Ján Palárik sa narodil v rodine učiteľa, v ktorej dostal základy školského a hudobného vzdelania. Študoval na gymnáziách v Žiline a v Kecskeméte a teológiu v Ostrihome, Bratislave a Trnave. Po vysvätení za kňaza pôsobil ako kaplán na niekoľkých miestach a od roku 1862 až do smrti bol farárom v Majcichove pri Trnave. Hlavný význam jeho literárnej činnosti spočíva v dramatickej tvorbe - Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch a Dimitrij Samozvanec.

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Táto veselohra sa skladá z troch dejstiev. V prvom dejstve prichádza rechtor Orieška, otec grófkinej spoločníčky Eržiky, požiadať grófku o príspevok na opravu školy. Eržika sa dozvedá, že o niekoľko dní má k nej prísť jej budúci manžel. Miluška, grófkina spoločníčka, vyjadrí nespokojnosť nad tým, že by sa grófka mala vydať za muža, ktorého charakter nepozná a ktorého nevidela od malička. Eržika dostane nápad, aby sa s Miluškou v úlohách zamenili. O zámene vedia len komorná Capková a husár Pišta.

V druhom dejstve prichádzajú na grófkino panstvo barón Lajoš Kostrovicky a jeho priateľ, inžinier Rohon. Ani barónovi sa nepáči myšlienka, žeby sa mal oženiť so ženou, ktorú tak dlho nevidel, a tak aj on dostane nápad, aby si vymenili úlohy. Pišta, ktorý je pri tom, im chce povedať o zámene grófky s Milušou, no Lajoš mu nedovolí prehovoriť. V kaštieli ich privíta krásna grófka, aj keď nepravá. Keďže pravý gróf je pomaďarčený, aj Rohon musí rozprávať po maďarsky, no Miluška rozpráva hrdo po slovensky a hlási sa k slovenskému národu, Skutočnému barónovi sa vôbec nepáči, no Rohon sa do nej zamiluje až po uši. Nemôže jej však povedať pravdu, pretože on je len inžinier. No aj Miluška sa do Rohona zamiluje, ale tiež si myslí, že táto láska je zakázaná, pretože ona je len dedinské dievča, a Rohona odmietne. Skutočný barón sa stretne s Eržikou, ktorá sa vydáva za obyčajné hlúpe dedinské dievča, a je očarený jej krásou.

V treťom dejstve nepravý barón vyzná lásku Miluške a ona sa čestne prizná, že si s pravou grófkou zamenili úlohy. Grófka je svedkom toho všetkého a všetci traja sa dohodnú, že zatiaľ Lajošovi nič nepovedia. Lajoš prichádza počas obžinkov za Eržikou a ponúka jej manželstvo, no tá ho i naďalej odmieta. Keď do kaštieľa prichádza Lajošov otec, barón Kostrovicky, Lajoš mu oznámi, že sa odmieta oženiť s grófkou a že si chce vziať za ženu chudobné dievča z dediny. Nakoniec Miluška a Rohon vylíčia grófovi celú situáciu, Miluška sa sľúbi Rohonovi a Eržika Lajošovi. Hra sa končí dvoma ľudovými piesňami.

Hlavné postavy:

Eržika – mladá grófka, chovanica baróna Kostrovického, ktorá sa hrdo hlási k slovenskému národu a so svojou spoločníčkou vymýšľa rôzne figliarstvá
Miluška – grófkina spoločníčka, dcéra rechtora Oriešku, hrdá Slovenka
barón Lajoš Kostrovicky – študoval v Maďarsku a tam sa z neho stal hrdý Maďar, hoci jeho rod má slovenské korene, je úprimný v láske
inžinier Rohon – pomaďarčený Slovák, ktorý sa po stretnutí s Miluškou rýchlo vracia k svojim koreňom

Vedľajšie postavy:

Capková, Pišta, Orieška, starý barón, ženci a žničky, Suchay

Ukážka:

Miluša: Aj, aj, to je tu dačo originálneho!
Nebola bych myslela, že vzdelaný mladý
Muž vzdelanej dievke ruku bozkávať môže!
Ľudovít: Sto striel, tí ma pekne prichytili!

Umelecké prostriedky:

epitetá – chybu velikú, krásnu dcéru, osvietená grófka, civilizované panstvo
metafora – hrať sa s láskou
prirovnanie – škaredou pýchou nafúkaný horenos, ako toť ich milosť moja komorná