Janko Jesenský: Malomestské rozprávky
Janko Jesenský (30.12.1874 – 27.12.1945)
Narodil sa v Martine v rodine národne uvedomelého zemana, advokáta. K jeho predkom patril Ján Jesenský (Jesenius) – lekár, ktorý vykonal prvú verejnú pitvu v Čechách. Jeho otec bol dobrovoľníkom v revolúcii v roku 1848 a pomáhal pripravovať memorandové zhromaždenie. Maturoval v Kežmarku a právo vyštudoval v Prešove. Otvoril si advokátsku kanceláriu v Bánovciach nad Bebravou. Počas prvej svetovej vojny narukoval, ale ako pansláva ho zatkli a obvinili z vlastizrady. V roku 1915 ho odvelili na ruský front, kde sa dostal do ruského zajatia a zapojil sa do československého odboja. Po návrate na Slovensko bol županom v Rimavskej Sobote a od roku 1929 pôsobil v Bratislave ako vládny radca a viceprezident Krajinského súdu.
Janko Jesenský písal poéziu aj prózu. Ako vyhranená básnická osobnosť sa predstavil so zbierkou Verše, ktorú napísal v roku 1905. Keď bol v ruskom zajatí, napísal zbierku básní Zo zajatia. Jeho poézia z vojnového obdobia vyšla knižne v roku 1945 v Liptovskom Mikuláši pod názvom Proti noci. Počas vojny v Londýne vyšla časť jeho protifašistických veršov. Jesenského básnické diela zavŕšila zbierka Jesenný kvet. Medzi rokmi 1932 a 1938 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. Aj preto bol medzi spisovateľmi veľmi uznávaný.
Časť jeho próz vyšla v zbierke Malomestské rozprávky. Vyšla roku 1913. K próze sa po roku 1918 vrátil vo forme autobiografického rozprávania o svojom ruskom pobyte v knihe Cestou k slobode. Jeho vrcholové prozaické dielo bol román Demokrati. Niektoré jeho diela boli preložené do viacerých jazykov a boli upravené pre film a televíziu, ako napríklad aj román Demokrati.
J. Jesenský vytvoril v próze netradičného hrdinu – je vo vnútornom napätí so spoločnosťou malomesta,
•Dokázal na malom priestore vypovedať veľmi veľa, pomocou detailu vystihol podstatu spoločenského javu alebo postavy, majstrovsky ovládal skratku (náznak) v obraze, vo výraze. •Charakterizoval väčšinou len jednu postavu, a tým načrtol istý spoločenský typ, resp. vrstvu ľudí. •Útočil pomocou humoristického tónu na malosť a tuposť slovenského meštiaka. •Využíval všetky stupne humoru: výsmech, iróniu, satiru, satirické hyperbolizovanie, paródiu, situačnú a charakterovú komiku. •Maďarónstvo neurobil ústrednou témou svojho diela, ale bolo len ako jedna z úchyliek charakteru.
Malomestské rozprávky
10 próz (humoresiek), ich motivický základ tvorí vždy určitý konflikt, rozpor: veľmi často je to citová alebo mravná kríza vo vnútri hrdinu (Večera), rozpor medzi slovami a činmi postavy (Strašidlo), komický protiklad medzi správaním doma a na verejnosti (Výborník) a pod. Vnútorné nezhody postáv autor zvyčajne kombinuje s nedorozumeniami, nepochopením alebo otvoreným nepriateľstvom a roztržkami medzi postavami, a to rovnako v súkromnom, ako aj verejnom spolužití, niekedy buduje zápletku na rozdieloch životného názoru a štýlu medzi predstaviteľmi sociálnych vrstiev (Slnečný kúpeľ), alebo na márnom, hoci prefíkanom a úpornom zápase osamelého jednotlivca so všemocným a nespravodlivým spoločenským poriadkom (Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí).Výborník
1. TEMATICKÝ PLÁN
Literárny druh: epika Literárny útvar: poviedka Námet: obdobie súčasného začínajúceho dvadsiateho storočia Téma: život postáv v malomeste Idea: život čižmára Dionýza Ježa v súkromnom živote i v živote v spoločnosti.
