Autor poukázal na deštruktívne pôsobenie poaugustového vývoja na spoločnosť i jednotlivca. Román bol na základe ankety amerického časopisu Times zaradený medzi desať najlepších románov 80. rokov.

SMĚŠNÉ LÁSKY: JÁ TRUCHLIVÝ BUH
Na začiatku príbehu sa rozprávač Adolf stretol s istým človekom, ktorý je na návšteve v Brne len jeden deň a už si všimol poslucháčku spevu na konzervatóriu s dieťaťom. Rozprávač slečnu s dieťaťom veľmi dobre pozná a prejavuje sklamanie, že nie je autorom dieťaťa, len tohto príbehu. Adolf vedie pomyslenú konverzáciu s počúvajúcim (str.8). Robil všetko možné, aby si ju získal. Nosil jej kvety, no neskôr zistil, že ich ukazovala svojim spolužiačkám a tvrdila im, že sú od Lambrechta, tenoristu brnenskej opery. To ho prinútilo robiť veci, za ktoré sa hanbil a boli mu úplne nedôstojné. Tri dni dopredu si namáhavo cvičil áriu z Rusalky, aby sa neskôr, keď ju bude doprevádzať na klavíri, mohol tváriť, že to hrá z listu. Vo vzájomnom vzťahu však nepokročili a bodkou za všetkou jeho snahou bola ich spoločná prechádzka, kde definitívne pohorel, keď ju nazval „Janou z Arcu“. Tu sa prejavila Janina nesmierna hlúposť a naivita (str.10). No ani túto jeho teóriu nepochopila s humorom a odišla (str.10). Adolfa sa to pravdepodobne veľmi nedotklo, pretože začal hneď chodiť s brunetkou, ktorej nohy ho upútali (str.11). Zatiaľ čo trávil dni s brunetkou, zoznámil sa s istým grékom, Apostolom. Bol to bývalý partizán, ktorý bol ranený a dostal sa do Čiech, kde sa naučil dobre hovoriť po česky. Bol na invalidnom dôchodku, naučil sa dokonale leňošiť a mal dosť času premýšľať o ženách. Chodieval s Adolfom na pivo. A tu ho raz napadlo, že dá Apostolovi darček - slečnu Janu (str.12). Apostol sa najprv zdráhal, no dali si ešte jedno pivo a napokon sa dal presvedčiť. Bola nedeľa. Adolf si požičal od jedného priateľa, ktorý bol známy svojou výstrednou eleganciou, nádherné kockované sako, nylonovú bielu košeľu a motýlika. Obliekol do toho Apostola a zaviedol ho do kaviarne Bollevue, kde chodievala slečna Jana. Keď vošli do kaviarne, niekoľko stolov sa za nimi obzrelo. Bol to predovšetkým stôl, kde sedela Jana. Adolf išiel za ňou a natáral jej, že Apostol Achilles je dirigentom aténskej opery. Pozval ju k stolu, aby ju s ním zoznámil. Jana samozrejme neodmietla, len nevedela, ako sa s ním dorozumie. Na to jej Adolf ponúkol, že jej bude tlmočiť (str.16). Ich konverzácia sa niesla v takom zmysle, že Apostol rozprával po grécky, a keďže Adolf mu nerozumel ani slovo, vymýšľal si svoju verziu, ktorou lichotil Jane (str.19).