Ernest Hemingway – Zbohom zbraniam

Zbohom zbraniam je protivojnový román. Autor čerpá námety z časti svojho života, keď slúžil v Talianskej armáde počas 1. svetovej vojny. Bol tu zranený, čo malo dostatočnú publicitu, pretože bol prvým Američanom zraneným v talianskej armáde. Postavy často holdujú alkoholu a používajú vulgárne slová, za čo iní spisovatelia Hemingwaya dosť kritizovali.


Obsah:

Frederick Henry je Američanom slúžiacim v talianskej armáde. Pohybuje sa hlavne v oblasti sanitnej služby. Býva na izbe vo veľkej vile, ktorú skonfiškovala armáda, spolu s Rinaldim. Bol to jeho najlepší priateľ, ktorému sa často zdôveroval, pretože
mali rovnaké názory na vojnu.

K ich jednotke boli pridelené aj anglické ošetrovateľky. Jedna z nich, Catherine Barkleyová, sa mu páči. S tým sa zdôverí Rinaldimu, ktorý sa mu vysmeje a tým sa to končí. Frederick má prísť so všetkými sanitkami a ošetrovateľmi na určité miesto, kde predpokladajú ťažké boje a teda aj veľa ranených. Keď čakal v zákope aj s ostatnými zdravotníkmi a jedol syr – jeho obľúbené jedlo, zasiahol ich granát. Ostatný to v zákope neprežili a on je ťažko ranený v oblasti nôh. Tento okamih patrí medzi najotrasnejšie opisy, pretože Henry počuje výkriky svojho zomierajúceho kolegu, ktorému nemôže pomôcť.

Po základných ošetreniach je umiestnený v poľnej nemocnici, z ktorej je prevezený do zotavovne. Z údivom zistí, že jeho ošetrovateľka je Catherine, do ktorej sa zaľúbil. Podrobí sa tu riskantnej operácii kolena, aby sa mohol čo najskôr vrátiť na front. Rehabilitácia sa predĺži ešte tým, že si veľkým množstvom alkoholu spôsobil žltačku. Keď Frederick odchádza, Catherine mu
oznámi, že spolu čakajú dieťa.

Po návrate do svojej jednotky zistí, že Nemci postupujú smerom na nich a cestou všetko ničia. Dostane príkaz zobrať si troch vojakov a s nimi sanitky, ktoré mali odísť na bezpečné miesto. Dostali sa do pomaly postupujúcej kolóny a tak sa rozhodli ísť cez polia. Tie sú však zablatené, takže zaviaznu a musia ísť pešo. Domáci ľudia začnú po nich strieľať a jedného z jeho troch podriadených zastrelia. To vydesí ďalšieho z nich a tak dezertoval.

Na prechodoch cez mosty sú hliadky, ktoré zistili, že niektorí Nemci sa prezliekli za talianskych poručíkov a tak chytia aj Henryho. Rozhodol sa dezertovať skokom do ľadovej vody, pretože všetkých pred ním bez vypočúvania zastrelili. Naskočil na vlak idúci do Milána, lebo vedel, že tam je Catherine. V noci počas dažďa a silného vetra spolu preplávali na malom člne cez jazero do
Švajčiarska. Tam strávili zimu v horách, v podnájme vo vile u starých manželov. Keď sa blížil čas pôrodu, zišli do mesta.

Dielo končí tragicky smrťou Catherine pri pôrode. Jej smrť navonok nie je priamym dôsledkom vojny, ale rovnako je nezmyselná, ako desaťtisíce mŕtvych na frontoch. Vojna, ktorá už Fredericka nemohla zasiahnuť fyzicky, ho zranila takýmto spôsobom. Táto nezmyselná rana je spoločným znakom značnej časti Hemingwayových hrdinov. V jednej pasáži autor prirovnáva vojnu k jatkám:

„Vždy ma uvádzali do rozpakov slová posvätný, slávny a obeť a výraz márny ... čítavali sme ich na vyhláseniach, ktoré lepiči plagátov lepili na iní vyhlásenia ... a ja som nič posvätného nevidel a na slávnych veciach nebolo nič slávneho a obete boli ako chicagské jatky, keby tam nič nerobili s mäsom, iba ho zakopávali do zeme.“