Vladimir Nabokov: Lolita


Prvá láska Annabel
„Kľačal som a už-už som sa išiel zmocniť mojej milovanej, keď zrazu vyšli z mora dvaja bradatí kúpajúci sa, jeden taký morský starec a druhý jeho pobratim, ktorí na nás začali oplzlým pokrikovaním povzbudzovať, a Annabel o štyri mesiace zomrela na ostrove Korfu na týfus.“ /14

„Duchovné s telesným v nás splývalo tak absolútne, že to dnešná realistická, ordinárna, štandardne uvažujúca mládež sotva môže pochopiť.“ /14

„Pobozkal som Annabel na kútik pootvorených úst a na rozpálený ušný lalôčik a ona sa celá zachvela a kŕčovito zazmietala. Nad hlavou medzi siluetami dlhých tenkých listov sa bledo jagali strapce hviezd; rozmihotané nebo sa zdalo rovnako nahé ako Annabel pod ľahkými šatočkami. A na tom nebi som videl jej tvár, zvláštne výraznú, ani čo by vydávala vlastnú slabú žiaru. Nohy, tie prekrásne živé nohy, nemala celkom pri sebe, a keď moja ruka našla, čo hľadala, po detských črtách jej prebehol snivý a tajomný výraz, spoly rozkoš, spoly bolesť. Sedela o čosi vyššie ako ja a zakaždým, keď ju nadmiera nehy nútila k bozku, skláňala ku mne hlavu bezvládnym, ospanlivo mäkkým, takmer žalostným pohybom, zovrúc mi kolenami zápästie a vzápätí ho pustiac, a jej rozochvené ústa, skrivené akousi horkou záhadnou medecínou, sa so sípavým nadýchnutím priblížili k mojej tvári. Sprvu sa pokúšala zbaviť bolesti z lásky tým, že drsne prechádzala vyprahnutými ústami po mojich a potom si moja najdrahšia kúsok odsadla, nervózne pohodiac vlasmi a znovu sa ku mne temne primkla a nechala ma piť zo svojich otvorených úst, kým ja, v prívale štedrosti, ktorá jej bola ochotná darovať všetko – srdce, hrdlo, celé vnútro – som jej vložil do neobratnej dlane žezlo svojej vášne.“ /15
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Nymfičky
„Rád by som teraz uviedol nasledovnú myšlienku. Vo vekovom rozmedzí deväť až štrnásť rokov sa nájdu dievčatá, u ktorých istí počarení pútnici svetom – často raz takí starí ako ony, ba neraz aj mnoho ráz starší – rozpoznajú pod ľudským zovňajškom ich pravú podstatu: nymfickú, teda démonickú. Som za to, aby sme tieto vyvolené stvorenia nazývali ´nymfičky´.“ /17

„Nie sme sexuálni maniaci! Neznásilňujeme ako dobrí vojaci. Sme nešťastní, mierni, slušní ľudia s pokorným psím pohľadom, dostatočne uvedomelí, aby sme ovládali svoje nutkanie v prítomnosti dospelých, ale ochotní obetovať roky života za to, aby sme sa mohli dotknúť nymfičky.“ /86

„Musíš však pochopiť, že zakliaty pútnik, ktorý sa zmocnil nymfičky a zároveň upadol do jej osídiel, stojí mimo šťastia! Niet na zemi blaženosti, porovnateľnej s láskou k nymfičke. Táto blaženosť je hors concours, bezkonkurenčná, patrí k inému druhu, do inej sféry senzitívnosti.“ /159
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
H.H.
„Onedlho som sa ocitol v období dospievania uprostred civilizácie, ktorá pripúšťa, aby sa dvadsaťpäťročný muž uchádzal o šestnásťročné dievča, ale nie o dvanásťročné.“ /18

„Osoby ženského pohlavia, s ktorými mi bolo dovolené obcovať, pre mňa predstavovali iba utišujúci prostriedok.“ /18

„Moje telo vedelo, čo sa mu žiada, no rozum každú jeho prosbu odmietal. V jednej chvíli som sa hanbil a strachoval a v nasledujúcej som bol bezstarostne optimistický. Všetky tabu ma škrtili.“ /19

„Dovoľte, aby som rozvážne, no dôrazne zopakoval: napriek svojmu nešťastiu som bol a dodnes som výnimočne pekný muž – rozvážnych pohybov, vysoký, s jemnými tmavými vlasmi a melancholickým, ale o to zvodnejším správaním.“ /25

„Podplatil som sestričku a tá mi umožnila prístup do archívu, kde som s neskrývanou škodoradosťou zistil, že ma v chorobopisoch označovali za ´absolútne impotentného´ a ´potencionálne homosexuálneho´.“ /34

„A dnes ľutujem jedine to, že som kľúč číslo 342 nenápadne nepoložil na recepčný pult a ešte v ten večer neodišiel z mesta, z krajiny, z kontinentu, z pologule – ba úplne zo zemegule.“ /119

„Obidve pologule sa unisono zhodujú, že niet nič zlého na tom, keď štyridsaťročný zver, požehnaný miestnym farárom a naliaty alkoholom, zhodí zo seba prepotený svadobný oblek a vrazí sa celkom na doraz do svojej mladučkej ženy.“ /130