Charakteristika postáv

Michal Čajka

-je čestný, sebavedomý, hrdý, svedomitý, niekedy vznetlivý muž. Jeho výzor- „Upravil spešne temný vlas, tvár poobzeral, prešiel si skráňky a zrkalce späť ukryl zas- vskutku reči bol a šumný, jak len ten jaseň na záhumní, keď rannie slnko po ňom liece...“ 1

Zomrel mu otec, tak by rád zastával jeho funkciu-hájnika.„Keď starý hájnik Čajka sa pominul sťa horský stín, jak lesa zvuk, jak detská bájka: tu Michal, hodný jeho syn neotálal, neváhal, mnoho neopálal vo prostom ume,čo a jak? Bol sám jako palec, neborák, tým ľahšie mohol uzavierať.“ 2

Preto neváha a vyberie sa za pánom Villánym požiadať ho o robotu.„A Michal veraž nemeškal, sviatočné šaty pošukal, len lichý oblek z valaštiny, no bol jak z ľalíj-bezo špiny.“ Je ohúrený krásou kaštieľa. Dostane prácu hájnika, ktorú si po celý čas plní zodpovedne. 3

Páči sa mu Hanka, no bojí sa ju požiadať o ruku, lebo mala zalietačov aj z vyšších vrstiev, preto sa s ňou moc nestretával a nezhováral. „Lež pravda, vídali sa zriedka, len chvatkom-letkom, ukrývave: Šak ľúbiš?-Hej!- to vrava všetka.“ 4

Nakoniec sa Michal osmelil a požiadal ju o ruku, Hankini rodičia súhlasili a tak bola svadba. Jeho úprimná láska k Hanke sa prejaví aj v okamžiku, keď na seba zoberie vinu za smrť Artuša. „Nu, skolil som ho pospolu...Zaplatil pokus záškodník.“ 5

Nebojí sa povedať si svoj názor, stojí si za ním. Keď už niečo povedal, tak to aj splnil. Napriek osobnému nešťastiu pomôže aj druhým, keď zachráni koč starého Villanyho rútiaci sa do priepasti: „Pochytil hlaveň, beží, kričí:hop, varuj!kroka nepokročíš!”6

Hanka Čajková

-hájnikova žena. Je milá, pozorná, obetavá, verná, i keď niekedy žensky rozmarná. Bola veľmi pekná- „Poznal dievenku tak rúču ako kvietok z jara, jak kvietok, nie však makový, s nímž prvý van je hotový, lež čerstvý, zdravý, jak vzduch z rána, tak, jak ho vychovala stráňa.“ 7

Rodičia ju chceli vydať, mala veľa pytačov.„Ona bola dcéra dosť majetná a jediná, i mala zalietačov vera do božej vôle, i bohatých, no žiaden neobdržal pera, bol pytač dnes, bol pytač včera.“ 8

Ľúbila Miša, nakoniec sa za neho aj vydala. Hoci neboli bohatí, boli spolu šťastní, Hanka sa starala o domácnosť. Mužovi bola verná, hoci za ňou behal pán Artuš-.”Nu, hájnik Čajka, môj to muž. I choďte domov príjde v chvíli, ver lepšie, keď tu nebudete.” 9

Bola morálne čistá, neskazená. Po tom, ako v sebaobrane zabila Artuša, odišla späť k svojim rodičom. Mama sa jej zastávala, ale otec jej stále nadával, kritizoval ju za zlý vydaj- „Či zdostač som ti netrúbil do tvojich zadubených uší, dievčisko: daj si pokoj s ním!?“10

Zomiera jej mama, to nesie veľmi ťažko, otec pripisuje jej smrť práve Hanke a vyženie ju z domu-„ Hneď a hneď prac sa z môjho domu! A nikdy sa mi neukáž, ináč beda! Beda ti...“ 11

Po odchode z domu prežíva ťažké obdobie, myslia si o nej, že je pomätená. Ide sa priznať na súd, že ona zabila Artuša. „Miškovi nerobte mi krivdy! Ja pána zklala-ale no! ja veru-ojoj!-svetlo-huš!“12

Michala prepustia, opäť spolu šťastne žijú.

Artuš Villány

- je sebecký, panovačný aristokrat, ktorý chce za každú cenu dosiahnuť svoj cieľ. -“Jun ešte, jará chlapina s počerným fúzkom, okom tmavým a s líkom trochu pobľadavým-no v sedle pravý hrdina, tak hybký ani trstina, jak rytiera zjav strojný, čilý.”13

Od začiatku mal zlé úmysly, páčila sa mu Hanka, nedbal na to, že je už vydatá, využíval svoje spoločenské postavenie na to, aby sa k nej mohol dostať. -„Hej, Čajko! Keďže pašmeš rád, a zver ti prívetivá ovca: tož ukáž týmtam ochlastaným, jak treba divoč pestovať! Chcem, aby padol-rozumieš?“14

Zbaví sa Michala, pošle ho na lov a sám sa vyberie za Hankou do chalúpky, tá sa ho snaží zbaviť, ale nejde to, tak ho v sebaobrane zabije- „ Juj!-Hanka desnú chvíľku vznesla, krev!-Pomóc! Miško!-on mrie on! Moj Bože, čo som urobila?“15

Pán Villány

- „silná v kresle tvár sa strmo zdvihla-udivená, opierajúc sa na ramená, na nose zblýskal okuliar.“16

V diele až tak veľmi nevystupuje, dá Michalovi prácu hájnika, lebo Mišov otec mu raz zachránil život pri love. Artuš bol jeho syn. Na konci diela vytúpi ešte raz, keď sa jeho koč rúti do priepasti a Mišo ho zachráni, dokáže sa povzniesť, odpustí Mišovi aj Hanke, za smrť Artuša, a tak im vlastne zabezpečí šťastný život. „Pán dumal, váhal v rozčúlení-až vetil: S Bohom, odpúšťam a ostatnie ku mne príjď.“17