Joseph Heller
Joseph Heller sa narodil 1. mája 1923 v Brooklyne, Vyštudoval na newyorskej univerzite, Doktorát získal na Kolumbijskej univerzite a Fulbrightovo štipendium mu umožnilo študovať v Oxforde. Román Hlava XXII písal deväť rokov. Joseph Heller vydal svoj román v roku 1961. V priebehu jedného roka román zaznamenal desať vydaní a niekoľko rokov sa udržal na listine bestsellerov. O Hlave XXII sa písalo v recenziách:
" Najlepší americký román, ktorý vyšiel o druhej svetovej vojne..." (The Nation),
" .. apokalyptické majstrovské dielo ..." (Chicago Times),
"Absolútne .. znepokojujúci pohľad do širšieho zápasu dneška - zápasu o prežitie ľudstva .. " (Richmond Times Dispatch),
"streštený, nádherný, a predsa kruto triezvy príbeh, napísaný s dômyslom a fantáziou ..." (Newsday).
Okrem toho je autorom hry We Bombed in New Haven (Bombardovali sme New Haven), ktorá vyšla v roku 1968, a románu Something Happend z roku 1974.
Hlava XXII
Útvar: satirický, protivojnový román
Téma: humorné až sarkastické zobrazenie života amerických vojakov počas II. svetovej vojny na ostrove Pianosa.
Idea: nezmyselnosť vojny, ironický pohľad dovnútra vojenskej mašinérie.
Jazyk: veľa expresívnych výrazov, vulgarizmov (cundry, pobehlica...), autor využíva dlhé súvetia, ktoré podčiarkujú absurditu a prechádza jedinou vetou viac súvislostí: „Yossarian jasne chápal nádhernú logičnosť hlavy XXII. Jej formulácie na seba nadväzovali s precíznosťou, ktorá lahodila oku a zároveň šokovala ako dobré
moderné umenie, hoci si Yossarian chvíľami nebol istý, či ju celkom chápe, práve tak, ako si nebol istý dobrým moderným umením, alebo muchami, ktoré Orr videl v Applebyho očiach.“
Kompozícia: román je členený na 42 kapitol nazvaných väčšinou podľa postáv, ktoré opisujú.
Postavy: Dali by sa rozdeliť na hlavné (Yossarian, Orr, Milo...) a vedľajšie, ktoré doplňujú dej. V románe autor využíva iróniu, satiru, situačnú komiku a humor. Román vzbudzuje názor, že vojna je nezmyselá, tak, ako je nezmyselná celá „Hlava XXII". Heller zobrazuje konflikt medzi vojakom a armádou. Všetky postavy sú istým spôsobom postihnuté vojnou. Nie po fyzickej stránke, ale po psychickej.
-Yossarian: hlavný hrdina, je nespokojný s vojnou. Má teóriu, že ho chce niekto zabiť, ktorá je však na pozadí vojny absurdná. Prejavuje sa uňho živelná túžba po živote, kvôli ktorej ho ostatní považujú za blázna. (napr: po unikovej akcii po zhodeni bômb - …nebol predpísaný postup tak Yossarian reval celou cestou na McWatta: „pohni, pohni, pohni, pohni, ty sviniar pohni, pohni.“ ). Uvedomuje bezvýchodiskovosť svojej situácie, pretože zakaždým, keď si odlieta požadovaný počet náletov, Cathcart ich zvýši.
-Clevinger: „...bol jeden z tých, čo majú plnú hlavu múdrosti a ani zamak rozumu; ... Slovom bol to chumaj. Bol presvedčeným idealistom, ktorý zamdlieval od pobúrenia pri každom prejave rasovej diskriminácie. O literatúre vedel všetko, iba to nie, že môže byť pre človeka aj potešením.“
-Havermeyer: Bol najlepší bombometčík. Chcel stále trafiť cieľ, na ktory bol poslaný. Vychutnaval si pohľad na padajuce bomby na cieľ.
-Doktor Daneeka: bol sebecký a egocentrický hypochonder.
-Hladný Joe: Bol psychycky zničeny z vony. Stále keď si odlietal požadovaný počet letov, tešil sa z navratu domov, ale nedočkal sa ich, pretože bol stále zvýšeny počet turnusov. V noci zbesilo vykrikoval zo sna. „Hladný Joe nejedol, ale hltal; okrem toho si ustavične obhrýzal nechty, zajakával sa, zadúšal sa, škriabal sa, potil sa,
slintal a poskakoval sem a tam ako pomätený“
-McWatt: „McWatt bol zrejme najväčší blázon z celej letky, pretože bol celkom normálny a predsa sa mu vojna ešte nezhnusila.“
-Kaplán Tappman: Je sympatická postava príliš zakríknutého anabaptistu. Dokonca sa bojí vlastného podriadeného. Vojna ho mení. Stráca vieru, bojí sa o svoju ženu. Vníma, že ostatní ho nevnímajú ako človeka kvôli jeho profesií. Jeho jediní priatelia sú Yossarian a Dunbar.
