Alberto Moravia: Rimanka

Autor: Alberto Moravia (vlast. m. Pincherle)
Názov diela: Rimanka
Literárny druh: epika
Literárny žáner: psychologický román
Kompozícia diela: zložený z dvoch častí, kapitoly sú bez názvu. Román je rozprávaný hlavnou predstaviteľkou v 1 os. j.č.
Zaradenie autora: prozaik talianskeho neorealizmu
Hl. myšlienka: zachytáva obraz života ľudových vrstiev v Ríme počas fašistického štátu

Charakteristika postáv:

Adriana – mladé dievča z Ríma, krásne od 16 rokov – oválna tvár, nežné oči, rovný nos, plné červené pery, nohy rovné a silné, boky okrúhle, driek dlhý, v páse úzky a v pleciach široký, len brucho sa jej zdalo silnejšie, ako chcela, pózovala ako modelka, neskôr sa stala prostitútkou
Matka – chudobná šička, vdova, nechcela, aby jej dcéra skončila ako ona
Gino – šofér zámožnej rodiny, jej snúbenec, no ukázalo sa, že je ženatý a má dcéru, bol prvý, ktorému podľahla
Giacomo (Mino) – bohatý študent, ktorý nesúhlasil s vtedajším životom, zapájal sa do politických vecí, čo bolo v tej dobe zakázané, je to jediný muž, ktorého Adriana skutočne milovala, hoci bol od nej o dva roky mladší, a jej city neopätoval
Astarita – pracoval u polície, veľmi ľúbil Adrianu, spravil všetko, čo chcela, dokonca nezapísal výpoveď Mina, keď ho zatkla polícia, zmocnil sa jej na výlete, a tam prvýkrát prijala peniaze za milovanie,
Sonzogno – statný chlap, široký v pleciach, násilný aj k Adriane, schopný zabíjať, otec jej dieťaťa
Gisella – jediná kamarátka Adriany, zoznámili sa v ateliéri, zoznámila ju s Astaritom a doviedla na cestu prostitútky

Dejová línia:

Dej sa odohráva v Ríme. Hlavná predstaviteľka je 16 - ročné dievča Adriana, ktorá je krásna a pózuje maliarovi ako modelka. Tak zarába peniaze, ktoré odovzdáva matke, pretože sú chudobné a mama je obyčajná šička. Raz mama dovedie Adrianu do baru, kde chce, aby ju zamestnali ako tanečnicu, lenže nemá talent, a tak sa vráti do ateliéru k svojej práci modelky. Adriana aj tak túži len po jednom, a to vydať sa a založiť si rodinu. Matka chce, aby si vzala bohatého muža a nebola chudobná ako ona.

V jedno ráno sa stretla s Ginom. Bol to mladík, ktorý medzi garážami umýval svoje auto. Zapáčil sa jej, no myslievala na neho, len keď ho videla. Raz, keď čakala na električku, zavolal ju k sebe do auta, neváhala a nasadla. Správal sa k nej milo a tvrdil, že je obchodník, ale bol len obyčajným šoférom bohatej rodiny. „A čo robíte?“ spýtala som sa. „Som obchodníkom,“ odpovedal bez váhania. „A toto auto je vaše?“ Pozrel na auto s akýmsi pohŕdaním a vyhlásil: „Áno, moje.“ „Neverím tomu,“ povedala som úprimne. „Neveríte tomu…..to je pekné, pekné“ opakoval bez rozčúlenia, „a prečo?“ „Vy ste šofér.“ Zvýraznil ešte väčšmi svoj ironický údiv: „Nuž veru čudné veci mi vravíte. A podľa čoho tak usudzujete?“ „Podľa vašich rúk.“ Pozrel si na ruky bez toho, že by sa zapýril a povedal: „Ako vidím, pred slečnou sa nedá nič skrývať. Áno som šofér... v poriadku?“

Začali sa stretávať častejšie, zamilovali sa do seba a zasnúbili. Adriana to nevydržala a vyrozprávala všetko mame: „Mama zasnúbila som sa.“ „A s kým?“ „S mladíkom, s ktorým som sa nedávno zoznámila.“ „A čo robí?“ „Je šoférom.“ „Čože, zasnúbila si sa? A ešte so šoférom... ach ja úbohá!“ Gino ju často vozieval do domu svojich pánov, keď neboli doma. Ukazoval jej celý dom a v ňom sa mu prvýkrát oddala. Bol to jej prvý muž a jej prvá skúsenosť.

