Rada navštevovala Viola tento dom, pretože v ňom Viola nachádzala pocit bezpečia i útočištia. Raz po návrate z Milockých domu našla Viola ležať Emu v postieľke vo veľkých horúčkach. Bola ťažko chorá, no vďaka Violinej starostlivosti sa uzdravila. Dni bežali jako s vetrom opreteky až sa priblížili Imrove dávno očakávané voľby. V dome bolo veľmi rušno. Časté boli návštevy rôznych hodnostárov a dôležitých pánov. Hermínka, ktorá bola vychovávaná pre Imricha, veľmu túžila po jeho víťazstve, no nestalo sa tak, čo ju veľmi sklamalo a dala to Imrovi pocítiť. Imrich to však nebral až tak tragicky ako ona. Viola sa od pani Milockej dozvedela, že Daniel už dostal faru a musia sa tam presťahovať. Hoci bola Viola z toho veľmi smutná chcela sa s nimi patrične rozlúčiť.

V tomto jej však zabránil Daniel, ktorý jej zrazu vyznal lásku a prosil, aby sa zaňho vydala a odišla s ním. Viola nevedela čo má na to povedať, a preto utiekla. Daniel sa však nezdráhal a prišiel za jej tútorom poprosiť ho o Violinu ruku. Ona ho však odmietla pred tútorom i Imrichom. A tak sa Daniel so svojou matkou odsťahoval preč. Neskôr do domu zavítala návšteva. Imricha prišiel pozrieť jeho spolužiak Bubelák a do domu zavítal i brat pani Vilinskej Lupáry. Bubelák sa hneď nalepil na Hermínku, čo bolo vidno i v neskoršom požiadaní o ruku. Lupáry neustále svojími lichôtkami otravoval Violu. Viola ho nemohla strpieť, a preto sa pobrala na majer. Čo čert nechcel návšteva zavítala aj sem obzrieť si okolitú prírodu i majer. I tam Lupáry ustavične obťažoval Violu a dokonca sa jej začal i vyhrážať, čo neskôr aj splnil.

Keď Viola ostala sama s Veronkou prišiel a začal sa dožadovať Violy. Tá však začala kričať, pretože preľaknutá Veronka jej upadla do večného spánku. Lupáry jako pravý zbabelec ušiel. Po pohrebe Veronky sa Viola vrátila z Majera domov a udalosti okolo nabrali rýchly spád. Violin vzťah s Imrichom začal napredovať a rýchlo sa zbližovali. Odpustili si staré sváry i „podpaľačovú dcéru“. „Moja Viola – šeptal znova, potom ju privinul k sebe a prvým bozkom lásky poľúbil milovanú devu.“ So svojou láskou sa zverili aj Vilinskému, ktorý sa tomu veľmi potešil. Za Violou prišiel z Ameriky mních, ktorý porozprával o osude a smrti Mikulčíka a odovzdal jej listiny, ktoré po ňom ostali, a ktoré potvrdzovali jej vlastníctvo domu a Majera. Viola bola šťastná, že sa očistilo otcovo meno a má i Imrichovú lásku a všetky listy zničila. Na prechádzke s Imrichom ju oslovila jej stará matka, ktorá sa preniesla cez svoju hrdosť a prijala vnučku k sebe. „Kto raz Violu miloval, nemôže ju zabudnúť, len tak, ak mu pomáha vyššia idea, jeho viera, jeho stav.“


Charakteristika postáv :

Viola Podhradská – krásne, vysoké, štíhle dievča s výraznými črtami tváre. Nesmierne milovala svojho otca. Bola skromná, utiahnutá, dobroprajná, obetavá, starostlivá a láskava.

Gabriel Podhradský – miloval svoju dcéru a bol ochotný urobiť pre ňu všetko. Hrdý, obetavý, starostlivý.

Imrich – sebavedomý mladý muž, ktorý vedel čo chce a dosiahol všetko po čom túžil i lásku Violy.

Lazar Vilinský – obetavý tútor, ktorý sa vzorne staral o svoju zverenkyňu a ona sa mu za to vďačne odplatila.

Hermínka – krásna, namyslená, hrdá, povýšenecká

Daniel Milocký – dobrák, obetavý, láskavý, skromný

Julo - dobrák, ktorý mal rád Violu ako svoju sestru


Téma:

Na vedľajšej dejovej línii sa nám po celý čas rozprestiera láska medzi Violou a jej otcom. Na tej hlavnej línii sa postupne vyvíja láska medzi Imrichom a Violou popretkávaná rôznymi útrapami a problémami.


Zhodnotenie diela:

Dielo sa mi veľmi páčilo: bola fascinujúca láska medzi otcom a dcérou a pritom sa mi ani vo sne neprisnilo, že kniha sa skončí tak, ako sa skončila. Ani som si len nevšimla, že vo Violinom srdci sa odohráva boj medzi láskou a nenávisťou voči Imrichovi. Kniha bola spracovaná ako prerozpávaný príbeh.


Konflikt a jeho vyriešenie:

Viola a Imrich - spočiatku mu Viola nevedela odpustiť tú “podpaľačovu dcéru“ až to v nej prerástlo do lásky a nakoniec boli spolu veľmi šťastní.

Viola a jej stará mama - Violina stará mama nechcela o Viole spočiatku ani len počuť ,no keď jej “smrť klopala na dvere“ umúdrila sa a svoju vnučku prijala

Pán Podhradský a Mikulčík - v minulosti mali spolu sváry kvôli ženskej a kvôli tomu, že Podhradský Mikulčíka urazil. Mikulčík sa mu oplatil tak, že naňho zvalil vinu za podpálenie mesta. Hoci sa toho už Podhradský nedožil Mikulčík sa mu za všetko ospravedlnil.