TRETIE DEJSTVO

Prvý obraz:

Rosencrantz a Guildenstern porozprávajú kráľovi, ako pochodili u Hamleta. Kráľ pošle po Hamleta, aby sa akoby náhodou stretol s Oféliou. Spolu s Polóniom sa ukryjú a čakajú, čo sa bude diať. Prichádza Hamlet a zamýšľa sa nad smrťou. Ofélia mu vracia šperky, ktoré jej daroval. Hamlet krutými slovami odvrhne Oféliu a káže jej, nech ide do kláštora. Ofélia v zúfalstve narieka nad jeho zmenou. Kráľ teraz vie, že nie láska robí z Hamleta čudáka. Podozrieva ho zo zlých úmyslov a rozhodne sa poslať ho do Anglicka. Polónius mu poradí, nech sa po predstavení kráľovná pokúsi z neho niečo vytiahnuť. On ich bude skrytý počúvať.

Druhý obraz:

Pred predstavením dáva Hamlet hercom rady, ako majú hrať svoje úlohy. Na predstavenie prichádzajú kráľ a kráľovná, pozvaní v mene Hamleta, ďalej Polónius, Ofélia, Rosencrantz, Guildenstern, Horatio a ďalší dvorania. Hamlet si ľahne k Oféliiným nohám. Predstavenie sa začne. Hamlet veľmi pozorne sleduje, ako hra zapôsobí na kráľa a kráľovnú. Kráľa hra veľmi rozruší. Keď sa herci dostanú k výstupu, kde divadelného kráľa otrávia, Claudius predstavenie preruší. Celý vyľakaný a s pocitom viny uteká preč zo siene. Hamlet sa uistil, že Claudius zavraždil jeho otca a je rozhodnutý pomstiť ho. Polónius prichádza za Hamletom so správou, že ho chce vidieť jeho matka.

Tretí obraz:

Kráľ je naďalej rozhodnutý poslať Hamleta do Anglicka. Polónius prichádza za kráľom, aby mu oznámil, že Hamlet sa má o chvíľu rozprávať s matkou. Sľúbi kráľovi, že mu povie, o čom sa rozprávali. Keď je kráľ sám, modlí sa za odpustenie svojho zradného konania, ale ide mu to ťažko. Hamlet ho nájde samého, no pri modlení, preto možnosť zabiť ho nevyužije. Sám si to zdôvodňuje tým, že kráľ neskončí v horúcom pekle, ak boli jeho modlitby práve vyslyšané.

Štvrtý obraz:

Hamlet príde za matkou, aby sa porozprávali. Polónius je ukrytý za závesom. Hamlet sa s matkou rozpráva veľmi tvrdo. Vyhráža sa jej tak, že kráľovná začne kričať o pomoc. Polónius v strachu o jej bezpečnosť nechtiac vykríkne. Hamlet v domnení, že je to kráľ, hneď tasí meč a bodne cez záves. Polónius mu padne mŕtvy k nohám. Vstúpi duch v nočnom plášti. Kráľovná si myslí, že Hamlet zošalel, keď sa rozpráva so vzduchom. Duch zmizne. Hamlet ťahá mŕtve telo Polónia z miestnosti a kráľovná sa so vzlykom hodí na posteľ.

ŠTVRTÉ DEJSTVO

Prvý obraz:

Kráľovná oznámi manželovi, čo sa stalo s Polóniom. Kráľ rozkáže Rosencrantzovi a Guildensternovi, aby našli Hamleta a dohovorili mu a aby mŕtvolu odniesli do kaplnky.

Druhý obraz:

Rosencrantz a Guildenstern nájdu Hamleta a snažia sa zistiť, kam dal mŕtvolu. Hamlet im to nechce povedať a chce, aby ho doviedli ku kráľovi.

Tretí obraz:

Hamleta privedú ku kráľovi. Kráľ chce zistiť, kde je Polóniovo telo. Hamlet mu to nechce povedať. Claudius prikáže sluhom, aby hľadali mŕtvolu. Nástojí na tom, aby Hamlet urýchlene odišiel do Anglicka.

Štvrtý obraz:

Princ Fortinbras je so svojím vojskom na pochode. Posiela stotníka za kráľom. Stotník stretne Hamleta, Rosencrantza a Guildensterna. Hamlet sa ho vypytuje, kde ide a kto mu velí. Potom uplynie niekoľko týždňov.

Piaty obraz:

Krátko po Hamletovom odchode sa zistí, že Ofélia sa zbláznila. Doľahla na ňu otcova smrť a strata Hamletovej lásky. Keď sa Laertes dopočuje o otcovej smrti, hneď sa ponáhľa späť do Dánska. Zhrozí sa, keď zistí, že jeho sestra potratila rozum. Ofélia rozhadzuje okolo seba kvety a spieva, pričom si vôbec neuvedomuje svoje okolie.