V ateliéri sa zoznámila s Gisellou. Bola to jej jediná priateľka, ktorá si zarábala pózovaním, ale aj prostitúciou. Odhovárala ju od sobáša s Ginom, no Adriana ju nepočúvala a začala si kupovať výbavu do bytu. Mama im uvoľnila jednu izbu, aby tam mohli spolu bývať, aj keď nesúhlasila so sobášom. Trvala na svojom, že ju opustí a nevezme si ju.

V jeden letný deň sa vybrali Riaccardo (snúbenec Giselly), Gisella a Astarita na výlet. Keďže bol Astarita sám, zavolali Adrianu, aby mu robila spoločnosť. Súhlasila, mame povedala, že ide do ateliéru a išla s nimi do Viterbu. Keď prišli do Viterba išli do reštaurácie na obed, kde donútili Adrianu vyspať sa s Astaritom. Ak by to neurobila, povedali by to Ginovi, a ten by sa s ňou určite rozišiel. Astarita ma dovliekol až k dverám, potom som sa mu vyšmykla a bežala k dverám vedúcim na schody. No Gisella bola obratnejšia.„Nie, nie milučká!“ kričala. Pribehla k dverám, skrútla kľúčom a vytiahla ho zo zámky. „Ale ja nechcem,“ opakovala som zdeseným hlasom. Gisella ma tisla za rameno: „Nemyslela som, že si taká hlúpa... no choď... čo čakáš?“ Keď sa vracali domov, strčil jej do ruky peniaze. Tieto peniaze jej stačili na zaplatenie splátky za nábytok a iných vecí, ktoré potrebovala.

Jeden deň dal Astarita odkázať Adriane po Giselle, že má za ním prísť do kancelárie. Prišla za ním do kancelárie, tam jej začal vyznávať lásku a chcel, aby išla k nemu bývať, no milovala Gina a už keď chcela odísť, povedal jej, že Gino je ženatý a má dcérku. Adrianine city k Ginovi ochladli.

Naďalej sa stretávali a chodili do vily Ginových pánov. Raz sa Adriane nechcelo milovať v Ginovej izbe, a tak sa šli milovať do izby jeho panej. Gino to najprv nechcel, lebo sa bál, že by sa mohlo niečo rozbiť, ale keď Adriana chcela odísť, povolil. Milovali sa v izbe jeho panej, a Adriana z nej vzala zlatú pudrenku s rubínom. Keď pani zistila, že jej zmizla pudrenka, Gino všetko pochopil a išiel za Adrianou. Priznala sa mu ku krádeži, vrátila mu ju, ale bolo jej to ľahostajné.V istý deň si dohodol Gino schôdzku s Adrianou v kaviarni, kde na ňu čakal s neznámym mužom. Adriana sa s ním zoznámila, volal sa Sonzogno. Gino jej povedal, že pudrenku nevrátil, ale dal Sonzognovi, aby ju predal. Medzitým obvinili slúžku, ktorá skončila vo väzení. Adriana v ten istý večer nechala Gina. Odišla s kaviarne a spozorovala, že ju niekto prenasleduje. Spoznala Sonzogna, zrazu začula za sebou Gina, ako na ňu volá: „Adriana, počkaj. Ale veď ja ťa mám rád, Adriana.“ „Aj ja som ťa mala rada….ale teraz je koniec…odíď, bude to lepšie pre teba i pre mňa.“ V zápätí prešiel Sonzogno na druhú stranu za nimi a zbil Gina, pretože obťažoval Adrianu. Potom išli k nej do bytu, tam sa sním vyspala, ale bála sa ho, pretože bol násilný k Ginovi, ale aj k nej samej. Sonzogno sa jej priznal, že zabil zlatníka, pretože mu ponúkal malú sumu za pudrenku.

