Autor: Alberto Moravia (vlast. m. Pincherle)
Názov diela: Rimanka
Literárny druh: epika
Literárny žáner: psychologický román
Kompozícia diela: zložený z dvoch častí, kapitoly sú bez názvu. Román je rozprávaný hlavnou predstaviteľkou v 1 os. j.č.
Zaradenie autora: prozaik talianskeho neorealizmu
Hl. myšlienka: zachytáva obraz života ľudových vrstiev v Ríme počas fašistického štátu

Charakteristika postáv:

Adriana – mladé dievča z Ríma, krásne od 16 rokov – oválna tvár, nežné oči, rovný nos, plné červené pery, nohy rovné a silné, boky okrúhle, driek dlhý, v páse úzky a v pleciach široký, len brucho sa jej zdalo silnejšie, ako chcela, pózovala ako modelka, neskôr sa stala prostitútkou
Matka – chudobná šička, vdova, nechcela, aby jej dcéra skončila ako ona
Gino – šofér zámožnej rodiny, jej snúbenec, no ukázalo sa, že je ženatý a má dcéru, bol prvý, ktorému podľahla
Giacomo (Mino) – bohatý študent, ktorý nesúhlasil s vtedajším životom, zapájal sa do politických vecí, čo bolo v tej dobe zakázané, je to jediný muž, ktorého Adriana skutočne milovala, hoci bol od nej o dva roky mladší, a jej city neopätoval
Astarita – pracoval u polície, veľmi ľúbil Adrianu, spravil všetko, čo chcela, dokonca nezapísal výpoveď Mina, keď ho zatkla polícia, zmocnil sa jej na výlete, a tam prvýkrát prijala peniaze za milovanie,
Sonzogno – statný chlap, široký v pleciach, násilný aj k Adriane, schopný zabíjať, otec jej dieťaťa
Gisella – jediná kamarátka Adriany, zoznámili sa v ateliéri, zoznámila ju s Astaritom a doviedla na cestu prostitútky

Dejová línia:

Dej sa odohráva v Ríme. Hlavná predstaviteľka je 16 - ročné dievča Adriana, ktorá je krásna a pózuje maliarovi ako modelka. Tak zarába peniaze, ktoré odovzdáva matke, pretože sú chudobné a mama je obyčajná šička. Raz mama dovedie Adrianu do baru, kde chce, aby ju zamestnali ako tanečnicu, lenže nemá talent, a tak sa vráti do ateliéru k svojej práci modelky. Adriana aj tak túži len po jednom, a to vydať sa a založiť si rodinu. Matka chce, aby si vzala bohatého muža a nebola chudobná ako ona.

V jedno ráno sa stretla s Ginom. Bol to mladík, ktorý medzi garážami umýval svoje auto. Zapáčil sa jej, no myslievala na neho, len keď ho videla. Raz, keď čakala na električku, zavolal ju k sebe do auta, neváhala a nasadla. Správal sa k nej milo a tvrdil, že je obchodník, ale bol len obyčajným šoférom bohatej rodiny. „A čo robíte?“ spýtala som sa. „Som obchodníkom,“ odpovedal bez váhania. „A toto auto je vaše?“ Pozrel na auto s akýmsi pohŕdaním a vyhlásil: „Áno, moje.“ „Neverím tomu,“ povedala som úprimne. „Neveríte tomu…..to je pekné, pekné“ opakoval bez rozčúlenia, „a prečo?“ „Vy ste šofér.“ Zvýraznil ešte väčšmi svoj ironický údiv: „Nuž veru čudné veci mi vravíte. A podľa čoho tak usudzujete?“ „Podľa vašich rúk.“ Pozrel si na ruky bez toho, že by sa zapýril a povedal: „Ako vidím, pred slečnou sa nedá nič skrývať. Áno som šofér... v poriadku?“

Začali sa stretávať častejšie, zamilovali sa do seba a zasnúbili. Adriana to nevydržala a vyrozprávala všetko mame: „Mama zasnúbila som sa.“ „A s kým?“ „S mladíkom, s ktorým som sa nedávno zoznámila.“ „A čo robí?“ „Je šoférom.“ „Čože, zasnúbila si sa? A ešte so šoférom... ach ja úbohá!“ Gino ju často vozieval do domu svojich pánov, keď neboli doma. Ukazoval jej celý dom a v ňom sa mu prvýkrát oddala. Bol to jej prvý muž a jej prvá skúsenosť.

V ateliéri sa zoznámila s Gisellou. Bola to jej jediná priateľka, ktorá si zarábala pózovaním, ale aj prostitúciou. Odhovárala ju od sobáša s Ginom, no Adriana ju nepočúvala a začala si kupovať výbavu do bytu. Mama im uvoľnila jednu izbu, aby tam mohli spolu bývať, aj keď nesúhlasila so sobášom. Trvala na svojom, že ju opustí a nevezme si ju.

V jeden letný deň sa vybrali Riaccardo (snúbenec Giselly), Gisella a Astarita na výlet. Keďže bol Astarita sám, zavolali Adrianu, aby mu robila spoločnosť. Súhlasila, mame povedala, že ide do ateliéru a išla s nimi do Viterbu. Keď prišli do Viterba išli do reštaurácie na obed, kde donútili Adrianu vyspať sa s Astaritom. Ak by to neurobila, povedali by to Ginovi, a ten by sa s ňou určite rozišiel. Astarita ma dovliekol až k dverám, potom som sa mu vyšmykla a bežala k dverám vedúcim na schody. No Gisella bola obratnejšia.„Nie, nie milučká!“ kričala. Pribehla k dverám, skrútla kľúčom a vytiahla ho zo zámky. „Ale ja nechcem,“ opakovala som zdeseným hlasom. Gisella ma tisla za rameno: „Nemyslela som, že si taká hlúpa... no choď... čo čakáš?“ Keď sa vracali domov, strčil jej do ruky peniaze. Tieto peniaze jej stačili na zaplatenie splátky za nábytok a iných vecí, ktoré potrebovala.

Jeden deň dal Astarita odkázať Adriane po Giselle, že má za ním prísť do kancelárie. Prišla za ním do kancelárie, tam jej začal vyznávať lásku a chcel, aby išla k nemu bývať, no milovala Gina a už keď chcela odísť, povedal jej, že Gino je ženatý a má dcérku. Adrianine city k Ginovi ochladli.

Naďalej sa stretávali a chodili do vily Ginových pánov. Raz sa Adriane nechcelo milovať v Ginovej izbe, a tak sa šli milovať do izby jeho panej. Gino to najprv nechcel, lebo sa bál, že by sa mohlo niečo rozbiť, ale keď Adriana chcela odísť, povolil. Milovali sa v izbe jeho panej, a Adriana z nej vzala zlatú pudrenku s rubínom. Keď pani zistila, že jej zmizla pudrenka, Gino všetko pochopil a išiel za Adrianou. Priznala sa mu ku krádeži, vrátila mu ju, ale bolo jej to ľahostajné.