Po dlhom rozhovore prejavil Apostol záujem vypočuť si Janin spev. Adolf navrhol svoju garsónku, ako sa dopredu dohodol s Apostolom. Apostol sedel v kresle a počúval. Keď Jana dospievala, Adolf jej „tlmočil“, že jej Apostol pomôže, aby spievala v Aténach. Jana bola taká nadšená, že mu ešte chcela zaspievať. Adolf však vyhlásil, že má povinnosti a musí niekde odísť. Napokon to vyriešili tak, že nechal Janu s grékom v garsónke a on išiel za svojimi povinnosťami. Vrátil sa o štyri hodiny. Jana sa tvárila šťastne a Apostol vznešene. Príliš ho nevnímali a rýchlo odišli. Ešte v ten istý večer prišiel Apostol za ním, bol nadšený a žiaril (str.22). Adolf ho s trýzňou počúval a postupne si uvedomoval, že spravil dosť veľkú chybu (str.23). Apostol sa s Janou chcel ešte stretnúť, no na druhý deň mal odchádzať späť do Atén. Chcel jej povedať pravdu. Počkal ju pred konzervatóriom, ale Jane ani neprišlo na um , že by mohla poznať toho ošumelého, hranatého chlapíka s nohavicami bez pukov a s klátivou chôdzou. Obaja boli nešťastní. Milovali hlúpe a povýšené dievča. Po mesiaci Jana zistila, že bude mať dieťa. Nechala si ho a každému rozprávala, akého má geniálneho otca a že sa po ňu vráti. Adolf bol pripravený navrhnúť jej, že si ju vezme aj s dieťaťom, ale Jana sa k nemu správala ešte chladnejšie než kedykoľvek predtým. Adolf to všetko vymyslel pre svoje pobavenie. On je boh tohto príbehu, ale aký trúchlivý...