Gisella stále častejšie zoznamovala Adrianu s rôznymi mužmi, ktorých si vodila do bytu. Jej mame to neprekážalo, pretože dostávala veľa peňazí. Raz večer, keď išli spolu domov, zbadali, že ich sleduje auto. V aute sedeli dvaja mladíci, Gisella nechcela nastúpiť, ale Adriana ju prehovorila. Adriane sa zapáčil mladík sediaci vpredu volal sa Giacomo. Mino sa nechcel s Adrianou vyspať, a tak od nej odišiel a dlhý čas sa neukázal. Adriana sa pýtala na Mina Giselly, lebo tá chodila s jeho priateľom. Dopadla lepšie ako Adriana, pretože jej kúpil byt a mala sa dobre.

Po návšteve Giselly ju na pozvanie Adriany navštívi Astarita. Poradí jej, aby pudrenku dala kňazovi a požiada ho, aby ju odovzdal polícii, tak najlepšie pomôže slúžke, ktorú obvinili z krádeže neprávom. Astarita sa chce s ňou milovať, lenže ona ho vyhodí, pretože na ňu v kuchyni čaká Mino. Adriana sa potešila, išli spolu na večeru, kde sa Mino opil a vyspal sa s Adrianou. Zrazu sa jej opýtal: „Mohol by som ťa požiadať o láskavosť... Ale môžem sa na teba spoľahnúť?“ „To je otázka!“ „Bol by som rád, keby si uschovala u seba na niekoľko dní balík, ktorý ti dám.“ „Ak len toto chceš.“ „A nie si zvedavá, čo je v tých balíkoch?“ „Ak mi to nechceš povedať, znamená to, že máš na to svoje dôvody.“ Nakoniec jej povedal, čo obsahuje balík. Bol to propagačný materiál a Mino bol členom skupiny ľudí, ktorý nemali v láske vládu a chceli, aby čo najskôr zmizla. Bolo to nebezpečné a zakázané.

V jeden deň išla Adriana s Minom električkou k nej domov. V električke sa stretla so Sonzognom, ktorý sa jej zdôveril, že má pocit, že ho niekto sleduje. Mina poslala preč, aby sa o ňom Sonzogno nedozvedel, pretože vedela, že ho môže zabiť. Išla so Sonzognom k nej, chcel, aby s ním odišla do Milána, že sú pre seba stvorení, má peniaze a bude sa mať pri ňom dobre. Chcel sa s ňou vyspať, lenže ona nechcela a povedala mu: „Pozri, bude lepšie ak odídeš.“ „Prečo?“ „Pretože milujem iného a nechcem ho sklamať.“ „A keby sa mi nechcelo odísť?“ „Ale veď nechápeš, že isté veci sa nedajú dosiahnuť nasilu?“ začala som. Ale nemohla som dokončiť. Neviem ako bez toho, že by som ho v tme mohla vidieť alebo jeden pohyb, dostala som spakruky strašný úder priamo do tváre. Vyšli hore do bytu, kde sa začali vyzliekať v tom mu Adriana povedala, že mal k nej prísť istý muž, že ide upozorniť mamu. Mame povedala, že musí odísť. Nič jej nevysvetlila, len povedala: „Musím odísť. Keď sa ten chlap bude pýtať na mňa, povedz mu, že nevieš, kam som odišla. Bol by schopný zabiť ma.“ Vyšla na ulicu a utekala za Minom do podnájmu, kde býval. Tam sa dozvedela o tom, že ho zatkli. Išla na políciu, chcela vedieť, čo s ním je.

