P.O. Hviezdoslav - Hájnikova žena

Pozdravujem vás lesy hory z tej duše pozdravujem vás!
Čo mrcha svet v nás, z kvári, z morí, zrak jeho úrknul zmámila lož, ohlušila presila.
Vy k žitiu privediete zas, vy vzkriesite, vy zotavíte z jatrín vyliečite rán, v opravdu v priamom v bratskom cite otvoriac lono do korán. No lono to hľa objem sladký rám, lásky plnej matky pritúliac verne človeka.
V úkryte košatého krovia chalupa čuší hájnikova. Uprostred rozkvitá jak na obrázku pod sebou májúc šíri kraj na príchod dobrých a zlých hosti. Chalupa sa nemá príčin báť.
Jak pochybný mrak blíží valí z kadiaľ si hluk na úder paľbe vzťaženo čnie, vraha dočká až kŕdeľ dojde čiernych zrád. Chalupa v okolí nevyniká sú v nej krotké mravy len pri kúsku chleba nežiada sa jej len kúsok z blankitného neba aby zrak mal kade k Bohu dojsť. Na vôkol bujné lesy smrek jedľa sosna opreté husto o seba.
Na čierno hrivom búrlivom v ranči ako blesk vybral sa poľovať štvať a márniť zver.
Tento kút skromný ale milý po smrti starého hájnika chalupu k oprave podrobili opravili pokresali vykopli zpráchnivené steny šmykli novým podvalom a nový dom praskotom sadol na pevný podstavec. Novú chalupu tesári vyzdobili opásali podupkali poskákali štít ozdobili cifrovanou mriežkou okná mriežkou a nad dvere stiežky pribili veľké parohy. K dverám schodíky viedli napravo záhradôčka malá na okrajoch kvety klinčeky nechtík pomajorán a všetko čo doma treba. Z polí krivolaká cestička vedie keď starí Čajka hájnik na Jána 80.rokov mal zavše sa chodil porozprávať na salaš. Pipku si zapálil kožuštek a krbčeky opásal remenom zkontroloval kešeň zobral pušku a pobral sa na Poľanu kde ho osviežoval horský chlad.
Ukonaný sadol si pod starú jedľu kde ho aj zomretého našli starí valasi. Odkiaľ ho zobrali do horárne kde mal len jediného syna Michala.

Asi po roku sa Michal zobral do kaštieľa hľadať prácu do zámku. V kaštieli nepochodil dnu ho nepustili a musel preskočiť múry aby sa dostal večerom dnu. Onemel od nádhery ktorú tam videl z rozžiarených svetiel lustrov zrkadiel z kryštálových čačiek a nádhery ligotavé skrine stoly taburetky pozlátené konzoly parketová podlaha z leňošky v jednom kresli sedel aj sám Pán Viláni. Čital noviny keď ho Michal pozdravujúc Boha pozdravil predstavil sa ako sirota z Podvŕšia. Pán bol prísny ako sa dostal tajne dnu do zámku. Keď mu vysvetlil trochu zmäkol a pýtal sa ho či vie strieľať keď sa pochválil že bol aj na vojne a má otcovu pušku odišli podpísať zo sluhom do úradu zmluvu a dostal sa na Podvrší za hájnika.

Keď už mal prácu začal rozmýšlať že by do novej horárni mal nájsť si dívenku. Páčila sa mu Hanka keď prišla zima zobral sa na pytačky rodičia ju z lútosťou a plačky odvážali po svadbe ktorá trvala tri dni. Hanka asi z pokory dnu prvého muža púšťa pracovitá ani strela snaživá hrkútajúc si. Miško ju objíma keď na dvere pribíja nápísok: Tu láska má svoj príbytok. Každú nedeľu pešky do kostola išli Miško ju pozoruje ako srnku a rozprávajú sa aká vzácna je hora. Prečo Michal chráni les prečo pytliakov stíha kadiaľ orol krúži kde borovčia vziať na voňavky kde hribíky hľadať ako ľudí odohnať keď sekeru pod kožúškom nosia práce je veľa. Hanka zo slzou Michala do lesa vyprvádza.

