Pavol Országh - Hviezdoslav Ežo Vlkolinský

-epos Ežo Vlkolinský spolu s eposmi Gábor Vlkolinský a Hájnikova žena patrí medzi vrcholné diela Hviezdoslavovej veľkej epiky. Nie náhodou so zvolil taký významný epický veršovaný útvar, známy už z antiky, akým je epos. Základnou témou je totiž problém zemianstva a jeho vzťah k sedliactvu na konci 19.storočia, pričom námet získal vo svojom rodisku - Vyšnom Kubíne, ktorý nazýva Vlkolínom a keďže sám pochádzal z vrstvy drobných zemanov, dôvernejšie poznal ich mentalitu, názory i zvyky a tradície. Na slovenskej dedine žili oddávna zemania - majitelia pozemkov i poddaných (nižšia šľachta), ktorí okrem majetku mali aj svoje výsady a práva: boli slobodní, nemuseli platiť dane, mali volebné právo (mohli voliť vicišpána), boli vzdelaní. Po zrušení poddanstva v r. 1848/49 prišli o mnohé zo svojich výsad a ich majetky sa postupne zmenšovali tým, že museli platiť dane, ale aj tým, že v ekonomicky zaostalom Slovensku už nemohli konkurovať majetnejšiemu meštianstvu, z ktorého sa formovala podnikateľská buržoázia. Na konci 19.storočia už mnohí zemania žili ekonomicky na úrovni sedliakov, jedni lepšie, iní horšie, no ešte sa ich držala rodová pýcha, najmä však predsudky, že svojím zemiansky pôvodom sú stále viac. A práve takúto nezmyselnú rodovú hrdosť a zaťatosť na jednej strane reprezentuje Estera Vlkolinská - matka Ežova, ale aj Eliáš - Ežov ešte pyšnejší strýko. Na druhej strane je tu obraz demokraticky zmýšľajúceho zemana v podobe Eža, ktorý je priekopníkom zbližovania zemanov a sedliakov. Konflikt medzi zemanmi a sedliakmi je teda

konfliktom dvoch svetov: zemianskych kúrií a sedliackych chalúp
konfliktom vyplývajúcim z rozdielneho chápania základných životných otázok, akými sú morálka a šťastie. konfliktom spoločenských tried - teda realistický!.