Šiesty obraz:

Za Horatiom prídu moreplavci a dajú mu list od Hamleta. Hamlet opisuje, ako žije a čo robí. Posiela kráľovi listy a chce, aby mu ich Horatio doručil.

Siedmy obraz:

Claudius presviedča Laerta, že Polóniovu smrť i Oféliino šialenstvo má na svedomí Hamlet. Keď im posol oznámi, že sa Hamlet vracia späť do Dánska, dohodnú sa na spoločnom pláne. Hamleta treba zabiť. Claudius nahucká Laerta, aby vyzval Hamleta na šermiarsky súboj. Laertes ochotne súhlasí, ba ešte namočí špičku svojho meča do jedu. Aby si boli Hamletovou smrťou istí, Claudius mu dá jed do pohára, ktorým sa má počas súboja občerstviť. Vstúpi kráľovná so správou, že Ofélia sa utopila. Laertes ešte väčšmi prahne po pomste.

PIATE DEJSTVO

Prvý obraz:

Hamlet sa vracia na hrad v Elsinore a stretne sa s Horatiom na cintoríne. Hrobári tam kopú čerstvý hrob. Hamlet sa im prihovorí a dozvie sa , že jedna z čerstvo vykopaných lebiek patrila otcovmu dvornému šašovi Yorickovi. To mu pripomenie šťastnejšie časy. Do cintorína vchádza sprievod, v otvorenej truhle leží Oféliina mŕtvola, za ňou ide Laertes, kráľ, kráľovná, dvorania a kňaz. Hamlet s Horatiom zistia, že čerstvo vykopaný hrob je pre Oféliu. Hamlet sa prizná, že Oféliu veľmi miloval. No Laertes aj tak trvá na súboji.

Druhý obraz:

Hamlet rozpráva Horatiovi, ako poslal na smrť Rosencrantza a Guildensterna. Do dvorany vstúpi Osric, dvoran čudáckeho zovňajšku, zloží klobúk a hlboko sa pokloní. Povie Hamletovi, že Laertes ho vyzýva na súboj. Prichádza kráľ a kráľovná a celý dvor, aby videli súboj. Súboj sa začne. Kráľovná chce pripiť na Hamletovo šťastie, vypije otrávené víno z pohára, ktorý bol určený Hamletovi a zomrie. Hamlet aj Laertes utŕžia bodnutie otráveným mečom. Hamlet nakoniec prebodne otráveným mečom aj kráľa. Kráľ umrie. Laertes umrie. Aj Horatio sa chce napiť otráveného vína, aby skonal spolu s priateľom. Hamlet si však želá, aby Horatio zostal na žive a očistil jeho pošpinené meno. Hamlet ešte pred smrťou určí za svojho následníka mladého nórskeho princa Fortinbrasa. Potom zomiera v Horatiovom náručí, ktorý mu dáva posledné zbohom. V tej chvíli prichádza Fortinbras z Poľska na dánsky dvor, kde vidí skľučujúcu scénu a stav beznádeje. Hamletovi vzdá úctu a na jeho počesť nechá vypáliť salvy.

Hamletova túžba po smrti:
„Kiežby sa telo, čiernočierny sneh, začalo topiť, meniť na rosu! Ach, kiežby zákon Všemohúceho netrestal samovrahov! Božemôj, koľký hnus, prehnitosť a otupnosť v spôsoboch tohto sveta nachodím!“

Polóniova rada synovi:
„Nesmieš byť dlžník ani veriteľ; pôžičkou môžeš stratiť priateľa, dlžoby šetrnosti zbavia ťa; a predovšetkým sebe verný buď; vyplynie z toho ako z noci deň, že potom ani iných nezradíš.“

O živote a smrti:
„Byť, a či nebyť – kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac; či trpne niesť strely a šípy zlostnej šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bied a násilne ho premôcť? Umrieť, spať – nič viac, a myslieť si, že spánkom tým sa končí srdca bôľ a stovky hrôz, čo súdené sú nám; nuž umrieť, spať – to vari je náš vytúžený cieľ? Spať – azda snívať – ale ľaká nás, keď unikneme svetským krútňavám, čo v spánku smrti prisnije sa nám. Váhame – práve táto obava nám predlžuje strasti života.“

Hamlet odvrhne Oféliu:
„Choď do kláštora, choď, zbohom... Ak sa naozaj potrebuješ vydať, vydaj sa za dákeho ťulpasa. Múdri chlapi totiž pridobre vedia, aké netvory ste schopné z nich urobiť; choď do kláštora a čím skôr! Zbohom.“