Keď išla polícia zatknúť Mina, išli aj do Adrianinho bytu, kde našli Sonzogna, ktorý si myslel, že ho Adriana šla udať za zabitie zlatníka. Keď zbadal policajtov, začal spontánne strieľať a zabil jedného s policajtov.

Adriana šla za Astaritom do kancelárie, chcela vedieť, čo je s Minom. A povedala mu, že urobí pre neho všetko, ak pomôže Minovi dostať sa z väzenia. Nakoniec sa ukázalo, že hoci je Mino vo väzení, nebol to on, čo strieľal v jej byte.

Keď sa Adriana vracala domov z kancelárie, prišlo jej zle a pochopila, že je tehotná. Zistila, že otcom jej dieťata nemôže byť nikto iný, len Sonzogno.

Vrátila sa do bytu a našla tam Mina, bola šťastná, no on nemal náladu. „Od jedenástej hodiny včera v noci som zradcom.“ Pána Mina pokladali za svojho vodcu... A pán Mino len čo ho predviedli pred obyčajného policajtíka, ani nečakajúc, že ho budú mučiť vybľabotal všetko... slovom zradil.“

Bola s Minom, keď zazvonil zvonec na dverách. Minovi povedala, nech sa skryje. Myslela si, že za dverami bude čakať Astarita, no stál tam Sonzogno. Vošiel dovnútra, Adriana sa bála, pretože si myslel, že to bola ona, ktorá ho udala. Chcel ju zbiť, no do bytu vošiel aj Astarita, ktorý ho zbil a vyhodil. Keď odišiel Astarita, Mino vyšiel zo svojej skrýše. Adriana pochopila, že Astarita je v nebezpečenstve, a tak šla s Minom hľadať Astaritu, keď prišli k jeho domu, našli už len skupinu ľudí, ktorí sa zhŕkli okolo mŕtvoly. Ten mŕtvy bol Astarita, ktorého zabil Sonzogno, a to tak, že ho zhodil zo schodov.

Mino sa jej stratil z dohľadu medzi davom ľudí. Nedostala o ňom žiadne správy, až jej raz prišiel list, v ktorom píše, že spáchal samovraždu revolverom.

Adriana zostala sama s dieťaťom bez muža. Chcela zmeniť svoj život a hoci vedela, že je to dieťa vraha a prostitútky, verila, že za pomoci Minovej bohatej rodiny z neho vychová slušného človeka.

Môj názor na dielo:

Dielo bolo zaujímavé, hlavne ku koncu, keď všetci umierali. Dosť ma zarazilo to, že mama nepovedala Adriane nič, že sa jej nepáči, že je prostitútkou, skôr jej to bolo príjemné. Neskôr autor píše, že mama si zvykla na to, že Adriana nosila veľa peňazí, stučnela a stala sa veľmi pohodlnou. Potom jej nebolo po vôli, keď Adriana povedala, že už nechce žiť ako prostitútka. Ale aj tak to bolo zaujímavé dielo a najviac sympatický sa mi zdal Astarita, aj keď bol prvý, čo sa jej zmocnil násilím, ale robil pre ňu všetko, čo mohol.

Kritika na dielo:

Vykreslil tu dva negatívne typy – Gisellu, ktorá pochádza z ľudu, avšak ktorú zhubná meštiacka morálka celkom pohltila a práve na nej Moravia plasticky ukázal protiklad: striedanie úprimných tónov a zlomyseľnosti meštiackej morálky. Niektoré situácie dosť rozvádza a niektoré fakty pôsobia nepravdepodobne. Ale napriek určitým nedostatkom, možno považovať Rimanku za jedno z najvydarenejších diel už aj pre to, že pointa diela presviedča, že treba naskrze búrať staré vzťahy medzi ľuďmi, vytvárať nové ľudskejšie, a že zmysel nášho života nespočíva v nezmyselnosti a peniazoch.

Zdroje:

Moravia, A.: Rimanka. VPL, Bratislava 1962 -