ktorom som žil, náhle nepomiatol, a takto oslobodený nepodľahol pokušeniu v dajakej uličke, keď sa školáčky budú vracať domov. Samota ma ničila. Potreboval som spoločnosť a starostlivosť. Moje srdce bolo hysterickým, nevyspytateľným orgánom.“ /246

„Chcem, aby svet vedel, ako milujem svoju Lolitu, túto Lolitu, bledú a pošpinenú, objemnú od dieťaťa, splodeného iným, no ešte vždy sivookú, ešte vždy s čiernymi mihalnicami, ešte vždy tizianovú a mandľovú, ešte vždy Carmencitu, ešte vždy moju.“ /266

„Nato som vytrhol pištoľ – presne tú hlúposť odo mňa čitateľ nebodaj očakával. Ani len na um mi to nezišlo. ´Zbohom!´ zatiahla spevavo moja krásna americká nesmrteľná mŕtva láska; áno, mŕtva a nesmrteľná, lebo ak máte možnosť čítať tieto riadky, je už mŕtva a nesmrteľná. Tak znie dohoda s takzvanými úradmi. Ešte som začul, ako volá zvučným hlasom na Dicka; pes začal popri aute skákať ako tučný delfín, ale priveľmi ťažký a starý a čoskoro sa vzdal. Deň sa končil a mrholilo, mal som naplno pustené stierače, ale nič nezmohli proti mojim slzám." /268

„Opäť som zaplakal, opitý absurdnou minulosťou.“ /270

„Nie som chlapcom, ani mužským idolom, ani kamarátom, ba ani človekom, ale iba párom očí a piaďou prekrveného svalu – aby som spomenul len veci, ktoré možno spomenúť.“ /271

„Bol som päťprstová obluda, ale miloval som ťa. Bol som opovrhnutiahodný a brutálny, skazený a neviem čo všetko, no [...] miloval som ťa, miloval som ťa!“ /272

„Cesta sa ťahala rovnou šírou krajinou a mne zišlo na um – nie z protestu, a nemal to byť ani akýsi symbol alebo dačo podobné, ale jednoducho nová skúsenosť – že keď som už pohrdol všetkými ľudskými zákonmi, môžem pohrdnúť aj pravidlami cestnej premávky.“ /292

„A pohrával som sa s mnohými pseudonymami pre svoju osobu, kým som natrafil na ten najvhodnejší. V poznámkach mám ´Otto Ottto´, „Mesmer Mesmer´ a ´Lambert Lambert´, ale čosi mi hovorí, že ten, na ktorý padla moja voľba, vyjadruje mrzkosť najlepšie.“ /294
Prvá manželka Valéria
„Svadobná noc bola pre mňa celkom zábavná a moja usilovnosť priviedla tú hlupaňu nadránom do úplnej hystérie. Čoskoro sa však prihlásila realita. Pod odfarbenými kučerami sa ukázali tmavé korienky, úbeľ vyholených holení sa zmenil na pichľavé strnisko, pohyblivé vlhké ústa, nech som ich čo ako napĺňal láskou, nezapreli neomylnú príbuznosť so zodpovedajúcou časťou tela na vzácnom portréte jej ropuchovitej mŕtvej mamičky.“ /26

„Valérii kedysi naháňal neuveriteľný strach môj zvyk mlčať, keď som bol rozladený, či presnejšie, chlad a protivnosť, ktoré vyplývali z môjho rozladeného mlčania.“ /87
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Lolita
„Prečo ma tak obludne vzrušuje jej chôdza? Veď je to dieťa, obyčajné dieťa.“ /41

„V noci prišla vzlykajúc za mnou a veľmi nežne sme sa milovali. Pochopte, veď nemala na tom šírom svete za kým ísť.“ /136

„Ráno, stojac v jednej ponožke, bez dvoch centimetrov meter päťdesiat, to bola Lo, jednoducho Lo. V dlhých nohaviciach Lola. v škole Dolly. Pri podpise na úradných formulároch Dolores. A v mojom náručí vždy a všade Lolita.“ /10

„Napriek istej dávke bystrosti a pohotovosti a občasným zábleskom duchaplnosti nebola taká inteligentná, ako naznačoval jej IQ. Podarilo sa mi síce vytvoriť atmosféru spoločného tajomstva a spoločnej viny, no zato som žalostne stroskotával v úsilí udržať ju v dobrej nálade. Počas nášho ročného putovania som musel každé ráno vymýšľať dajaké lákadlo – niečo mimoriadne, čo nás v ten deň kdesi v diaľke čaká, aby sa na to mohla tešiť, aby tým žila až do chvíle, keď pôjde spať. V opačnom prípade, ak nemala dajaký konkrétny oporný cieľ, kostra jej dňa sa prehýbala a rúcala." /144

