Božena Slančíková Timrava Ťapákovci

Božena Slančíková sa narodila r. 1867 v Polichne v rodine evanjelického farára. Učil ju otec, len jeden rok chodila do meštiackej školy v Banskej Bystrici. Jej život plynul monotónne a v domácich prácach. Pol roka strávila v Dolnom Kubíne ako spoločníčka Pavly Országhovej. Po otcovej smrti sa presťahovala do Ábelovej, kde opatrovala v materskej škole. V roku 1945 sa presťahovala do Lučenca. Tam v roku 1951 zomrela.
Timravinu tvorbu delíme do štyroch skupín, ktorým predchádzali prvotiny – črty a poviedky Za koho ísť, Darmo, Kandidát ženby, Zvrchovaný čas, Pomocník...
1. diela s dedinskou tématikou – poviedky Na jednom dvore, Mojžík, Mocnár, Márnosť všetko, Ondro Hľonzo, Ťapákovci, ...
2. vidiecka inteligencia – poviedky Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bez hrdosti, Veľké šťastie, ...
3. protivojnový námet – Hrdinovia, Skon Paľa Ročku
4. autobiografický charakter – novely Skúsenosť, Všetko za národ
Po roku 1918 napísala Timrava aj niekoľko divadelných hier – Chudobná rodina, Páva, Odpoveď, Prekážky.
Dej Ťapákovcov sa odohráva na dedine. Ťapákovci žijú šestnásti v jednom dome. Gazdinou je manželka najstaršieho Paľa – Iľa, ktorú nazývajú kráľovná. Iľu nemajú ostatní radi – je panovačná a káže im pracovať. Ťapákovci sú leniví – pracujú len v piatok. Iľu najviac neznáša Anča – zmija: „Dievka jedna, Anča, tridsaťročná – nevydatá. Nevydala sa – je mrzáčkou. Lámka jej telo pokazila ešte za malička. Nechodí, len na dlaniach a kolenách čo sa vláči po chyži. Po driek je pekná, tvár má krásnu dosiaľ; ale nohy si vystieť nemôže...“ Iľa chce, aby chlapi postavili nový dom. Anča sa s ňou háda, je zlostná.
Ťapákovcov navštívi Jano Fúzakovie – bratranec. Anča vyšíva čepce, hoci sa sama nikdy nevydá. Tajne ľúbi Jana, hoci je mrzáčka aj vďaka jeho otcovi.
Iľa hrozí Paľovi, že sa odsťahuje. Vybaví si miesto slúžky u rechtorky a dočasne sa tam presťahuje. Prejdú štyri týždne. Paľo bol s ovcami a Iľa ho každý deň čaká, hoci to zakrýva. Keď sa Paľo vráti, Iľa očakáva, že príde za ňou, ale on nechodí. Až keď začne Iľa vyhlasovať, že nie je viac Paľovou ženou a začne sa okolo nej krútiť Ďuro Úvodovie, prinúti sa Paľo a pôjde za Iľou. Iľa od rechtorov odíde. Paľo sa oddelí od Ťapákov a postaví pre seba a Iľu nový dom. „A teraz je Iľa už úplne šťastná – no Ťapákovci sú spokojní tiež. Dusia sa v jednej izbe štrnásti, ako ich predkovia žili. Nikoho nič neomína, nik nepanuje, nik ich nenúti starootcovské zvyky zanechať, írečité obyčaje odvrhnúť.

Ani bratovi pekný dom nezávidia, zmierili sa i s Iľou všetci.“
V Ťapákovcoch Timrava spracúva tému charakteristickú pre druhú vlnu slovenského realizmu: „Rodovú nehybnosť, lipnutie na starootcovských zvykoch, ospanlivú mlčanlivosť a nepodnikavosť patriarchálne žijúcej rodiny, vyrušovanej z lenivého pokoja jedovatým, zúfalo režúcim šľahaním zmrzačenej sestry a vôľou mladej, energickej ženy, líči neobyčajne podarená kresba z ľudu Ťapákovci.“ (I. Menšík: Črty zo slovenskej literatúry)
Charakteristické pre štýl autorky je, že osoby viac charakterizuje ako opisuje, a robí to priamo (napríklad prívlastkami za menom: Anča – zmija, Iľa - kráľovná) aj nepriamo – vlastnosti postáv vyplývajú zo spôsobu ich reči, z ich konania.
Zastaralý spôsob života charakterizujú Ťapákovci; nechcú meniť starootcovské obyčaje, sú spokojní aj s tým, že žijú šestnásti v dome. Nástup nového, modernejšieho spôsobu života symbolizuje Iľa. Je pre ňu náročné niečo vylepšiť, rozvíjať sa, v starom prostredí. Anča – zmija je navonok zádrapčivá, ale vnútri citlivá a nežná, preklínajúca svoj osud. Je to jedna z najtragickejších postáv v slovenskej literatúre.