lit. druh-epika
lit. utvar-román

téma-Ivko začína spoznávať a chápať svoju mať

idea-Materinská láska nepozná hranice

hlavné postavy:
Ivko Hancík

vedľajšie postavy:
Ivkova mať a bratia
pani učiteľka Jozefková a jej syn Ďurko
spolužiaci
Adam a Belko

charakteristika Ivka:
Je to 12-ročný chlapec. Rás chodí do školy, pretože si obľúbil pani učiteľku Jozefkovú a je to preňho asi jediné miesto, kde sa cíti dobre. I keď to tam nemá ľahké. Pochádza z chudobnej rodiny, ktorá často nemala čo vložiť do úst. Veľa detí ho odsúdilo za to , že chodí v zaplátaných šatách a začali ho prezývať "otrhaný Indián"

obsah:
Ivko chodil do piatej triedy. Raz, keď si nespravil domácu úlohu ho pani učiteľka potrestala , tým že zostal po škole. Zaviedla ho tiež k sebe domov a ponúkla mu kávu a koláčiky. Veľmi si pochutil. Znovu si nespravil domácu úlohu , ale tento raz úmyselne, preto aby mohol znova navštíviť pani učiteľku. Ona sa však tento zámer dozvedela, tak dovolila Ivkovi, aby k nej chodil každý deň po škole. Ten sa u nej hral i učil s jej synom Ďurkom. Zrazu, ale pani učiteľku preložili do susednej dediny Vrchovian, ale Ivko sa o tom dozvedel až neskôr. Raz sa však Ivkov otec napil kyseliny, ktorú Ivko zobral spolužiakovi, aby si mohol vyrobiť elektrický motorček. Ivko vtedy utiekol z domu zo strachu z bitky , ktorú očakával. Rozhodne sa utiecť za pani učiteľkou, ale na ceste k nej od strašnej zimy odpadol do snehu. Naštastie ho našiel gazda, ktorý privolal doktora. Ivko sa zobudil pri svojej plačúcej matke. Nechcela ho stratiť, pretože už stratila manžela. Ivko sa vtedy dozvie o smrti svojho otca. Ivkovi zovrelo srdce, keď pochopil ako ťažko pracoval a ako veľmi stratili jeho odchodom. Zostali v strašnej biede. Ivko sa preto vzdáva chodenia do školy a začína pracovať na poli, aby pomohol aj tak utrápenej matke. Po dlhšom odlúčení zistí, že jeho mamička je chorá. Bratia sa poskladajú na doktora. Ivko však musí pracovať a po jeho návrate je jeho mamka už zdravá. Za utajených dvadsaťpäť korún, o ktorých jeho mamka nevedela, šiel kúpiť biele kvietky v črepníku. Zastavil sa pred nízkym dreveným krížom, pozeral dlho na železnú okrúhlastú tabuľu pribitú na kríži a prečistoval otcove meno na nej. Potom priložil črepník s kvietkami na hrob. Uvedomil si krivdu, akú pociťoval k otcovi, ktorý si niekedy kúpil niečo len pre seba a zjedol v skryte, aby sa posilnil pri ťažkej práci, a preto im z toho nedal, tým, ktorí robili tak málo v porovnaní s ním.