„Musel som na ňu, na moju malú, vláčnu Lo striehnuť veľmi bedlivým okom. Azda to bolo následkom ustavičného praktikovania lásky, ale napriek veľmi detskému zovňajšku z nej sálal akýsi slovami nepostihnuteľný slastný žiar, ktorý privádzal automechanikov, liftboyov, dovolenkárov, niktošov v luxusných autách a do terakota opálených kreténov pri modrastých bazénoch do zmyselného vytrženia, čo mi mohlo poštekliť pýchu, keby mi to nebolo rozplameňovalo žiarlivosť. Malá Lo si totiž ten svoj žiar uvedomovala a ja som neraz zachytil jej coulant un regard, kradmý pohľad, ktorým blysla po dajakom záletníkovi alebo zaolejovanom mechanikovi s náramkovými hodinkami na zlatohnedom predlaktí, a ešte som sa ani dobre neobrátil, aby som jej šiel kúpiť lízanku, keď s tým krásavcom prepukli v dokonalú ľúbostnú pieseň vzájomného podpichovania a vtipkovania.“ /152

„Aká slasť bola priniesť jej kávu a potom jej ju odopierať, kým si nesplní rannú povinnosť.“ /157

„... Lo ešte vždy zápasiac s odevom a chrliac na mňa slová, o ktorých by mi ani vo sne nezišlo na um, že ich také malé dievča pozná, nieto ešte používa.“ /162

„Lo bola v tom čase náruživá milovníčka filmu (táto vášeň počas jej druhého roka na strednej škole znateľne ochladla a jej postoj by sa bol dal charakterizovať ako vlažne blahosklonný.) [...] Lo obľubovala najmä muzikály, gangsterky a westerny v poradí, v akom som uviedol. V tých prvých hrali skutoční speváci a tanečníci v neskutočných príbehoch, dalo by sa povedať so žiaľuvzdornou atmosférou, kam nemali smrť a pravda prístup.“ /163

„... v istom zmysle sa totiž obávala zákona ešte väčšmi ako ja.“ /164

„Ako upadalo všetko ľudské, tak sa stupňovala náruživosť, neha a muky. A ona to začala zneužívať.“ /176

„Neobával som sa, že by ma priviedla na mizinu, to nie, ale hrozil som sa toho, že si našetrí dostatočne veľkú hotovosť a potom mi ujde. Som totiž presvedčený, že to úbohé dieťa s krutým pohľadom sa nazdávalo, že s päťdesiatimi dolármi v peňaženke sa dajako pretlčie do Hollywoodu alebo na Broadway.“ /177
„Ja raz dostanem z toho cirkusu okolo chalanov hysák, načarbala znútra na obal učebnice.“ /179

„Vcelku s mi zdalo, že sa tunajšiemu prostrediu prispôsobila lepšie, než som predpokladal.“ /180

„... slečna Cormoranová je toho názoru, a ja sa k nemu prikláňam, že Dolly prenasledujú sexuálne predstavy, ktoré si nemá ako odreagovať.“ /188

„Vraj sa jej hnusím. Robila na mňa strašné grimasy, nadúvala líca a vydávala pekelné prdivé zvuky. Revala, že som sa ju pokúšal znásilniť, a nie raz, už keď som bol podnájomníkom jej mamy. A mamu som vraj bezpečne zavraždil. A vraj sa vyspí s prvým, ktorému sa jej zachce, a ja proti tomu nič nezmôžem.“ /197

„Keď som dovolil Lolite, aby sa zaoberala herectvom, zároveň som jej dovolil, ja hlupák, zdokonaľovať sa v klamaní.“ /219

„Ju som, prirodzene, nemohol zabiť, ako by sa niekto nazdával. Veď som ju ľúbil, Bola to láska na prvý pohľad, na posledný pohľad, na každý, každučký pohľad.“ /258

„... niet na svete moci, aby moja Lolita zabudla na špinavú chlipnosť, ktorou som ju poškvrnil.“/ 270