-Poručík (generál) Scheisskopf: Zaujímali ho len vojenské prehliadky. Vsetci ho považovali za hlupáka. Na vysoký post sa neskôr dostane náhodou.
-Major Major Major: Meno Major mu dal jeho otec, ktorý klamal jeho matke, keď po pôrode umierala, že ho pomenoval Caleb ako si priala. Armádny počítač mu omylom pridelí hodnosť majora.
-Nately: Chlapec bohatých rodičov. Zaľúbi sa do prostitutky, ktorá naňho kašľala a robila mu napriek. Len po čase sa doňho zaľúbi.
-Dunbar: Má zaujímavé teórie o dĺžke života. Bol najlepším Yossarianovým priateľom. Na konci príbehu ho „zmiznú“.
-Generál Dreedle: Premýšľa ako sa nedostať pod Peckemovo velenie. Má krásnu ošetrovateľku, ktorou dráždi svojho zaťa. Ten sa jej samozrejme nemôže ani dotknúť, keď si z vypočítavosti vzal Dreedlovu dcéru.
-Plukovník Cathcart: Snažil sa získať povýšenie od Dreedla a všemožne sa mu vtieral, čo nevzbudzovalo sympatie. Stelesňuje všetky negatívne vlastnosti veliteľa.
-Plukovník Cargill: Bol takým nemožným obchodným manažérom, že sa o jeho služby bili firmy, ktoré kvôli daniam potrebovali vykázať straty. Jeho požiadavky boli
veľké, pretože u niektorých firiem nebol bankrot až taký jednoduchý.
-Doktor Stubbs: protiklad doktora Daneeku.
-Kapitán Black: Bol veľmi škodoradostný a protivný muž
Dej:
Dej nie je v celosti, ale je popretŕhaný na menšie prelínajúce sa útržky. Často sa dozvedáme o veciach, ktoré ešte neboli vysvetlené.
Yossarian si žil na Pianose celkom pokojným životom okrem času, keď lietal. Yossarian bol v nemocnici, pretože sa sťažoval doktorom, že ho bolí pečeň. Oni si mysleli, že sa z toho vykľuje žltačka. V skutočnosti ho pečen nebolela, len v nemocnici mu bolo dobre a nič mu nechýbalo. Keď sa rozhodol, že ostane v nemocnici, začal písať listy svojim známym. Písal, že leží v nemocnici, ale neprezradil príčinu. Po chvíli dostal lepší nápad a písal, že odchádza na veľmi nebezpečnú akciu. Popri tom musel cenzurovať listy, kôli Hlave 22. Hlava XXII vojenských predpisov nariaďovala, aby sa na každý cenzurovaný list podpísal cenzurujúci dôstojník. Yossarian väčšinu listov vôbec nečítal. Tie, čo nečítal podpisoval svojím menom. Listy, ktoré ozaj prečítal, podpisoval ako „Washington Irving“, alebo opačne „Irving Washington“. Po čase im do izby priviezli Texasana a bieleho muža. Z Texasana sa vykľul dobromyseľný, veľkodušný a príjemný spoločník. O tri dni ho mali všetci plné zuby. V nemocnici sa objavuje postava vojaka v bielom. Bol to takmer na smrť popálený vojak v obväzoch. Muži z jeho prítomnosti šaleli, pretože predstavoval presne to, čo sa im mohlo ľahko stať. Vojak v bielom po čase zomrel.
Po návrate z nemocnice plukovník Clevinger zvyšuje nálety na 50. Nálety zvýšil až po tom, čo sa zozbieralo dosť letcov na nové posádky, ktorí túžobne čakali na odveľovací rozkaz.
Do základne prišiel jeden vojak, ktorý umrel skôr, ako sa stihol prihlásiť k letu a tak nemohli robiť nič s jeho vecami, ktoré boli v Yossarionovom stane.
Na základni bola malá ošetrovateľská nemocnica, kde pracovali Gus a Wes. Boli to dvaja ošetrovatelia, ktorí medicínu povýšili na exsaktnú vedu. Gus a Wes každého okrem Yossariana, ktorý mal teplotu nad 38,8 posielali do nemocnice. Tých, ktorý mali 38,8 ich posielali naspäť s tym, aby sa vrátili o hodinu si opäť premerať teplotu.
Zvyšok kapitoly sa zaoberá zisťovaním, kto je T. S. Eliot, ktorého spomenul Wintergreen keď odpočúval hovor. Na druhej strane v Ríme sa rozprávali plukovník Cargill s generálom Peckemom,ktorý sa opýtal, ktorý básnik prišiel k peniazom… a v tom nečakane sa ozvalo z veliteľstva 27. armady T. S. Eliot. Vysvetľovali si to všeliako. Napr.: že to bude dajaký nový kód, alebo čosi ako heslo dňa…
Medzi tým sa Yossarian snaží dostať seba a svojích priateľov z dosahu vojny. Snažil sa presvedčiť doktora Daneeka, že jeho priateľ Orr je blázon, aby ho preradil. No on trvá na tom, aby prišiel Orr sám požiadať o preradenie. Yossarian sa dozvedá o Hlave XXII, ktorá hovorí, že každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon a preto ho nemože preradiť.
Mŕtvy v Yossarianovom stane bol symbolom smrti a zabudnutia, ktorého sa všetci báli a nikto nemienil riešiť situáciu s jeho vecami. Yossarian, však vedel veľmi dobre, kto bol Mudd. Mudd bol neznámy vojak, ktorý vôbec nemal šancu a to bolo to jediné, čo sa dalo povedať o všetkých neznámych vojakoch. Jednoducho museli zomrieť.
Do života vojakov náhle zasiahne nálet na Bolognu. Mala to byť veľmi nebezpečná akcia a plukovník Cathcart sám prihlásil svojich mužov, aby sa vytiahol. Pred náletom na Bolognu zavreli zdravotnícky stan, aby nikto nemohol náhodne ochorieť. Nálet na Bolognu sa však odkladal viac ako 6 týždňov. Vojaci už znenávideli tenkú červenú stužku označujúcu líniu bombardovania. Jedného dňa však bolo jasné, že poletia. V noci sa teda Yossarian rozhodol, že prepíše v mapách bojovú líniu za Bolognu. Po jeho čine sa radovali vojaci, ale aj Cathcart a dokonca Peckem dostal medailu. Yossarian prezradil Clevingerovi, čo urobil. On mu za to strašne vynadal kladúc mu na srdce osud úbohých pešiakov, ktorí zostali bez leteckej podpory. Nastal deň náletu na Bolognu a Yossarian preukázal toľko odvahy, že vytrhol slúchadlo v nose lietadla a nariadil návrat. Bologna bola vyhliadkový let. Druhý nálet však bol hotovým peklom. Mal veľký strach o Orra. Počkal, kým sa vráti a okamžite odletel na mimoriadnu dovolenku do Ríma, kde spoznal krásnu Lucianu. Raz v nemocnici musel Yossarian predstierať na rozkaz doktorov, že je niekto druhý, pretože prisla na návštevu rodina vojaka, ktorý zomrel. Doktori vymenili len karty a poučili Yossariana. No psychiater, ktorý si ho zobral na starosť poslal miesto neho domov iného vojaka s tým, že je to skutočný blázon. Yossariana skoro porazilo.
Po nálete na Avignon tesne pred letiskom zmizne z ničoho nič Clevingerovo lietadlo v bielom mraku.
Po dlhom trápení nastáva zvrat v Natelyho ľúbostnom živote. Vyslobodí svoju pobehlicu z „práce“ a nechá ju vyspať sa. Ona sa doňho bláznivo zamiluje. Aj Yossarian si pokojne začal užívať so Zuzanou Ducketovou. Jedného dňa na pláži McWatt robil zvyčajné kúsky a ako tak prelietaval nízko ponad pláž, na plošinu vybehol Kid, aby mu zamával. Zlý odhad spôsobil, že lietadlo kleslo nižšie a Kid zahynul. McWatt vyhodil posádku s padákmi a zabil sa s lietadlom na skale.
Yossariana sa stále viac zmocňoval pocit, že svoju partiu života prehral. Najmä po Natelyho smrti. Rozhodne sa teda nelietať. Chodí s pištoľou a pospiatky. Išiel do Ríma povedať o Natelym jeho pobehlici a ona ho dokaličila. Napriek tomu chce zo zrúcaného mesta zachrániť jej malú sestru. No nepodarí sa mu to.
Aarfy v Ríme znásilní a vyhodí z okna dievča. V tom pribehne Yossarian a začne naňho vrieskať, že už poňho ide polícia. Oni však idú po Yossariana. Odchodom do Ríma bez priepustky dal konečne Cathcartovi zámienku na zatknutie. Plukovník si ho dá nakoniec zavolať a obviní z úpadku morálky. Navrhnú mu s podplukovníkom Kornom kompromis. Musí si ich obľúbiť a oni ho pošlú domov. Yossarian s tým súhlasi. No v zápätí si spomýna na všetky útrapy, ktoré prežil. Korn šikovne po tábore rozchýri, že Yossarian ich bránil pred nemeckým špiónom. A urobí z neho hrdinu. Kaplán ho navštívi v nemocnici a on sa mu zverí s dohodou. Kaplán mu zas povie, že nechali zmiznúť Dunbara, a že Orr doplával na gumenom člne do Švédska a nezostrelili ho ako si mysleli. Preto stále žiadal Yossariana, aby s ním letel. Do nemocnice príde za ním major Danby a najprv prehovára Yossariana, aby sa vzdal myšlienky ujsť do Švédska. Nakoniec ho Yossarian presvedčí a pomáha mu utiecť. Za dverami ho čaká Natelyho pobehlica. Nôž ho minie o vlások a on sa vydá na útek.
Autor poskytuje tento optimistický koniec ako nádej na normálnu budúcnosť v tomto nenormálnom svete.
Yossarian, blázon, sa teda prejavuje ako jediný normálny človek so zdravým pudom sebazáchovy.
