Bertolt Brecht: Matka Guráž a jej deti

Literárny druh: epická dráma
Literárny útvar: divadelná hra
Literárne obdobie: 17. storočie, obdobie 30.-ročnej vojny
Priestor a čas: Morava, Bavorsko, Taliansko...

Kompozícia: 12 dejstiev

Idea diela: Nezmyselnosť vojny ako takej. Zbytočné zabíjanie nevinných ľudí nevedie k ničomu.

Téma diela: Paradox: Matka Guráž bola závislá na vojne, pretože jej zabezpečovala prežitie a prácu, ale práve vo vojne stratila všetko čo mala – deti. Ona si to vlastne ani neuvedomuje.

Jazyk diela:

V hre sa nachádzajú medzititulky, ktoré oboznamujú čitateľa s obsahom, a songy, ktoré objasňujú dané situácie.
V diele sa nachádza mnoho prísloví a metafor napr.:
,, Každý je kováčom svojho šťastia.“
,, Ruka ruku umýva, hlavou múr neprerazíš.“
,, Kto mečom bojuje, mečom zahynie!“...
pejoratíva: skurvili, trúba...

Hlavné a epizodické postavy:

Anna Fierlingová – prezývaná Matka Guráž pre svoju odhodlanosť a neústupčivosť. Žila pre vojnu, nevedela by si predstaviť čo by robila keby skončí vojna. Chodila s vozíkom, ktorý zdedila spolu so svojimi troma deťmi po Európe a predávala rôzne veci. Nechcela, aby jej deti mali niečo konkrétne spojené s vojnou lebo vedela, že by umreli.
Eilif – najstarší syn. Bol veľmi silný, fešák trochu pochabý, raz spraví nepochopiteľný čin, za ktorý bude odsúdený na smrť.
Švajčiarik – mladší syn. Bol oveľa rozumnejší ako Eilif , matka bola na neho hrdá. Nakoniec umiera, pretože stratil kasu, ktorú mal strážiť. Zastrelia ho.
Kattrin – nemá dcéra. Nebola zrovna krásavica, ale mala čisté srdce, pomáhala matke ako sa len dalo. Raz v noci ju vlese prepadnú a ostane jej škaredá jazva na celom líci a čele. Matka vie, že si ju už nikto nezoberie za ženu. Nakoniec aj ju zastrelia.
Ďalšie postavy – stážmajster, verbovník, poľný kurát, kuchár....

Anotácia diela:

Dielo sa začína rozhovorom strážmajstra a verbovníka. Prichádza k nim Matka Guráž aj s deťmi s cieľom niečo predať. Strážmajstrovi sa hneď zapáči Eilif, pretože je veľmi zdatný a presviedča Matku Guráž, aby im ho zverila, že mu bude vo vojne dobre nič mu nebude chýbať. Ona s tým nesúhlasí. Strážmajster dá papieriky do helmy. Biele znamenajú život, čierne smrť. A postupne vyberajú. Strážmajster, Eilif, Švajčiarik aj Kattrin si vyberú smrť. Matka Guráž vie, že ak vstúpia jej deti do vojny umrú. Ale verbovník nenápadne odvádza Eilifa bokom, čím oficiáalne vstupuje do vojny. Matka sa po dvoch rokoch stretáva s Eilifom. Akurát ho poľný kurát vyznamenával z hrdinského činu, ktorý Eilif vykonal. Dokázal zabiť troch nepriateľov, keď sa snažili zabiť oni jeho a ešte získal aj pár volov. Matka je nesmierne šťastná, že vidí Eilifa. O ďalšie tri roky sa Švajčiarik stáva cálmajstrom pluku. V jednu noc napadnú nepriatelia pevnosť, kde sa všetci ukrývajú. Švajčiarik pritom stráca kasu a veliteľ ho odvádza na výsluch. Má povedať kde je kasa lebo ho zabijú. Matka Guráž a Kattrin sa nemôžu k Švajčiarikovi priznávať, pretože by boli vinné aj ony. Nakoniec Švajčiarika zastrelia jedenástimi výstrelmi. Telo ukážu ostatným, či ho nepoznajú. Matka Guráž a Kattrin nemôžu nič podniknúť, môžu sa len tupo pozerať na mŕtve telo.

Neskôr po čase precestuje Kattrin s Matkou Gurážou Bavorsko, Moravu aj Taliansko. Pri jednej ceste prepadnú chuderu Kattrin a zohavia ju jazvou cez čelo a oko. Matka vie, že ženícha si už nenájde. Spätosť Matky Guráže s vojnou autor opisuje v ôsmom dejstve, kedy jej poľný kurát vyčíta, že nechce, aby skončila vojna. Matka Guráž sa bojí, že príde mier, takúto možnosť si nechce pripustiť. Nešla dokonca ani na pohreb syna Švajčiarika, dla prednosť obchodu. Eilif sa raz v noci prikradol do jedného domu kde jednému sedliakovi znásilnil a zmárnil ženu. Matka Guráž o tom nevie, nevie ani to, že Eilif je odsúdený na smrť a že ho následne zabijú. Raz po dlhej dobe sa matka Guráž s Kattrin usídlia u jedných sedliakov. Matka Guráž je práve mimo domu, keď napadnú nepriateľskí vojaci dom, kde je Kattrin. Chcú, aby im vydali Matku Guráž a nič sa im nestane. Kattrin toto všetko počuje a chce kričať na brány mesta, ktoré je neďaleko. Prišli by im totiž na pomoc. Lenže sedliaci nechcú mať problémy, tak sa rozhodnú, že im Matku Guráž radšej vydajú. Kattrin keďže nemôže rozprávať vylezie na strechu a začne bubnovať ostošesť. Vojaci ju chcú dať dole, ale nejde to. Kričia, že ju zastrelia, ale ona s plačom pokračuje v bubnovaní. Zastrelia ju a odchádzajú. Keď sa to Matka Guráž dozvie je z toho neuveriteľne nešťastná. Sedliaci jej sľúbia, že jej vystroja pohreb, ako sa patrí. Tak si Matka Guráž berie vozík a ide za Eilifom. Ona totiž nevie, že stratila aj jeho. Nechápe, že vojna ju pripravila úplne o všetko.