Mocnár

Mocnár

Iľa Štopľovie sa vydala za bratranca k maminej sestre. Myslela, že tak dobre ani jednej neveste nebude ako jej. No opak bol pravdou.

Iľa: Všetci v dome sú ku mne zlí. Mamina sestra celý deň na mňa žompári, svokor o mňa nedbá, muž Ondro ma volá len zdychavičným koňom pretože tak ťažko dýcham.(plače)

Matky nemá, len planú macochu, otec tiež nie je taký, ako by mal byť, starý otec hocijaký-nijaký. Nik k nej nebol láskavý ani doma. Chceli sa jej zbaviť. Prinútili ju ísť za Ondra, hoci chcela iného. Jana Mravencovie, no on išiel na vojenčinu. Iľa zoberie sa dolu dvorom, ide domov k otcovi- hoci ani ta ju nič neťahá.

Iľa:Kde idete, apo?
Otec: Do dediny. Čože si prišla? Čo ti je? Tebe plač chlebom vidím už.
Iľa: Ľa nič...Starý apa sú zle?
Otec:Zle, zle! Dýchať sa mu nedá.
Kata: Kdeže by mu i dalo, keď toľko halušiek zjedol. A vraj chorý!

Dvanásť rokov čo sa sem vydala sa jej tu všetci hnusia. Prvého muža mala krásneho, lenže umrel. Iľa sa poberie domov. Čože má sem i chodiť, načo? A tak idúc dolu dvorom zbadala štíhlu postavu mladého chlapa. To je Jano, ktorý včera prišiel z vojenčiny a ktorého ona ľúbila. Iľa zrýchli krok, nechce sa s ním zísť.
Jano: Iľa! Na slovo!
Oči mu sršia nenávisťou. Iľa preľakaná beží ku krčme.
Ondro: Ľaľa, kde je môj zdychavičný kôň!
Chlapi: Hahaha! A čo ho nepredáš, keď je zdychavičný? Ba ver´ je ona pekná paripa! No ver´ lepšie by orala ako napríklad náš Peja!
Ondro: Tak si ju zapriahni- ta ti ju dám!
Ďuro Šimkovie: Ej Ondro krivdíš jej. Ani jeden poriadny muž ženu si pred svetom na posmech nedonesie, čo by aká bola.
Ondro: Čo vás do toho? Vy ...vy mamľas.
Ďuro: Ej, aký si ty vladár, hneď nadávať.
Ondro: A tyže si čo?
Ďuro: Inakšieho muža si zaslúžila.
Ondro: To vy mne vravíte?
Chlapi:Ondro poďme dnu, hybajte do krčmy.
Ondro: Pani krčmárečka tri litre vína a karty nech hľadajú. A okna nezakrývajte, nech vidia, že sa zabávame.

Doma u Štopľov je ľudu tiež veľa. Traja bratia v jedenej chyži, tri gazdiné varia, tri rodiny sú pospolu. Najmladší brat každý deň pozerá miesto vo dvore, kde si postaví chyžu. S pomocou božou staršieho syna ožení už čosi kamsi a majmladší brat je vdovcom. Nevestu Turkyňou prezývajú, nezasmiala by sa za groš aj za týždeň. Stredný brat otec Ondrov.

Iľa: Mamo Ondro je v krčme, pije s mládencami!
Bežanka: A čo ty máš do toho, čo mne ty vravíš? Či za tvoje pije! Keby si bola žena kľavná, na svet súca, tak by on nechodil z
domu za zábavkami. Ale akáže si ty? Veď ti všetko apovo pokolenie mrie na záduch- aj ty tak skončíš.

Bežanka s nevestou vyberajú zemiaky na poli, jeseň nastala. A ako slnce vyšlo- iste i zapadne, odvtedy naveky nahovára a mučí nevestu, aby svoje pole na Ondra dala prepísať.

