Stendhal Červený a Čierny

Stendhal – Červený a čierny
(Stendhal – Le Rouge et le Noir)


Autor
Stedhal (vlastným menom Henri Beyle) sa narodil v Grenobli v roku 1783. Pochádzal zo zámožnej rodiny s aristokratickými ambíciami. Za svoj život sa stal významným dôstojníkom v napoleonovej armáde a jedným z najvýznamnejších francúzskych spisovateľov. Jeho tvorba sa pohybuje na hranici romantizmu a realizmu. Dej svojich diel zasadzuje do vyššej spoločnosti, jeho postavy sú mladé plné ideálov. Sústredí sa práve na ich ideály a na ich citové problémy. Väčšinu svojho života prežil vo Francúzsku a Taliansku. Napísal niekoľko psychologických románov: Červený a čierny, Kartúza par-mská, Armance, Lucien Leuwen alebo Lamiela; spomienkových próz: Život Henryho Brularda, Spomi-neky na egotizmus a umenovedné a filozofické štúdie: Racine a Shakespeare, Dejiny maliarstva, O láske a iné. Čas
Dej sa odohráva v prvej polovici devätnásteho storočia. Miesto
Prvá časť románu sa odohráva vo fiktívnom mestečku Verriéres, neskôr sa dej presúva do neďaleké-ho Besançonu. Druhá časť románu sa odohráva v hlavnom meste Francúzska, v Paríži.

Hlavné postavy
Julien Sorel – mladý, devätnásťročný muž, syn chudobného majiteľa miestnej píly. Mal jemné, skoro ženské rysy a čierne vlasy. Priťahoval ženy, čím si získaval odpor miestnych mužov. Pohŕdal svojim otcom a bratmi, tak ako oni pohŕdali ním. Nenávidel ich pre ich hrubosť a narážky na jeho slabosť, nevýraznú postavu a neschopnosť tvrdo manuálne pracovať. Vynikal inteligenciou a ctižiadostivosťou. Vedel čo chcel a bol ochotný preto urobiť všetko. Snažil sa preniknúť do vyššej spoločnosti, pretože sa odmietal zmieriť so svojou chudobou. Pani de Rênal – manželka verriérskeho starostu, pána de Rênal. Julien sa u nich zamestnal ako vy-chovávateľ ich troch detí. Je opisovaná ako tridsaťročná, pôvabná žena. Nemá veľa životných skúse-ností. Miestnej spoločnosti sa stráni, myslí si, že je nudná a nadutá. Ako dieťa ju vychovali mníšky v Kláštore Ježišovho srdca. Je pobožná. Keďže nebola normálne vzdelávaná, môže sa zdať hlúpa, aj keď je prirodzene inteligentná, učenlivá a chápavá. V šestnástich rokoch sa vydala za pána de Rênal, ktorý si ju vzal najmä pre peniaze. Svojho manžela chápe ako svojho pána a vo všetkom sa mu pod-voľuje. Mužskú surovosť a záujem len o majetok a o peniaze chápala ako prirodzenú vec.

