Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Kocúrkovo - seminárna práca

Kocúrkovo
(seminárna práca)

Názov diela:Kocúrkovo

Bibliografický záznam:Janko Chalúpka: Kocúrkovo, Bratislava, INTERPOPULART SLOVAKIA, 1830, 69(93) strán

Periodizačné zaradenie:Patrí do slovenskej literatúry 19. storočia

Literárny druh:Dráma

Literárny žáner:Komédia

Obsah:

Madlena sa snaží vydať svoju dcéru Aničku za rektora. Príde kostolník a povie im že rektorom bude pravdepodobne Turčan.
Keď sa vráti Tesnošil povie Aničke že sa vydá za rektora. Svoboda ktorý sa stal rektorom sa musí postarať o svoju matku. Stretne sa s troma mládencami Vojtechom, Honzíkom a Škrivánkom. Keď tak sedia pri ohni a hladujú prídu zbojníci chcú ich okradnúť. Keď zistia že sú to chudobní študenti pohostia ich. Madlena čaká na rektora ale ten je zaľúbený do Ľudmily. Tesnošil príde domov a hovorí, že rektor si vezme Ľudmilu. Madlena sa hanbí pred celým mestom.

Úryvok:Sem ten súdok! Ej, už hodne ločká. Ale aspoň týmto pocestným ešte jednu na rozchodnú. str. 40


Charakteristika hlavnej postavy:

Tesnošil – Bol to pomstychtivý čižmár. Naschvál šil užšie čižmy ľudom ktorých nemal rád. Býval nervózny. Pýši sa svojou maďarčinou. Aničkin a Honzíkov otec. Manželku mal Madlenu.


Charakteristika vedľajšej postavy:

Rajnoha – Bol to správny zbojník. Dobrým dával, bohatým brával. Mal veľa kamarátov ale aj nepriateľov. Zbojníkoval so zbojníkmi Krahulcom a Garazdom.

Grafické znázornenie diela: 3 dejstvá:1.-19 výstupov
2.- 9 výstupov
3.- 26 výstupov

Hlavná myšlienka diela:Dielo sa odohráva v Kocúrkove a v prírode. Hlavnou myšlienkou je poukázať na maďarizáciu a hlúposť malomeštianských ľudí.


Životopis autora:* 26. 10. 1791 Horná Mičiná
Prozaik, satirik, dramatik, predstaviteľ obrodeneckej literatúry. Narodil sa v rodine evanjelického farára. Ovládal 8 rečí a písal po latinsky, nemecky, maďarsky, česky, resp. silne slovenčiacou češtinou. Do literatúry vstúpil už ako 39-ročný. Napísal veľa drámy, prózy, cirkevnej tematiky.
† 15. 07. 1871 Brezno

Obrazové prostriedky: Personifikácia: aby sa mi srdce potešilo
Z maďarčiny: Lassan járj, tovább jutsz- choď pomaly, ďalej zájdeš s. 21
Z nemčiny: niks draus- nič z toho s. 20
Z latinčiny: domine praestantissime- najvznešenejší pane s. 28
Z francúzštiny: Adié- zbohom s. 26

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk