Teraz je bezradná zasa Matylda. Nakoniec sa však Julien vyzná Matylde zo svojej lásky, no aby ju vzápätí nestratil, svoje city popiera. Matylda zistí, že je s Julienom tehotná a prizná sa otcovi. Ten je zhrozený a rozhnevaný zároveň. Popisuje mu jeho lásku k Julienovi, obhajuje ho, to vraj ona sa doňho zamilovala ako prvá. Markýz si pohovorí s Julienom a Matyldou. Nakoniec sa však zľutuje a dá Julienovi veľký obnos peňazí a titul husárskeho nadporučíka. Onedlho sa má konať svatba, avšak Markýz de la Mole si nechá napísať doporučenie od niekoho z Verriéres. To získava od pani de Rênal, ktorá na popud verriérskeho farára a pod vplyvom svojich citov napísala doporučenie veľmi nevhodné, a zo svadby schádza. Julienova kariéra sa rúca ako domček z karát. I Markýz de la Mole uverí, že jeho dcéra bola len jedným z Julienových prostriedkov na získanie moci a postavenia. Na druhý deň Julien kupuje zbraň a odchádza do Verriéres. Počas omše postrelí pani de Rênal. V momente je zatknutý a odvedený do žalára. V domienke, že pani de Rênal je mŕtva sa k svojmu činu priznal a uznal svoju vinu. Uznáva, že za smrť by mal byť potrestaný smrťou. Od dozorcu sa Julien dozvedá, že pani de Rênal je este stále na žive. Pani de Rênal podpláca dozorcu aby ušetril Juliena a nemučil ho. Za nedlho je súd a Julien je uznaný vinným a je odsúdený na trest smrti. Pani de Rênal aj Matylda ho žiadajú aby sa proti rozsudku odvolal. Julien však odmieta a smrti sa vôbec nebojí. V osudný deň ho navštívi starý Sorel. Vo vzťahu medzi ním a otcom sa nič nezmenilo – obaja k sebe cítia nenávisť a navyše starý Sorel žiada peniaze, ktoré synovi dal. Julianova hlava bola sťatá gilotínou. Pani de Rênal, tri dni po Julienovej smrti zomiera žiaľom. Symbolizmus
Červená farba je farbou revolúcie. Čierna je farbou skazenej spoločnosti, tmárstva a despotizmu.