Láska pre ňu bola len niečo z románu
Matylda de la Mole – bola rozumnou, nadanou, krásnou mladou ženou, pochádzajúcou z najlepších vrstiev francúzskej spoločnosti. Od malička bola obklopená bohatstvom, peniazmi a darmi, čím sa stala trocha rozmaznanou. Tajne čítala knihy, ktoré neboli pre ženy v tej dobe vôbec prístupné (naprí-klad Voltaira). Dej
Román rozpráva o mladom a chudobnom, ale ctižiadostivom mužovi, Julienovi Sorelovi, ktorý sa od-mieta zmieriť zo svojou chudobou a nižším spoločenským postavením. Snaží sa preniknúť do vyššej spoločnosti a to za každú cenu, napriek tomu, že nenávidí šľachtu a panstvo. Julien je veľmi vzdelaný a v mestečku ma dobrú povesť. Pán de Rênal, si nemôže nechať ujsť príleži-tosť ho zamestnať ako vychovávateľa svojich detí. Po čase sa zamiluje do starostovej ženy – pani de Rênal. Tá jeho lásku opätuje. Do Juliena sa taktiež zamiluje služobná Elisa. Julien ju však odmieta, predsa by sa nezaoberal obyčajnou služobnou, ktorá by mu nezabezpečila žiaden postup v spoločenskom rebríčku. Pani de Rênal sa zmieta medzi láskou k milencovi a láskou k deťom. V okamihu, ako jej najmladší syn vážne ochorie sa domnieva, že je to trest za jej zakázanú lásku. Výčitky svedomia ju sužovali natoľko, že sa rozhodla priznať manželovi. Julien, keď sa to dozvedel, bol maximálne šokovaný a snažil sa od toho pani de Rênal odhovoriť. Jeho kariéra a renomé by tým vážne utrpelo. Julien sa rozhodne vymyslieť lesť a posiela pánovi de Rênal anonymné listy, ktoré by mali byť od Valenoda. Týmito listami v podstate všetko obrátil a spolu s pani de Rênal zohral dôkladnú komédiu. Avšak aj napriek tomu, Julien musí dom de Rênalovcov opustiť. Julien odchádza do Paríža, kde sa zamestnáva ako sekretár u Markýza de la Mole. Markýz ma dve deti, scéru Matyldu a syna Norberta. Matylda sa zdá Julienovi nezaujímavá a obyčajná. S Norbertom si však rozumie, jazdia spolu na koni a trávia spolu nejaký čas. Jedného dňa je Julien pozvaný na ples. Všíma si, že Matylda je považovaná za jednu z najkrajších dám v spoločnosti- Matylda si je svojho postavenia vedomá a Julien prichádza na to, že Matylda by mu mohla byť užitočná pre jeho spoločenský postup. A navyše by sa predviedol pred ostatnými šľachticmi. Začína Matylde dvoriť. V ich vzťahu je však stále polojasno, zamračené. Julien si Matyldinu lásku získava chladnosťou a nevšímavosťou. Matylda sa mu vyzná, avšak neskôr nastupuje jej pýcha. Juliena v spoločnosti zosmiešnuje a zhadzuje pred zrakom jej ctiteľov. Bezradný Julien žiada o radu knieža Kozarova. Podľa jeho rád sa chová k Matylde bezcitne a chladne, dokonca dvorí pani de Fervaques.

Teraz je bezradná zasa Matylda. Nakoniec sa však Julien vyzná Matylde zo svojej lásky, no aby ju vzápätí nestratil, svoje city popiera. Matylda zistí, že je s Julienom tehotná a prizná sa otcovi. Ten je zhrozený a rozhnevaný zároveň. Popisuje mu jeho lásku k Julienovi, obhajuje ho, to vraj ona sa doňho zamilovala ako prvá. Markýz si pohovorí s Julienom a Matyldou. Nakoniec sa však zľutuje a dá Julienovi veľký obnos peňazí a titul husárskeho nadporučíka. Onedlho sa má konať svatba, avšak Markýz de la Mole si nechá napísať doporučenie od niekoho z Verriéres. To získava od pani de Rênal, ktorá na popud verriérskeho farára a pod vplyvom svojich citov napísala doporučenie veľmi nevhodné, a zo svadby schádza. Julienova kariéra sa rúca ako domček z karát. I Markýz de la Mole uverí, že jeho dcéra bola len jedným z Julienových prostriedkov na získanie moci a postavenia. Na druhý deň Julien kupuje zbraň a odchádza do Verriéres. Počas omše postrelí pani de Rênal. V momente je zatknutý a odvedený do žalára. V domienke, že pani de Rênal je mŕtva sa k svojmu činu priznal a uznal svoju vinu. Uznáva, že za smrť by mal byť potrestaný smrťou. Od dozorcu sa Julien dozvedá, že pani de Rênal je este stále na žive. Pani de Rênal podpláca dozorcu aby ušetril Juliena a nemučil ho. Za nedlho je súd a Julien je uznaný vinným a je odsúdený na trest smrti. Pani de Rênal aj Matylda ho žiadajú aby sa proti rozsudku odvolal. Julien však odmieta a smrti sa vôbec nebojí. V osudný deň ho navštívi starý Sorel. Vo vzťahu medzi ním a otcom sa nič nezmenilo – obaja k sebe cítia nenávisť a navyše starý Sorel žiada peniaze, ktoré synovi dal. Julianova hlava bola sťatá gilotínou. Pani de Rênal, tri dni po Julienovej smrti zomiera žiaľom. Symbolizmus
Červená farba je farbou revolúcie. Čierna je farbou skazenej spoločnosti, tmárstva a despotizmu.