Tvorba

Hviezdoslavovo dielo možno rozčleniť na štyri skupiny: lyrika, epika, dráma, preklady.

LYRIKA:

Celá lyrická tvorba je oslavou hornooravskej prírody a jej ľudu, príroda je nenahraditeľným zdrojom inšpirácie, je mu symbolom pokoja a spravodlivosti. Ideou jeho básnickej tvorby je PRAVDA, DOBRO a KRÁSA. Vytvoril osem básnických cyklov, ktoré predstavujú jeho životopis.

1) Sonety - sú prvým väčším znelkovým celkom v modernej slovenčine v sylabotonickom veršovanom štýle. Dielo obsahuje 21 zneliek. Básnik vníma poéziu ako niečo božské. Zamýšľa sa nad záhadami vesmíru, možnosťami ľudského poznania, hľadá únik do sveta fantázie, nakoniec si uvedomuje, že jeho miesto je na Zemi.

2) Letorosty (1885-1896) Letorosty I. - vyslovuje v nich realistický, estetický obraz vlastnej tvorby, opakuje tu svoj básnický program: "čo dávam, dávam z úprimnej duše". Hneď na začiatku určil základnú vlastnosť svojej poézie - úprimnosť. Z jeho veršov zaznieva úcta k prírode. Letorosty II. - sú poznačené smútkom "čierneho roku", ktorý privádza básnika na hranice zúfalstva, beznádeje. V tomto roku zomiera jeho matka, otec a po roku aj brat zanechávajúci dve siroty, ktoré si básnik adoptoval - báseň Pustý dom - smrť najbližších ho núti zamýšľať sa nad zmyslom ľudského života. Letorosty III. - básnik postupne prechádza od osobných hodnôt k problémom života slovenského ľudu: báseň K vám, urodzeným, veľkomožným je ostrou kritikou vykorisťovania a príživníctva. Napísal spomienkové básne na matku - Priadka, na otca - Roľník.

3) Žalmy a hymny - (1885-1895) - básnik tu porovnáva svoje predstavy o živote a ľudstve sa skutočným stavom sveta. Žiali nad postavením slovenského národa, búri sa voči Bohu, že opustil národ.

4) Prechádzky jarom a 5) Prechádzky letom - inšpirovaným zdrojom je príroda v mnohorakých podobách. Jej úchvatná krása, nezničiteľná sila a schopnosť neustálej regenerácie vyvoláva predstavu o nezničiteľnosti ľudstva, ktorá sa tak isto obnovuje novými a novými generáciami.

6) Stesky - napísal ich po príchode z Námestova do Dolného Kubína, sú žalostným povzdychom nad tým, že zostarol, prešla jar i leto jeho života a nadišla jeseň - báseň Ach, nie som viac ten, čo som býval.

7) Dozvuky - základným motívom je myšlienka staroby, lúčenia sa so životom, básnik však verí v ľud, v jeho lepšiu budúcnosť - báseň Ľud sa budí, ľud sa budí.

8) Krvavé sonety - napísal ich v roku 1919, sú najväčším dielom Hviezdoslava, obsahujú 32 sonetov. Vojna, mier, všeľudské otázky. Autor reaguje na poníženú a pošliapanú ľudskosť v čase 1. sv. vojny. Vytvoril otrasný obraz vojny a jej ničivých dôsledkov pre ľudstvo. Trápi ho otázka kto je za túto hrôzu a utrpenie zodpovedný. Hoci nenachádza priamu odpoveď, tuší, že je to egoizmus jednotlivcov, skupín, národov založený prospechárstve. Vojnu odsudzuje ako ľudské zlo, ako strašnú krivdu páchanú na ľudstve. Ostro obžalúva nemilosrdne súdi buržoáznu spoločnosť, jej vzdelanosť i kultúru, ale aj pokrytectvo kresťanstva, ktoré nedokázalo zabrániť krviprelievaniu. S trpkou iróniou sa zamýšľa nad človekom, ale trápi ho aj osud Slovanstva a vlastného národa.

V záverečných sonetoch tohto "spevu o krvi" vyslovuje túžbu po miery i vieru v ľudskejšie, spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti.

EPIKA:

Je písaná len vo veršoch, hlavnou témou je života ľudu, autor sa sústredil na vykreslenie jednotlivých postáv svojich diel. Vytvoril veľké epické skladby a menších básnických poviedok utvoril navzájom súvisiace obrazy, najmä zo života dedinského ľudu: Poludienok (1891), Večera (1892), Na obnôcke (1889), Na žatvu (1890) a Bútora a Čutora (1888), v ktorej ide o susedský spor, rozoženie láska ich detí.

Ďalší okruh tvoria básne s biblickou tematikou: Agar (1883) - osud Agar a jej syna Izmaela po vyhnaní Sárou, Abrahámovou manželkou, ich postavenie symbolizuje postavenie Slovenska v Uhorsku. Ráchel (1891), tiež môžeme nájsť symbol utrpenia národa. Kain (1893), Sen Šalamúnov (1900), Vianoce (1897) - historická tématika vývoja ľudstva.

Rozsiahle miesto zaujímajú básne, ktoré Hviezdoslav začal písať po roku 1900, básnik ich nazval kratšou epikou - Zuzanka Hraškovie, Na Luciu, U kaplice.

DRAMATICKÁ TVORBA:

V počiatkoch jeho dramatickej tvorby vznikli hry: Vzdelanie, Pomsta, Otčim. Vrcholným dramatickým dielom je historická tragédia Herodes a Herodias (1909): námet čerpal z Biblie. Herodes a jeho manželka Herodias stelesňujú úpadok vládnucich vrstiev. Herodes je nadutý krutovládca,ktorému ide iba o rozšírenie a upevnenie svojej moci.Herodiada jeho druhá manželka tiež týži po moci a bohatstve.Johhan-Ján Krstiteľ je vzorom morálky a tlmočníkom Hviezdoslavových myšlienok. Je kritikom ich životného štýlu a hlásateľom náboženstva. Herodesa a Herodiadu stihne zaslúžený trest(musia odísť do vyhnanstva). Tragédia má päť dejstiev a je napísaná sčasti veršom a sčasti prózou.

PREKLADY:

Hviezdoslav prekladal a anglickej, maďarskej, nemeckej, poľskej, ruskej literatúry. Priťahovali ho svetoví autori: Shakespeare, Goethe, Schiller, Puškin, Mickiewicz a Slowacki, Petofi, Mácha.