„Ale najstrašnejšia na celom probléme je skutočnosť, že moja konvenčne založená Lolita si počas nášho unikátneho a zhovädilého spolužitia čoraz jasnejšie uvedomovala, že aj najúbohejší rodinný život je lepší ako táto paródia incestu, ktorý bol v konečnom dôsledku to najlepšie, čo som mohol tomuto opustenému dieťaťu ponúknuť.“ /274
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
John Farlow
„On mi zohnal náboje do koltu a on mi predviedol, ako sa z neho strieľa raz v nedeľu na prechádzke v lese.“ /77
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Druhá manželka, Charlotte Hazeová
„Od začiatku som si bol vedomý majetníckych sklonov v jej povahe, ale nebolo by mi zišlo na um, že bude tak nepríčetne žiarliť na všetko, čo sa v mojom živote netýkalo jej. Bola nenásytne, priam zúrivo zvedavá na moju minulosť. Nútila ma oživovať všetky svoje lásky a potom som ich musel urážať, šliapať po nich, zriekať sa ich a zavrhovať absolútne a nenávratne, a tým zároveň na prach rozmetávať vlastnú minulosť. nútila ma, aby som jej rozprával o manželstve s Valériou, čo bolo, prirodzene, do popuku, a pre jej zvrátené potešenie som si musel vymýšľať alebo nekresťansky rozširovať zástupy svojich mileniek.“ /78

„Bože, ako tá svoju dcéru nenávidela!“ /79

„Na Loine dvanáste narodeniny 1. januára 1947 Charlotte Hazeová, rodená Beckerová, podčiarkla v oddiele ´Osobnosť dieťaťa´ týchto desať prívlastkov zo štyridsiatich: agresívna, neovládateľná, kritická, nedôverčivá, netrpezlivá, podráždená, zvedavá, ľahostajná, negativistická (podčiarknuté dva razy) a zanovitá. Tridsať zvyšných prívlastkov, medzi ktorými bolo veselá, príčinlivá, energická a tak ďalej, akoby ani nejestvovalo.“ /79

„-Charlotte, ten človek vraví, že si mŕtva.- Charlotte však v obývačke nebola.“ /94
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Gaston Godin
„Bol to taký rozmäknutý typ s cestovitou tvárou, v podstate melancholický starý mládenec, ktorého postava sa zužovala smerom dohora k úzkym, nie celkom súmerným pleciam a kužeľovitej hruškovitej hlave s ulízanými čiernymi vlasmi z jednej strany a niekoľkými chumáčmi, prilepenými k lebke z druhej strany. Zato spodná časť jeho tela bola ohromná a pohybovala sa zvláštnou ťarbavo zakrádavou chôdzou na fenomenálne hrubých nohách. Vždy chodil v čiernom, dokonca kravatu si dával čiernu; zriedkakedy sa kúpal a jeho angličtina bola burleskná. navzdory tomu ho všetci pokladali za vrcholne milého a milo čudáckeho chlapíka!“ /173

„Mal aj album s fotografiami všelijakých malých Jackov a Dickov zo susedstva, a keď som v ňom náhodou listoval a utrúsil dajakú poznámku, Gaston našpúlil tučné ústa a zasnene prehodil: ´Oui, ils sont gentils.´ (Áno, sú milučkí.)“ /174
„Predstavte si ho – človek bez štipky takého či onakého talentu, priemerný pedagóg, neschopný vedec, mrzutý, odpudzujúci, tučný, starý homosexuál vrcholne pohŕdajúci americkým spôsobom života, honosiaci sa neznalosťou anglického jazyka – takto žil v snobskom Novom Anglicku, rozmaznávaný starými, láskaný mladými – a žil si náramne a všetkých balamutil; a predstavte si mňa.“ /175
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Únosca Clare Quilty
„Všetko bolo v pohode. Potvrdil mi to aj optimistický hlas v telefóne, áno, všetko je v pohode, moju dcéru včera prepustili, okolo druhej, prišiel po ňu jej strýko, pán Gustave, s malým kokeršpanielom a s úsmevmi pre všetok personál a s čiernym caddy lackom, zaplatil za Dolly v hotovosti a odkázal mi, aby som si nerobil starosti a držal sa v teple, že budú u starého otca na ranči, ako bolo dohodnuté.“ /235