Jedného dňa keď húsár Janči z mladým Artušom Vilánim zočili Hanku začali sa im pozdávať a hneď či je slečna alebo vydatá nedali jej pokoja pýtali od nej trochu nechtíka či kvietia ako za odmenu jej tam zhodili zlaté dukáty. Horko ťažko sa ich vedela zbaviť keď nastal čas zbierania malín zablúdili tam aj deti ktoré keď vyprvádzala a vracala sa naspäť vybozkávajúc ich znova sa objavil samotný Artur Viláni na koni, ktorý si nedal povedať aby odišiel nech ju na posmech neprivedie. Ušla pred ním do chalupy kde sa zamkla a schovala pod koryto. Miškovi nič nepovedala. Nastal čas polovačiek okolo Michala Pán Artuš Viláni rozkázal že bude polovačka na srnce a roháče prišli aj hájnici z okolia Habáň z čier taži. Keď prišli k Podvŕšiu Artuš strelil na srnku ale ju netrafil a Michal ju zastrelil pán sa nahneval že ho zahanbil Michal zostal tichý, mierny, zdržanlivý. Habáň švástal a hneď keď Michal je nahnevaný žačal mu vinšovať k meninám.

Medzitým Artuš sa chystal odísť do Podvŕšia za Hankou nad ktorou si brusil zuby pili a bol už v nálade. Michala poslal za srncom a on vnikol dnu do chalupy kde drapol Hanku ktorá sa bránila a nechcela sa mu dať. Prestrašená schmatla z klína záražec a chňapla mu z tým nahlavu z kidol na podlahu, z chrčal a z klesol keď zbadala že urobila zle kričala na ratu. Keď Miško prišiel domov našiel Artura v krvi bol zomretý a hneď bolo jasné že to bola vražda. Hanka sa priznala že ho z kántrila ona a kázal jej prisahať aby nič neprezradila a upadla do bezvedomia. Keď prišli Artuša hľadať Habáň hneď kričal že Michal ho zavraždil aby ho odviedli v putách do žalára. Po strašnej udalosti Hanka sa pobrala k rodičom ale nemala pokoja jej dušu páral ostrý nôž pomiatla sa v čase pohrebu sa modlí v rukách drži ruženec cez zimu zas na borievky chodí behá krížom krážom.

Po všetkých trápeniach a dlhej väzbe nastal Michalovi deň súdu ľudia naň zosypali horu žihadlí ty si vraždil že on bol páchateľom jediný. Vraj kďe bola tvoja žena? A Michal všetko priznal že jeho žena by ani kura nezabila. Až sa tam zjavila Hanka z ružencom vraví odznova svoje kríže modlí sa a kričí ty si mrcha muž si koľká to v duši rana než zahojí čiernu dieru. Zaspievala že ona mladého pána zabila a spevom odišla. Vrchnosť Miška prepustila vraj tvoja žena bláznie netreba vás už súdil Boh vás už rozsúdil držiac ženu pometénu Miško vzdychal zoprel sa nechcel nič vidieť cítiť žena uteká do oči si pozrieť nedá. Trpel Miško ako trpiťeľ až raz po veľkej búrke krútil sa pri rieke a tam si všimol že most cez rieku voda vzala a naň sa rúti pánský koč zo starým Vilánim Miško beži oproti koňom kričí stoj Ho ho ho pridrža kone a oni ho hrečia čo si to dovoľuje či je on kočiš. Ukázal starému Vilánimu že by sa bol býval padol do rieky a utopil by sa tak mu chcel dať odmenu. Nechcel peniaze iba mu povedal aby odpustil Hanke aj nám nech by ju to vyliečilo a tak Viláni z kríkol zbohom odpúšťam vám a pridte odvtedy sa na Podvrší skončili všetky kríže a muky. Hanka svoje malé dieťa tiši kojí kŕmi a Michal šťastný z lesa chodí aspoň aby Janíčka štipol do líčka a javor si ďalej zuní pozdravujem vás lesy hori...