Literárny žáner: lyrická poézia
Hlavná myšlienka: Láska k žene, svojmu národu a domovine.

Autor napísal dielo počas svojho pobytu v Jene, kde študoval na univerzite. Tu sa zamiloval do dcéry evanjelického farára, Frideriky Schmidtovej. Počas choroby jej otca, ako starší poslucháč teológie, ho zastupoval. Po smrti farára Schmidta, mu cirkevníci ponúkli miesto. Mladý Kollár túžil po domove, a preto požiadal Friderikinu matku o roku dcéry. Jeho žiadosť bola odmietnutá a Kollár odišiel sám. Láska sa zmenila na bolesť a žiaľ. Frideriku stelesňuje v diele Mína, ktorá je ideálnym prototypom skutočnej Frideriky.

Obsah
V predspeve básnik kritizuje násilné ponemčovanie slovanského obyvateľstva, mierumilovného a pokojne pracujúceho. Spomína Lužických Srbov, ktorí boli už v minulom storočí takmer ponemčení. Obáva sa takého osudu na Slovensku. Varuje slovanské kmene pred stratou rodného jazyka a poddajnosťou voči zotročiteľovi. Poukazuje na nádej, že slovanské národy sa raz dožijú zmeny vo svojej ťažkej situácii. Ako príklad dáva Rusko, nazýva ho Dubisko, ktoré v tom čase malo samostatný štátny útvar ako jediné zo všetkých slovanských národov. Vyčíta všetkým národom, ktoré inému siahli na slobodu. Anglicku vyčíta Indiu, Turkom aktivity v Grécku.
Ústrednou témou je láska k Míne, ktorá sa stáva Slávy dcérou. Opisuje jej krásu fyzickú aj psychickú. Slávy dcéra sa zrodila v kraji nad Zálou, ktorý bol v minulosti obývaný slovanským obyvateľstvom, neskôr zgermanizovaný, Mína je podľa básnika zrastená so slovanským životom. Básnik Míninu krásu prirovnáva k trom bohyniam gréckej mytológie. Priznáva, že na vykreslenie jej krás by jeho pero nestačilo. Vyzdvihuje ju ako symbol potomstva slovanského národa. Vo svojich vlastnostiach je Mína syntézou pravdy a krásy, citu a viery a v Míne sú spojené „dary svetov a časov.“ V druhom speve sa básnik lúči s milovanou bytosťou a odchádza domov. Cesta do vlasti je plná spomienok na Mínu, ale je aj plná žiaľu, a bolesti z rozchodu. Básnik sa obáva o slovanské národy, aby neskončili tak, ako pred storočiami Slovania, ktorých zgermanizovali nemecké kniežatá. Vyzýva k stretnutiu Čechov a Slovákov, aby vošli do národooslobodzovacieho hnutia, ale bez násilia. V treťom speve nastáva zmierenie s rozchodom, ktorý končí vyslovením nádeje na stretnutie po skončení životnej púte. Básnik opisuje stretnutie s rodným krajom, žiali nad rozchodom s Mínou, ktorej sľubuje vernosť.