„Zo stôp, ktoré zanechával, sa nedala určiť jeho totožnosť, no zato odrážali jeho osobnosť – alebo aspoň toľko, že ide o vykryštalizovanú a svojskú osobnosť; jeho štýl, typ jeho myslenia mali veľa príbuzného so mnou. Napodobňoval ma a uťahoval si zo mňa. Jeho narážky boli jednoznačne intelektuálne. Bol sčítaný. Vedel po francúzsky. Bol zbehlý v logogrifoch a anagramoch. Bol znalcom erotiky. Mal ženský rukopis. Meno si mohol zmeniť, ale nemohol zamaskovať svoje príznačné t, w, a l, nech ich čo ako nakláňal.“ /239

„Jeho hnusnú tvár som mal naloženú v liehu kalnej pamäti. Niekoľko ráz som ju letmo zazrel a postrehol som v nej istú podobu so srdečným a dosť odpudzujúcim obchodníkom s vínom, mojím švajčiarskym príbuzným.“ /278

Humbertovi: „Ste celkom vedľa. Zachránil som ju pred zvrhlým zvieraťom. Ukážte preukaz, že ste od polície, a nestrieľajte mi tu po nohách, vy opičiak. No, sem s preukazom! Nie som zodpovedný za sviňačiny druhých. Absurdné!“ /284

„Podišiel som kúsok za ním, ale nie až na schody a tri či štyri razy za sebou som naňho rýchlo vystrelil a každým výstrelom som ho trafil; po každom zásahu, po tom hroznom zlomku sekundy mi nyklo tvárou, ako ked cirkusový klaun zveličí bolesť; vždy spomalil, vyvrátil privreté oči, vydralo sa z neho ženské vzdychnutie ´och!´ a zazmietal sa, akoby som ho šteklil, a zakaždým, ked ho tá moja pomalá nešikovná slepá guľka trafila, začal si mrmlať popod nos afektovaným britským prízvukom – príšerne sa zvíjajúc, chvejúc, krútiac všelijako tvárou.“ /289-290

„Vyzeral ako mŕtvy – štvrť tváre mal preč a už ho obletovali dve muchy, neveriac vlastnému šťastiu.“ /291
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
priateľka Rita
„Bola raz taká stará ako Lolita a z troch štvrtín taká stará ako ja – štíhlučká, tmavovlasá dospelá žena bledej pleti, vážiaca päťdesiat kíl, s očarujúco nesymetrickými očami, s hranatým, akoby narýchlo načrtnutým profilom a nesmierne vábivým pružným chrbtom – zrejme jej prúdila v žilách kvapka španielskej alebo babylonskej krvi.“ /247

„Rita moja milá! Vandrovali sme takto vo dvojici krížom-krážom dva hmlisté roky, od leta 1950 do leta 1952, a bola to najmilšia, najprostejšia, najnežnejšia, najhlúpejšia Rita, akú si možno predstaviť.“ /247

„Pozrel som na ňu, keď sa práve usmiala zo spánku, pobozkal som ju na vlhké čelo a navždy som od nej odišiel; lístok s nežným zbohom som jej prilepil na brucho – inak by ho nemusela nájsť.“ /255
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
„Človek nemôže spáchať dokonalú vraždu; to môže iba náhoda.“ /83

„Dnes aby bol človek vedcom, ak chce byť vrahom.“ /85

„Dievča si vytvára ideál lásky a muža podľa svojho vzťahu k otcovi.“ /143

„Naša cesta sa začala v tom bláznivom roku (od augusta 1947 do augusta 1948) všelijakými závitmi a špirálami v Novom Anglicku, potom sa zakľukatila na juh, hore-dolu, na východ, na západ, klesla hlboko do južanského Dixielandu, vyhla sa Floride, lebo tam boli Farlowovci, skrútila sa na západ, cik-cak cez obilné pásmo a bavlníkové pásmo [...]; križovali sme tam i späť Skalisté hory, vandrovali sme púšťami na juhu, kde sme prezimovali, dorazili sme k Tichému oceánu, obrátili sme sa na sever a prešli sme krajinou bledofialkastých našuchorených kríkov v kvete, ktoré rástli pozdĺž ciest, vedúcich lesmi, došli sme takmer po kanadské hranice a pokračovali sme na východ cez úrodné i neúrodné kraje nazad do oblastí, kde vo veľkom prekvitá poľnohospodárstvo, napriek Loiným dôrazným protestom sme sa vyhli jej rodisku v kraji obilia, uhlia a chovu ošípaných a napokon sme sa vrátili pod krídla východu a stratili sme sa v univerzitnom mestečku Beardsley.“ /147

„Boli sme všad