Milan ide na Zástavu. Vo farskej záhrade hrá mládež kolky. Slečny ponavštevovali všetky tetky v dedine a aj cintorín. Teraz sú v záhrade tiež. V záhrade je aj Michal, Samov starší brat. Chodí do Matúšovej každé leto. Stojí pri Miline a dvorí jej. Príde Kamila. Paula jej povie, že sedliaci nazvali majáles bálom. Vilo sľubuje dievčatám, že ich všetky povykrúca. Paula mu však pripomenie, že chce ísť do Lazovian. On povie, že ešte nie je isté, či ho prijmú. Milina zo žartu povie, že mu pôjde za gazdinú.

Všetci okrem Sama sa zabávajú. Chcú Sama rozveseliť, ale on je nafúkaný. Milina chce hádzať guľou, ale Kamila ju zastaví. Vážecký povie, že už hádzala štyri razy. Milina sa pýta Michala, prečo je Samo taký vážny. Samo zbadá, že sa o ňom rozprávajú a prihovorí sa Ire. Tá však o neho nemá záujem. Samo nahlas hovorí, že pôjde na Metlisko. Michal povie, že na druhý deň odchádza. Dievčatá sa ho pýtajú prečo, ale o chvíľu sa znovu zabávajú.

Milina chce znovu hádzať guľou, ale príde Samo a neslušne ju odstrčí. Hodí a odíde preč. Postupne odídu aj Michal, Vilo a Vážecký. Kamila začne pliesť a hovorí dievčatám o Gizele, židovke, s ktorou sa Samo len zahrával, aj keď ona ho ľúbila. Milina pochopí, že to hovorí kvôli nej, nech si nerobí veľké nádeje. Kamila povie, že Samova krstná mama Dúpkanová chce dať Samovi za nevestu svoje krstňa, Hermínku. On však chce Margitu z Metliska, ktorá je vraj veľmi vzdelaná a nadaná. Milina navrhne, nech ju Samo dovedie, aby ju spoznali. Kamila sa nahnevá. Myslí si, že sa jej Milina vysmieva a odíde s Paulou pozrieť spevokol. Ira rozpráva Miline o Samovi.

„Koľkokoľvek bolo dievčat v tejto dedine, a tu bývajú najmenej štyri, za každou chodil, a ešte i po okolí.“

Ira prezradí Miline, že Samo poslal básne dvom slečnám. Začnú sa dohadovať, či pôjdu pozrieť spevokol. Milina nechce, ale Ira ju presvedčí. Nácvik sa však nekoná, Samo je preč, ale sú tam Michal, Vilo, podučiteľ Šípka, Kamila, Paula a jeden Samov kolega. Michal fajčí a uprene sa díva na Milinu. Tá však rozmýšľa o Samovi a keď si všimne, že na ňu Michal hľadí, zahanbí sa. Michal sa jej pýta, či ju bolí hlava. Samov kolega je opitý, ponúkne Miline víno a nechtiac jej poleje šaty. Znovu ponúka Miline víno a ona ho prijme. Kamila víno odmietne a zakáže aj Ire a Paule. Michal hovorí Miline, že na druhý deň odchádza, lebo to tak chce Samo. Naleje Miline ďalší pohár vína.

„Ja budem piť!“ rečie mu (Michalovi) ona (Milina) so smiechom, a pomyslí si: ,Spití ľudia sú šťastní!’ povedal raz Samo. „Ja sa chcem opiť, nech vidím, ako by mi tak bolo...“

Milina si myslí, že to, že ju Samo nechce, je trest za to, že zviedla Miška Maliarika a potom ho opustila. Milina tancuje s Vilom, potom s Vážeckým. Keď dotancuje, začne sa jej z vína motať hlava. Nebadane sa vytratí von. Michal príde za ňou. Objíme Milinu a pritiahne ju k sebe. Prekvapená Milina ho prudko odtisne a uteká preč. Kamila hľadá Milinu. Brata pošle domov a Milinu do izby, že za ňou hneď príde. Milina sa rozpráva s Annou. Tá jej povie, že vyzerá hrozne. Do kuchyne vojde Samov pes. Milina je vo vytržení a čaká, kedy sa tam zjaví Samo. Samo príde a pýta sa jej na Milana.

