FRIEDERICH SCHILLER
VILIAM TELL

hlavné postavy: Viliam Tell, Walter Tell,
vedľajšie postavy:
záporné postavy: Gessler

stručný dej:
Historické pozadie tvorí zápas troch kantonov - Uri, Schwyzu a Unterwaldenu - o politické zjednotenie a ich boj proti habsburským správcom za ochranu starých práv. Začiatkom 14. storočia boli obyvatelia spomínaných švajčiarských kantonov utláčaní habsburským fojtom (správcom) Gesslerom. Postupne ich oberal o práva, ktoré ešte ich predkom udelil cisár - voľne poľovať, loviť ryby, sťahovať sa a nadobúdať majetok. Zástupcovia troch kantonov sa zišli na Rüttli a vyhlásili tzv. Večný spolok, a prísahou sa zaviazali bojovať proti Habsburgovcom. Gessler dal na námestí v Altdorfe vztýčiť svoj klobúk a rozkázal sa mu klaňať. Tell, ktorý prišiel aj so svojim synom Walterom sa klobúku nepoklonili. Drábi ho zastavili a o chvíľu prišiel Gessler a rozkázal Tellovi, aby dokázal svoje strelecké schopnosti a zostrelil jablko z hlavy svojho syna. Tell to po ťažkom vnútornom boji dokázal, no prichystal si ešte jeden šíp a tým chcel – v prípade, že sa mu to nepodarí, zastreliť Gesslera. Gessler sa to dozvie, dá ho spútať a odviezť na hrad Küssnacht. Cestou však Tell v búrke zoskočí z fojtovho člna, v horskom žľabe počká na Gesslera a zastrelí ho šípom. V krajine dôjde k protipanským vzburám, vzbúrenci zapaľujú panské hrady a nakoniec oslobodia svoju vlasť od tyrania. Viliam Tell – je mužom činu. Schiller v ňom zobrazil najkrajšie ľudské vlastnosti: obetavosť, skromnosť, húževnatosť, priamosť, zmysel pre spravodlivosť. Je šľachetný a spravodlivý. Gessler – je Tellovým protipólom, tyran, samovládca, neobmedzený pán nad majetkom i životom obyvateľov celého kraja.