J. D. Sallinger: Deň ako stvorený pre banánové rybičky

Príbeh manželov Seymoura a Muriel Glassových sa začína odohrávať v hoteli, v ktorom sa rozhodli tráviť dovolenku. V hoteli je veľa newyorských akvizitérov, a preto je problém niekam sa dovolať. Muriel sa rozhodla počkať na telefonické spojenie so svojou matkou v hoteli, kým jej manžel išiel relaxovať na pláž.

Po dlhom čakaní sa Muriel nakoniec dočkala telefonátu s matkou. Jej mama je veľmi rozrušená a zaujíma sa o to, ako sa tam majú. Zaujíma sa najmä o zdravotný stav Seymoura, pretože vie, že je chorý a chová sa zvláštne. Je síce milý, inteligentný, ale psychicky narušený. Bojí sa, aby jej dcére neublížil. Muriel ju presviedča, že je všetko v poriadku a rozpráva jej o jeho talente, inteligencii, vzdelaní a vnímavosti života. Mamu sa jej nedarí presvedčiť a stále sa o Muriel bojí. Žiada ju aj v mene otca, aby sa vrátila domov. Vysvetlila jej, že otec sa zhováral s doktorom Sivetskim, ktorý vravel, že Seymour sa raz môže prestať načisto ovládať. No Muriel to odmieta.

Seymour bol ešte stále na pláži a kúpal sa. Pri mori je aj malé dievčatko Sybil so svojou matkou. „Bež sa hrať mačiatko˝ povedala matka malej Sybil a odišla do hotela s kamarátkou na koktail. Sybil sa rozbehla po pláži a zastavila sa až pri Seymourovi. Začali sa spolu rozprávať. Nebolo to ťažké, pretože Seymour mal rád malé deti. Po chvíli navrhne Sybil, nech sa idú kúpať, že pozrú, či nemožno chytiť banánovú rybičku. Rozpráva o smutnom osude banánových rybičiek. Tie vlezú do diery, kde je plno banánov. Než tam dnu vlezú, vyzerajú ako celkom obyčajné rybky. Ale keď sú raz dnu, správajú sa ako prasce. Zjedia veľmi veľa banánov. Potom tak ztučnejú, že už sa nemôžu dostať z diery. Nezmestia sa cez otvor. Nakoniec tieto rybky zomrú.

Seymour formou rozprávky vyjadruje malomeštiacky spôsob života ľudí. Je to o ľuďoch, ktorí sú bezcitní, túžia len po bohatstve a sláve a chcú vlastniť čo najviac hmotných vecí. Sú mamonári. Majú síce všetko, ale nevedia vnímať jednoduchú a prirodzenú krásu života. Nevedia sa tešiť z maličkostí. Nakoniec zomierajú opustení, bezduchí a prázdni.

Seymour sa trmácal k hotelu po horúcom piesku. V suteréne spolu s ním nastúpila do výťahu žena so zinkovou masťou na nose. Seymour mal pocit, že sa mu tá žena uprene díva na nohy, ale nebola to pravda. Dívala sa len na zem. Žena znervóznela a povedala dievčaťu, čo obsluhovalo kabínu výťahu, že vystupuje.

Seymour vystúpil až na piatom poschodí. Prešiel chodbou a vošiel do izby. Muriel ležala na manželskej posteli a spala. Seymour podišiel ku kufru, otvoril ho a vytiahol automatickú pištoľ. Vybral aj zásobník a zasunul ho do pištole. Sadol si na prázdnu posteľ, pozrel na manželku a vpálil si guľku do pravej sluchy.

Seymour mal problém so začlenením do spoločnosti a volil tú ľahšiu cestu.