Motívy:
STATICKÉ
- opis čižmára Dionýza: ˝Pán majster Dionýzius Ježo nebol len jednoduchým čižmárom, ale aj členom slávneho obecného výboru. Zametal síce na rozkaz ženy aj pred svojim domom, ale bol hrdý, že môže zametať všade˝, ˝Kto ho videl pri verejnom účinkovaní, nebol by veril, že tento istý človek tak pokorne vbíjal drevené klince do podošiev. Ako stával pred svojou tučnou pani majstrovou Zuzanou, rodenou Kiš˝, ˝Darmo zametal, čistil, rúbal, varil, halušky hádzal, stával pri sporáku na ženin rozkaz, aby mlieko nevykypelo, hrnce k ohňu pristavoval a do ohňa odstavoval... Nebol by vyhovel vari ani vtedy, keby sa bol na hlavu postavil˝, ˝Ježo len čo zavrel dvercia a pošiel na dvadsať krokov od svojho domu, hruď sa mu rozšírila, dýchal voľne a vážne sa opieral o palicu, kráčajúc k mestskému domu. Hodil kedy-tedy hlavou, akoby ho golier tlačil, poťahoval krátky kabátik a mrdal plecami. Kedy-tedy zdvihol ukazovák ku strieške svojho klobúka na znak pozdravu a bol zas hrdým a sebavedomým˝
- opis pani majstrovej Zuzany Ježo, rodenej Kiš: ˝Do siene vbehla veľká, bruchatá žena so zamúčenou fertuškou a rozcuchanými vlasmi. Červenú šatku mala spustenú na hrdle. Na čele perlil sa jej pot˝.
DYNAMICKÉ
- pani majstrová Zuzana Ježo prišla na mestské zasadnutie po svojho muža Dionýza, lebo kostolníkova prišla za ňou a oznámila jej, že v ten deň bude búrlivé zhromaždenie. Ona to pochopila tak, že sa bude strieľať, no išlo len o strach z diskusie, týkajucej sa osvetlenia malomesta. Prišla a ešte aj vynadala svojmu mužovi: ˝Hybaj, hybaj, ty trubiroh!... Veď ti ja dám... Počkaj! Ty ozembuch! Máš štyri deti doma a ty, chumaj, ideš sem do búrlivého zasadnutia. Ja ti dám búrlivého zasadnutia! Marš!- chytila ho za pazuchu a tisla k dverám.˝
Časopriestor: začiatok 20. storočia, malomesto Priestor: skutočné, domáce, dedinské miesto
Dej:
Pán majster Dionýzius Ježo nebol len jednoduchým čižmárom, ale aj členom slávneho obecného výboru. Bol to šikovný a usilovný človek, hrdý občan. Všetci jeho slovo zastávali a uznávali. Len pred svojou ženou bol úplne iný. Doma neustále pracoval, žena sa k nemu správala ako k otrokovi. Raz išiel na zasadnutie výboru. Nie práve šťastne povedal kostolníkovej žene, že má pred sebou búrlivé zasadnutie. Ona si hneď pomyslela, že sa tam idú biť, strieľať a bežala za Ježovou ženou. Práve, keď sa na zasadnutí začali rozprávať o elektrickom osvetlení, ktoré predniesol inžinier Hluchý, vtrhla do siene Zuzana a začala ho hnať domov. Páni neskôr pochopili, o čo ide a začali sa tak smiať, až im slzy tiekli. Takto sa navonok ukázalo, aký Dionýzius Ježo je.
Postavy:
HLAVNÉ- čižmár Dionýzius Ježo VEDĽAJŠIE- manželka Zuzana Ježo, čižmár Jančík, mäsiar Trupák, stolár Žitný, kostolníkova žena, pán slúžny Čillagoši, richtár Malinský, veliteľ hasičov Podkylavý, fiškál Marinovič, notár, kupec Lindenberg, zemský pán Hubert, inžinier Hluchý, apatekár Racký, mestský pokladník, výborníci - ˝ Tu už sedeli páni okolo dlhého, zeleným súknom obtiahnutého stola na starých, remenných stoliciach. Za vrch stolom sedel pán richtár Malinský. Pred ním písma a zvonec. Pri ňom na jednom boku slúžny s plešivou hlavou a bakombardami; veliteľ hasičov Podkylavý, starý mládenec s červenou tvárou a hrdzavými fúzmi; fiškál Marinovič s prebitým čelom. Na druhom boku notár, ktorý značil prítomných pánov; kupec Lindenberg s tvárou ako vysušená slivka; zemský pán Hubert s dlhšou šedivou bradou a trasúcou hlavou; inžinier Hluchý, apatekár Racký a iní.˝
Konflikt:
VONKAJŠÍ- spoločenský: správanie sa doma ↔ správanie sa v spoločnosti
˝Kto ho videl pri verejnom účinkovaní, nebol by veril, že tento ostý človek tak pokorne vbíjal drevené klince do podošiev. Ako stával pred svojou tučnou pani majstrovou, rodenou Kiš. Keď vchádzala do chyže, už sa mu kladivko kĺzalo a mráz mu išiel po chrbte. V okamžiku prebehol mysľou, či ozaj nespravil niečo zlého?˝
Postavenie autora v diele: autor je v poviedke rozprávačom. Významové zafarbenie diela: humoristické, prípadne až satirické.2. KOMPOZIČNÝ PLÁN
Kompozičný postup: reťazový Fázy sujetovej organizácie literárnych diel
1.EXPOZÍCIA- zoznámenie čitateľov s hlavnou postavou poviedky, čižmárom Dionýzom Ježom. 2.KOLÍZIA- cesta do mestského zasadnutia, stretnutie s čižmárom Jančíkom a mäsiarom Trupákom. 3.KRÍZA- stretnutie s kostolníkovou ženou, ktorá zle pochopila vyjadrenie Ježa ˝búrlivé zasadnutie˝. 4.PERIPETIA- na mestské zasadnutie pribehla žena Zuzana Ježo. 5.ROZUZLENIE- čižmár Dionýzius musel ísť so svojou ženou domov, vyšlo navonok, ako sa k nemu chová doma.
