Milan Kundera
Narodil sa v roku 1929, začal publikovať po 2. svetovej vojne. V básnickej zbierke Člověk zahrada širá (1953) zdôrazňuje tvorivý subjekt básnika, konflikty medzi jednotlivcom a kolektívom. Odmieta život len ako biologický fakt a horlí za život cieľavedomý. So súčasnosťou polemizoval v zbierke Monology (1957). Videl rozpory v citových vzťahoch medzi mužom a ženou. V ďalšom desaťročí sa M. Kundera venoval prozaickej tvorbe, ktorou sa stal známym na celom svete. S veľkým ohlasom sa stretla jeho kniha troch poviedok Směšné lásky (1963). Všetky boli sfilmované: Nikdo se nebude smát roku 1964, Já truchlivý Buh roku 1969 a Sestřička mých sestřiček sa vysielala ako televízna hra roku 1963. V línii anekdotického rozprávania o zvodcoch, ktorých úsilie sa zakaždým obracia proti nim, pokračoval aj v Druhém sešitu směšných lásek (1965) a v Třetím sešitu směšných lásek (1969).
Na tematiku Směšných lásek voľne nadväzuje aj prvý Kunderov veľký román Žert (1967). Ústrednú dejovú líniu tohto prozaického diela tvorí konfrontácia dvoch vysokoškolákov, ktorí sa počas štúdia zblížili. Ludvík Jahn je kritický, s ironickým nadhľadom na dianie okolo seba. Pavel Zemánek sa vie prispôsobiť, a preto je vždy a všade úspešný. Celý príbeh je zaujímavý tým, že pozostáva z niekoľkých vnútorných monológov hlavných postáv, ktorých subjektívne a sebaobhajujúce videnie vecí je samo osebe komické. Dobové pomery dokresľujú aj ďalšie postavy, predovšetkým rozhlasová reportérka Helena Zemánková. Trpké Ludvíkovo poznanie, že nič nemožno odčiniť, že všetky krivdy budú zabudnuté, posilňujú ešte ďalšie sujetové vrstvy príbehu.
Od roku 1975 pôsobil ako hosťujúci profesor na univerzite v Rennes. Roku 1979 bol zbavený československého štátneho občianstva a od tých čias žije vo Francúzsku. V emigrácii vydal romány Život je jinde, Valčík na rozloučenou, Kniha smíchu a zapomění a Nesnesitelná lehkost bytí. Námetom románu Nesnesitelná lehkost bytí (1980) je láska ako spôsob sebarealizácie, sloboda a zodpovednosť človeka pri hľadaní zmyslu života. Je to tragický príbeh lekára Tomáša a servírky Terezy. Tomáš pred príchodom okupačných vojsk roku 1968 uverejnil v literárnom časopise článok, za ktorý bol neskôr prenasledovaný. Emigroval do Švajčiarska, ale vrátil sa kvôli svojej láske Tereze. Nemôže vykonávať lekársku prax, ani si nájsť primerané zamestnanie. nakoniec ho prijmú na JRD ako vodiča. Román sa končí tragickou smrťou, haváriou Tomáša a Terezy.