Mocnár

Iľa Štopľovie sa vydala za bratranca k maminej sestre. Myslela, že tak dobre ani jednej neveste nebude ako jej. No opak bol pravdou.

Iľa: Všetci v dome sú ku mne zlí. Mamina sestra celý deň na mňa žompári, svokor o mňa nedbá, muž Ondro ma volá len zdychavičným koňom pretože tak ťažko dýcham.(plače)

Matky nemá, len planú macochu, otec tiež nie je taký, ako by mal byť, starý otec hocijaký-nijaký. Nik k nej nebol láskavý ani doma. Chceli sa jej zbaviť. Prinútili ju ísť za Ondra, hoci chcela iného. Jana Mravencovie, no on išiel na vojenčinu. Iľa zoberie sa dolu dvorom, ide domov k otcovi- hoci ani ta ju nič neťahá.

Iľa:Kde idete, apo?
Otec: Do dediny. Čože si prišla? Čo ti je? Tebe plač chlebom vidím už.
Iľa: Ľa nič...Starý apa sú zle?
Otec:Zle, zle! Dýchať sa mu nedá.
Kata: Kdeže by mu i dalo, keď toľko halušiek zjedol. A vraj chorý!

Dvanásť rokov čo sa sem vydala sa jej tu všetci hnusia. Prvého muža mala krásneho, lenže umrel. Iľa sa poberie domov. Čože má sem i chodiť, načo? A tak idúc dolu dvorom zbadala štíhlu postavu mladého chlapa. To je Jano, ktorý včera prišiel z vojenčiny a ktorého ona ľúbila. Iľa zrýchli krok, nechce sa s ním zísť.
Jano: Iľa! Na slovo!
Oči mu sršia nenávisťou. Iľa preľakaná beží ku krčme.
Ondro: Ľaľa, kde je môj zdychavičný kôň!
Chlapi: Hahaha! A čo ho nepredáš, keď je zdychavičný? Ba ver´ je ona pekná paripa! No ver´ lepšie by orala ako napríklad náš Peja!
Ondro: Tak si ju zapriahni- ta ti ju dám!
Ďuro Šimkovie: Ej Ondro krivdíš jej. Ani jeden poriadny muž ženu si pred svetom na posmech nedonesie, čo by aká bola.
Ondro: Čo vás do toho? Vy ...vy mamľas.
Ďuro: Ej, aký si ty vladár, hneď nadávať.
Ondro: A tyže si čo?
Ďuro: Inakšieho muža si zaslúžila.
Ondro: To vy mne vravíte?
Chlapi:Ondro poďme dnu, hybajte do krčmy.
Ondro: Pani krčmárečka tri litre vína a karty nech hľadajú. A okna nezakrývajte, nech vidia, že sa zabávame.

Doma u Štopľov je ľudu tiež veľa. Traja bratia v jedenej chyži, tri gazdiné varia, tri rodiny sú pospolu. Najmladší brat každý deň pozerá miesto vo dvore, kde si postaví chyžu. S pomocou božou staršieho syna ožení už čosi kamsi a majmladší brat je vdovcom. Nevestu Turkyňou prezývajú, nezasmiala by sa za groš aj za týždeň. Stredný brat otec Ondrov.

Iľa: Mamo Ondro je v krčme, pije s mládencami!
Bežanka: A čo ty máš do toho, čo mne ty vravíš? Či za tvoje pije! Keby si bola žena kľavná, na svet súca, tak by on nechodil z
domu za zábavkami. Ale akáže si ty? Veď ti všetko apovo pokolenie mrie na záduch- aj ty tak skončíš.

Bežanka s nevestou vyberajú zemiaky na poli, jeseň nastala. A ako slnce vyšlo- iste i zapadne, odvtedy naveky nahovára a mučí nevestu, aby svoje pole na Ondra dala prepísať.

Iľa: Poradím sa.
Bežanka: Čože sa máš radiť a koho? Ja som ti najbližšia. Aj ten muž radšej by ťa mal keby videl tvoju vďačnosť.
Iľa: Pôjdem na faru.
Bežanka:Na faru? A čože by si s tým na fare chcela? Či som ti ja nie bližšia ako ti pán farár?
Anička: Tetka, prišla som vám čosi povedať! Naši chlapci spomínali už viac ráz, že sa do zlej spoločnosti dáva váš syn. Veďviete, ako robí škrabák, že mu ver´ už chýr ide aj po iných dedinách.
Bežanka: Ajáj, zato, že vzal z parády židom v sklepoch fľašu rumu, to len zo žartu. Pováž, Anka moja, ale v našom dvore štopľovskom sa taký ešte nevyvrhol, čo by chodil po zboji.
Anička: Veď reku viete o tom ...som len.
Bežanka: či si počula, muž ti blúdi a ty drumbľa, nič nedbáš? On chodí celé večery ktozná kde a ty sedíš doma spokojne. Aj včera bol do polnoci preč a ty si spala!
Iľa: A čože som mala robiť. Ísť za ním aby ma dobil?
Bežanka: Aj iné dobijú a idú za mužmi jednako. Chrbát ti je ako stôl široký-nie si zo zlata. Aj to pole čože nedáš naň prepísať?
Iľa vyšla a postála na dedine v myšlienkach. Proti Ili vo tme zazneje klopot konských kopýt.
Jano: Iľa! Čo si mi to vykonala?
Iľa: Jano pusť ma! Ľudia nás zbadajú tu. Už je s nami po všetkom, už je koniec!
Jano: Ty si koniec spravila. Nečakala si ma. Či ti je ten lepší?
Iľa: Nehútaj na mňa- ožeň sa s druhou!