Názor postáv na vojnu a zabíjanie

Na celom svete je len veľmi málo ľudí, ktorí majú radi vojnu. Tí ostatní trpia, majú strach a vojnu nenávidia, alebo v nej bojujú s vedomím, že musia. Rovnako to je s postavami v diele od Ernesta Hemingwaya, Komu zvonia do hrobu. Všetky postavy majú negatívny vzťach k vojne, ale vedia, že inak ako vojnou by svoj cieľ nedosiahli. V tomto prípade je to boj za republiku v Španielsku, po ktorej tak veľmi túžia. Chcú ju tak veľmi, až sú ochotní obetovaľ sa a bojovať vo vojne.

Preto zabíjajú aj oni, aj keď s veľkým odporom a strachom. Vedia, že nepriatelia sú takí istí ľudia ako oni, ale bez zabíjania a útokov vojnu nevyhrajú. Jedinou postavou s pozitívnym vzťahom k zabíjaniu je Pablo. Je veľmi bystrý, ale aj veľmi surový. Jemu sa vraždenie veľmi páčilo, mal radosť z nešťastia nepriateľa. Nerobí mu problém zabíjať, pozerať sa na trpiacich ľudí. V minulosti bol úžasným organizátorom útokov. Zorganizoval dokonalý útok na mestečko, kde zomrelo veľa nepriateľov. Užíval si smrť protivníka.

„Mne sa to páčilo, všetko okrem toho kňaza. To bolo pre mňa sklamanie. Veľmi škaredo zomrel. Choval sa veľmi málo dôstojne.“

Z citátu možeme vidieť že nenávidel, keď niekto zomieral nedôstojne, keď sa položil tesne pred smrťou. Pre jeho názory a tvrdosť ho zvyšok skupiny obviňoval, nenávidel, ale aj rešpektoval. Vedeli, že bez takýchto tvrdých a odhodlaných ľudí by vojnu  nevyhrali. Takíto ľudia sú vo vojne potrební. Postupom času sa však menil a prestal túžiť po zabijaní a vojne. Začal sa báť smrti a vojna preňho už neznamenala to čo predtým.

„Za jeden rok vojny je z teba leňoch, ožran a zbabelec.“

Povedala Pilar, pretože aj ona ho mala radšej keď bol väčší surovec. Prebrala zaňho vedenie skupiny. Bola tiež odvážna, verná, aj keď bystrá nebola. Videla zmysel vo vojne, vedela, že to je jediná cesta ako dosiahnuť republiku. Milovala republiku a bola ochotná urobiť pre ňu čokoľvek. Podporila každú myšlienku v ktorej videla novú nádej. Taká bola aj úloha Roberta Jordana a to vyhodiť prístupový most. Aj keď ostatní nechceli túto Robertovu myšlienku podporiť, ako jediná súhlasila. Jej silnú vieru v republiku dokazuje to nasledujúci citát.

„Ja som za republiku. A republika je most. Ja som republikánkou už dvadsať rokov.“

Samú seba prirovnala k chlapovi, pretože jej nerobilo prolém zabiť. Aj keď potom cítila slabosť v žalúdku vedela, že je to potrebné a za republiku môže bojovať iba takto.

„Cítila som slabosť v žalúdku, keď som sa dívala na mŕtvych žandárov, čo tam ležali pod stenou.“

Videla ako vojna všetko ničí, ako rozbíja rodiny, vzťahy, preto si vzala na starosti Máriu, ktorú našli pri vlaku. Cítila zodpovednosť za jej nešťastie a preto sa o ňu začala starať a zabezpečila, aby Mária aj počas vojny cítila lásku. Mária vojnu nenávidela. Mala k nej veľký odpor hlavne kvôli zabíjaniu. Vojna jej zabila oboch rodičov, jej oholili vlasy. Vedela, že vojnu musia vyhrať kvôli republike, ale sama nemala svoj názor. Ešte si ho len tvorila. Jediné čo vedela určite bolo, že vojna je niečo veľmi negatívne a zlé a veľmi sa jej bála. Hocikedy mohla prísť o niekoho ďalšieho. Zaľúbila sa do Roberta a tiež ho nechcela stratiť.

„Republika je republika a že musíme zvíťaziť, to je niečo iného. Ale, ach, preblahoslavená, presladká Panna, daj, navráť mi ho od toho mosta a vykonám všetko, čo len prikážeš.“

Zažila strašné veci, ktoré ju hlboko poznačili. Preto o ďalších nedokázala ani počúvať.

„Ja to nechcem počúvať. Pery sa jej začali chvieť a Robert Jordan čakal, že sa rozplače. Prosím ťa Pilar, nerozprávaj.“

Sama by nedokázala nikoho zabiť. Je to pre ňu veľmi krutá vec a tak ako nenávidí vojnu nenávidí aj zabíjanie. Teší sa na to, že keď vojna skončí, bude môcť žiť s Robertom ešte veľmi dlho. Na záver jej vojna zobrala aj jeho, to posledné čo milovala.

Robert Jordan ako jediný zo skupiny nepochádzal zo Španielska. Bojoval v tejto vojne lebo vypukla v krajine, ktorú mal rád a verí v republiku. Vie že keby sa republika zničila, život by bol neznesiteľný pre všetkých, čo v ňu veria.

„Ak nevyhráme túto vojnu, nebude ani revolúcie, ani republiky, ani teba, ani mňa, ničoho.“

Snaží sa pomôcť ako dobrovoľník. Berie vojnu so všetkým čo k nej patrí. Nebojuje preto lebo musí, ale chce. Vojna preňho znamená len boj za lepšie, ktorého sa chce zúčastniť. Je si vedomý toho, že vo vojne musí zabíjať a nič s tým nenarobí. Dokázal vraždu človeka prirovnať k zabíjaniu zvierat. Takúto myšlienku nedokázal pochopiť Anselmo. Zabíjanie ľudí je iba povinnosť. Nerobí to pre radosť ani pôžitok, ale pretože musí.