Jozef Gregor - Tajovský

Životopis

- narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici
- ako najstarší z 10 detí sa dostal do opatery k starému otcovi Štefanovi Greškovi, k pracovitému, dobrému a veselému človeku. Tu pochopil mnohé mravné a sociálne životné hodnoty, čo sa prejavilo v jeho prózach.
- štúdium : stredná škola v Banskej Bystrici, učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom
- ako učiteľ pôsobil vyše 5 rokov vo viacerých mestách
- pod tlakom maďarizácie zanechal učiteľstvo a odišiel študovať na obchodnú akadémiu do Prahy, tu aktívne pracoval v študentskom spolku Detvan, ktorý mal vplyv na jeho tvorbu
- roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou, ktorá sa pod jeho vplyvom stala literárne činná ako Hana Gregorová
- po vypuknutí 1. Svetovej vojny musel narukovať, dostal sa do ruského zajatia a vstúpil do československých légií
- roku 1919 sa vrátil do vlasti, žil v Martine, neskôr sa presťahoval do Bratislavy, kde sa spolu s manželkou všestranne venoval rozvoju slovenského kultúrneho a umeleckého života
- zomrel v roku 1940, pochovaný je v rodnom Tajove


Mamka Pôstková

Rozbor diela
Útvar : poviedka - zobrazuje život starej chudobnej ženy žijúcej na dedine, ktorej hrdosť nedovolí pýtať si peniaze bez zásluhy.
Téma : zobrazenie života chudobných ľudí
Postavy : mamka Pôstková – útla, nevzdelaná, chudobná žena, mala zmysel pre povinnosť, s časti si mohla za svoj osud sama, ale dopomohol jej aj alkohol jej muža,
muž, syn, synova manželka, bankár v úlohe rozprávača, gazda

Dej:

Mamka Pôstková bola jednoduchá a stará žena, ktorá si zarábala pečením chleba. Snažila sa z toho vyžiť. Nikomu nechcela byť na ťarchu, ale často nezarobila dosť, aby nasýtila seba a rodinu. Preto si chodila požičiavať peniaze do banky už niekoľko rokov. Najskôr si požičiavala dvanásť korún, každým rokom však svoje požičiavanie peňazí znížila o korunu, lebo dlžoby by nevedela splatiť.

Jedného dňa prišla do banky a chce si požičať tri koruny. Bankárovi jej bolo ľúto, nechcel ju uraziť, veď aj tri koruny sú peniaze. Mamka sa mu ospravedlnila, že zase otravuje, ale že z pečenia chleba málo zarobila, lebo veľa chleba rozdala v mnohých domoch, v ktorých boli taktiež chudobné hladné deti. Každý jej sľuboval, že keď bude mať peniaze, vráti jej to. Často nikto nevracal. Okrem chudoby mala mamka Pôstková aj ťažký život. Jej muž bol alkoholik, hypochonder a lenivec, ktorý jej v ničom nepomohol. Syn bol najskôr dobrý, ale keď sa osamostatnil a založil si rodinu, len si od nej požičiaval peniaze a nevracal ich.

Mamka Pôstková chcela nasýtiť hladné vnúčence a pomôcť neveste, preto spolu pekávali chlieb, ktorý predávali. Keď však detí bolo veľa, pečenie chleba už nestačilo. Syn však od nej stále pýtal peniaze a keď mu ich nedala, vyháňal ju z domu. Radšej odišla, aby nebola nikomu na obtiaž. Medzičasom jej zomrel muž a tak sa vrátila k pečeniu chleba. Každým rokom si požičiavala pár korún, ktoré vždy vrátila. Jej heslom bolo, že keď si môže peniaze požičiavať, musí ich aj vrátiť za každú cenu a že si svoje dlhy splatí, kým neumrie. Keby náhodou umrela, môže banka predať jej posteľ, truhlicu alebo perinku – najcennejšie veci.

Bankára dojímala táto čestná žena, jej dlh prepísal na drobných dlžníkov a ubezpečil ju, že dva roky chodiť nemusí, lebo úroky zaplatila dopredu. Myslí si, že o dva roky už nebude medzi živými. Lenže ona sa o dva roky vrátila, ale nešťastná, lebo nevedela splatiť svoj dlh. V zime si zlomila ruku, a tak nemohla piecť chlieb. Ubezpečila bankára, že svoj dlh splatí, že pôjde pracovať. Pán, čo jej túto robotu vybavil, ju oklamal a mamka nedostala nič. Jedného dňa však prišla do banky splatiť svoju dlžobu. Bankár sa tomu čudoval a vravel jej, že ešte ani v práci nebola. Mamka sa však spýtala koľko je dlžná. Predala totiž svoju perinku, pre čisté svedomie.

Z diela Mamka Pôstková vyplýva to, že aj z chudobných ľudí si môžeme mnoho naučiť.