Postavy:

Robert Jordan „súdruh Dynamitero“– mladý, vysoký, štíhly Američan, profesor španielčiny. Bojuje ako dobrovoľník, aj keď si uvedomuje nezmyselnosť vojny. Bol predovšetkým humánny a nesebecký človek, ktorý pred svojimi záujmami uprednostňoval záujmy skupiny. Dokázal si získať dôveru ľudí, ktorí už neverili ani sami sebe. Snažil sa nepodľahnúť citom, a všetko zrealizovať s chladnou hlavou. Často rozmýšľal, uvažoval o svojej situácii. Nie len o najbližších dňoch, ale aj o svojom ďalšom živote, napriek tomu, že s plynúcim časom si uvedomoval, že pravdepodobne neprežije. Rozmýšľal ako sa Maria bude páčiť ľuďom v Amerike, ale aj v Gaylorde v Madride, či sa vôbec bude môcť vrátiť do práce na univerzite, keď teraz bude zákonite označovaný, ako "červený", hoci on je len antifašista, nie komunista. Striktne oddeľoval súkromie od práce, až kým nespoznal Mariu. Často na ňu myslel aj pri práci, ale aj tak dokázal presne naplánovať útok, a ten sa nakoniec podaril. Napriek veľkej láske k Márii obetuje pre spoločenskú spravodlivosť aj vlastný život. Uvedomuje si nevyhnutnosť disciplíny a podriadenia sa vyšším cieľom. Vyrovnaný so smrťou, bojuje do konca. „Bojoval som vyše roka za to, v čo verím. Ak vyhráme tu, vyhráme všade. Svet je pekné miesto a oddá sa zaň bojovať a veľmi nerád ho opúšťam.“

Pilar - škaredá udatná baba, ktorá svojmu mužovi neprestajne nadáva do ožranov, bola silná a múdra žena, ktorá videla veci „do hĺbky“; bez nej by bola Robertova situácia v skupine ako cudzinca oveľa ťažšia. Skôr ako ostatní si všimla, čo sa deje medzi Robertom a Mariou, a podporovala to. Dúfala, že keď bude po všetkom, Robert si vezme Mariu so sebou a ožení sa s ňou. Bola veľmi prísna, niekedy až panovačná, ale mala rada ľudí, a ľudia mali radi ju. Vzbudzovala dôveru, verila v mágiu a čary.

Maria bola mladé dievča, vo väzení prežila ťažké časy; našťastie ju oslobodili a stretla sa s Pilar, ktorá jej veľmi pomohla. Láska k Robertovi v nej prebudila niečo, čo dovtedy necítila, a rada sa tomu odovzdávala.

Anselmo - asi 60 ročný, veľmi nízky, ale silný viejo, starec. Spolu s Fernardom boli najdisciplinovanejší vojaci. Anselmo dostal rozkaz pozorovať pohyb na ceste. Ostal tam aj napriek tomu, že začalo snežiť a bola mu veľká zima. Ostal tam, lebo to bol rozkaz a uvedomoval si, že od začiatku vojny trpia nedostatkom disciplíny. Anselmo počas stráženia premýšľal nad svojím životom. Rozmýšľal, či je skutočne potrebné zabíjanie. Vedel, že nepriateľov je potrebné zabíjať,„Musíme ich zabíjať a zabíjame ich.“ no aj tak ich chce ich „prevychovať“ prácou. Bol to dobrý človek a dúfal, že nebude musieť zabíjať. Protivilo sa mu zabíjať ľudí, uvedomuje si, že vo vojne vlastne bojuje, proti ľudom ako je on, bojuje proti španielom, ktorí možno nemali na výber, a boli dotlačení bojovať v mene fašistov. Bol presvedčený, že po vojne bude potrebné veľké pokánie, aby ľudí očistilo od zla. Je veľmi pobožný, no od začiatku vojny sa nemodlil.

Pablo – Kedysi veľmi odvážny a zapálený bojovník, dnes zbabelý ožran. Je to sebecký, bezcitný vrah. Nerobí mu problém zabiť ľudí z vlastných radov. Pilar im rozprávala o revolúcii v Avile, malom Pablovom rodnom mestečku. Ako Pablo zaútočil na kasáreň, vyhodil múr do vzduchu, ako ožrani surovo zabíjali fašistov, zhadzovali ich z útesov, podpaľovali, mlátili ich cepmi, a ako to všetko Pablo organizoval. Zmenili ho jeho kone. Dokým ich nemal bolo mu jedno, či ho zabijú, do boja išiel s plným nasadením, no po ich ukoristení, sa za ne cítil zodpovedný. Kone si vážil viac ako ľudí. Viac mu bolo ľúto Sivka (Robertovho koňa) než Roberta. Podľa Roberta je z celej skupiny najbystrejší. Jediný rozpoznal ozajstné nebezpečenstvo, ktoré príkaz predstavuje. „V nebezpečenstve je bezpečné, keď človek vie, či smie riskovať.“ On zostavil plán úniku.