Horizontálne členenie textu: dielo Výborník bola poviedka- nedelilo sa na žiadne časti. Vertikálne členenie textu: väčšinou pásmo rozprávača, no aj pásmo postáv, napr. dialóg-
˝Čo to zase chcú?˝ spýtal sa Jančíka. ˝Osvetlenie,˝ zasmial sa Jančík. ˝Na kieho čerta?˝ ˝Čo ja viem?˝ ˝Ale veď to netreba.˝ ˝Čoby bolo! Kto je poctivý, za vidna ide domov. Trafí aj bez lampáša.˝,
Ale aj monológ- ˝Či som ja ozaj podstlal kravám? Ale hej... Narezal som burgyne?... Tak je. Narezal. Dal som sviniam žrať? Dal.. Dobre je... Pil som, či nie?... Nepil... Tak je všetko v poriadku... Nemôže mať proti mne nič. ˝
3. JAZYKOVÝ PLÁN
Útvary jazyka: väčšinou nespisovný jazyk, hovorový. Štylistické rozvrstvenie slovnej zásoby:
SLOVÁ ŠTYLISTICKY NEUTRÁLNE- ˝To je lacnejšie... Dvesto percent... Žiť sa nedá.˝ ŠTYLISTICKY PRÍZNAKOVÉ SLOVÁ- historizmy, napr. preliminár, polgárka, ... archaizmy, napr. šturma, lump, výborník,... CITOVO ZAFARBENÉ SLOVÁ
- nárečové: uraim (maď.) - páni, tervezet (maď.) – plán, udi kérem (maď., skomolené) – však, prosím, polgárka (maď.) – meštianska škola,... - slangové: ˝To bude isto iste len nato, aby pisári a všelijaký opití lumpi nepadali do Jalovky, keď idú v noci z krčmy.˝, ... - vulgárne: chumaj, trubiroh, ozembuch,marš, nech idú do čerta, ...
Trópy:
PERSONIFIKÁCIA- ˝Hmla sa rozostierala ulicami a oblievala vlahou tvár˝, ˝žlté bahno čvŕkalo pod nohami˝, ˝šum sa zmáhal˝, ˝dvere tuhým nárazom rozleteli sa dokorán a buchli o stenu˝, ˝na čele perlil sa jej pot˝, ˝statkárovi sa počala ešte väčšmi hlava triasť˝, ˝prestali slzy cupkať˝, ... BÁSNICKÁ OTÁZKA- ˝Akože zneli účty ohľadom osvetlenia?˝ METAFORA- ˝nuž a ruka ruku umýva˝ EPITETON- ˝hmlisté jesenné popoludnie˝, ˝bol to dážď bez kvapiek, akoby si sa kúpal v chladnej, nepríjemnej pare˝, ˝búrlivé zasadnutie˝, ... PRIROVNANIE- ˝šumeli, ako bzučia včely, keď sa roja˝, ˝kupec Lindenberg s tvárou ako vysušená slivka˝, ˝krútiac sa okolo svetla ako nočný komár˝, ˝pani majstrová ako tigrica skočila k nemu˝, ...
Zdroje:
Jesenský, J.: Malomestské rozprávky, Tranoscius, 1996, strana: 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28. - Učebnica literatúry pre druhý ročník: str. 152. - Zmaturuj z literatúry 1: str. 91. - Zmaturuj z literatúry 2: str. 77, 78. -
|