Iľa: Poradím sa.
Bežanka: Čože sa máš radiť a koho? Ja som ti najbližšia. Aj ten muž radšej by ťa mal keby videl tvoju vďačnosť.
Iľa: Pôjdem na faru.
Bežanka:Na faru? A čože by si s tým na fare chcela? Či som ti ja nie bližšia ako ti pán farár?
Anička: Tetka, prišla som vám čosi povedať! Naši chlapci spomínali už viac ráz, že sa do zlej spoločnosti dáva váš syn. Veďviete, ako robí škrabák, že mu ver´ už chýr ide aj po iných dedinách.
Bežanka: Ajáj, zato, že vzal z parády židom v sklepoch fľašu rumu, to len zo žartu. Pováž, Anka moja, ale v našom dvore štopľovskom sa taký ešte nevyvrhol, čo by chodil po zboji.
Anička: Veď reku viete o tom ...som len.
Bežanka: či si počula, muž ti blúdi a ty drumbľa, nič nedbáš? On chodí celé večery ktozná kde a ty sedíš doma spokojne. Aj včera bol do polnoci preč a ty si spala!
Iľa: A čože som mala robiť. Ísť za ním aby ma dobil?
Bežanka: Aj iné dobijú a idú za mužmi jednako. Chrbát ti je ako stôl široký-nie si zo zlata. Aj to pole čože nedáš naň prepísať?
Iľa vyšla a postála na dedine v myšlienkach. Proti Ili vo tme zazneje klopot konských kopýt.
Jano: Iľa! Čo si mi to vykonala?
Iľa: Jano pusť ma! Ľudia nás zbadajú tu. Už je s nami po všetkom, už je koniec!
Jano: Ty si koniec spravila. Nečakala si ma. Či ti je ten lepší?
Iľa: Nehútaj na mňa- ožeň sa s druhou!
Iľa bežala domov.
Ondro: Kde si bola? Žena, daj si pozor, dolámem ti hnáty, krv potečie.
Iľa: Na fare. A povedali mi pán farár, že to nik z nás nevie, kto a kedy umrie skôr. Aby neprepisovala na druhého.
Ondro: Deti, kde ste? Doniesol som plné rukávy jabĺk, hrušiek, broskýň,...Tebe zdychavičná nedám nič!
Bežanka: A kde si to vzal, Ondro?
Ondro: Na majeri v grófskej záhrade, aj strážia. Ale sme sa my nebáli, s jedným dvaja ľahko si poradia...ešte sme mu aj flintu vzali! To je ani krádež nie, čo len flinta a tam ich majú dosť.
Bežanka: A načože ti bude?
Ondro: Budem poľovať. Hádam zajace aj pre nás pánboh stvoril, či len pre pánov?
Iľa: Kto má pas na poľovačku-tomu!
Ondro: Ešte aj ty, zdychavičný kôň, hneď ti kosti dolámem, žena potečie čiasi krv.
Bežanka: Jaj, Ondrík nebi ju. A ty choď, choď preč kým sa upokojí!
Ondro: Pusťte ma! Nech ju dobijem, nech ju zabijem. Zastrelím ju tou flintou-ju prvú! Načo ste mi ju na krk vtisli?

Zima nastáva, ženy začínajú priasť, teraz tiež sedia všetky štyri doma pri prasliciach. Chlapi šli na kapustu do mesta- je trh. Hodiny bijú deviatu, mali by už aj doma byť. Iľa mlčí. Kúdeľu má ako batoh veľkú uviazanú na praslici- pradie klky. Svokruša nedopraje jej iného lepšieho priasť, len to. Dobré všeko ona pradie sama. I šklbe zubami tie klky, vyhrýzajúc klče i lyká a plače pri tom ticho, vše utrúc slzu. Bežanka jej vynadá, vraj lepšia nebude pokiaľ Iľa pole prepísať na Ondra nedá. V dolných susedov je izba plná ľudí. Lavice sú obsadené dookola ženami a dievčatami, ba i niekoľko mládencov prišlo. Je veselo. Jeden hrá na píšťalke, sprevádzajú spev. Iľa zastane vo dverách a nevie či vkročiť, či nie. To je Jano Mravencovie, ktorému ona stala sa nevernou. Pozvú ju ďalej, vypytujú sa na Ondra a pradú ďalej. Tu zaznel hrkot vozov z cesty, parganie bičov a krik ľudí- tržníkov vracajúcich sa z mesta. Všetci idú pomôcť skladať vrecia s kapustou. Vstane aj Iľa, hoci ju neťahá nič k mužovi. Jano Mravencovie, vidiac že ide aj Iľa skočil a poberá sa za ňou.

Jano: Iľa! Ja to nestrpím, ja to tak nenechám..ty musíš mojou byť!
V tom sa ozvalo desné skríknutie zo dvora. Ľudia ostali ako skamenelí.
Ženy: Iľu Štopľovie von, Iľu!
Iľa: Ľudia boží, čože je?
Ženy: Kde mu je mama, kde mu je mama? Choďte k nej- Ondro je zabitý!
Iľa ostala ako soľný stĺp, ani hnúť sa nemôže.
Ženy: Z voza spadol- inak nie je! Či možno takému chlapovi z voza sa zabiť?
Bežanka: Ondro! Ondro!
Ondro: No vidíte, veď mi je nič.
Bežanka: Nechajte mi ho, netrápte mi ho- umrel mi! Či by som bola poverila ráno, že ťa viac živého nevidím, že ťa už mať nebudem, že už viac nepozrieš na mňa, dieťa moje!
Ženy: Z voza spadnúť a zabiť sa.
Kata: Horký z voza! Opili sa so Škrabákom a šli na majer kradnúť kŕmniky, aby vraj mali mäsa do kapusty. Dochytili ich a dobili železnými koly.
Ženy: Iľa ani plakať nemôže. Už si oslobodená. Bože, ale tá tetka, tá čo si počnú! No veď ich skoro uloží žiaľ k Ondrovi! Mali ho lepšie skazovať! Teraz musia pristať na to, čo im nadelila božia ruka!