Tvár mu (Samovi) je bledá a vyrážajúca hnev. Nepriateľským pohľadom dobre ju neprebodne. Tak veľkomožná slečna vidí sa svätou, tichou, anjelom ju volajú a dobrým duchom, a ona koketovala by s každým, len nech jej osobe holdujú. Nuž ale nech, on ju nechce i tak...

Samo sa správa k Anne a Miline povýšene a odíde.

Nadíde deň, keď sa má konať bál. Všetci sú vyobliekaní, slečny strácajú hlavy, Kamila všetkým radí. Milina nespala tri noci, nejedla asi týždeň, schudla. Len Milan sa správa ako vo všedný deň. Robí si starosti o sestru a stavbu fary. Milinu trápi, že je k nej Milan stále chladnejší a málovravnejší. Milina chce ísť ku Kamile, aby videla Sama, vzápätí si to však rozmyslí, veď má svoju hrdosť. Navštívila cintorín a tetku Terezu, potom sa pobrala ku škole, kde sú zídené sedliacke dievčatá. Samo vyjde zo školy, poobzerá sa a prikáže Ďurkovi, aby postavil ľudí do radu. Samo si Milinu nevšíma. Keď vidí jej schudnutú tvár a postavu, spokojne sa usmeje. Milina je nahnevaná a praje Samovi: „Bodaj si nebol šťastný nikdy!“. Milina, Ira a Paula idú na faru. Cestou stretnú Vážeckého, ktorý sa ustarostene zaujíma o Milinin zdravotný stav. Milina mu sľúbi prvý tanec a odíde. Na tanec sú v hore vyčistené dve miesta: jedno pre ľud, druhé pre pánov. Prichádzajú vyparádené panie a páni. Samo zavelí:

„Ticho!“, Ďurko tíši ľudí tiež. Keď konečne nastane ticho, Samo so spevokolom spievajú hymnu. Všetci sú nadšení a gratulujú Milanovi. On ich posiela za Samom. Ten však už začal novú pieseň.
„Toto je slávny pokrok! S tým sprostým ľudom toľko docieliť!“ začali sa páni zhovárať, kým trval spev. „A i dosť dobre vyslovujú slová. To je rýdze vlastenectvo. Keby sme mali veľa takýchto vodcov ľudu, skoro by sme boli všetci jednakí, svoji!“

Veselý doktor Renner zavolá: „Živio!“, aby ukončil spev, a aby sa mohlo pokojne piť. Samovi každý gratuluje. On je omámený slávou a zmätený. Vilo tancuje s pani Zornicovou a s ostatnými, len s Irou a Paulou nie, lebo je na ne nahnevaný. Milina sa obzerá po zhromaždených a z očí jej vyráža závisť.

Akí sú všetci veselí a pyšní! Smiech a vrava, koketovanie a afektovanosť dookola, a všetkým je príjemné a všetci sú si milí.

Doktor Renner privedie tanečníka – spevokolistu svojej žene, potom ďalším. Tetka Tilka je pohoršená: „Spevokolisti sú predsa len sedliaci.“ Notárka má však iný názor: „My sme prišli na ich majáles a ani tancovať s nimi nepohrdneme.“ Milinu nikto o tanec nepožiada, všetci sa jej zľaknú, aj Vážecký. Do spoločnosti príde aj veľmi inteligentný človek, Lajo Sokol. Prídu aj dve Milinine sestry, Elena a Anička. Samo tancuje s Hermínkou a potom i s ostatnými. Milina to nemôže zniesť. Tancuje s Vilom, ale stále pozerá na Sama. On si ju nevšíma.

No jeho (Samove) tajné pohľady, vše hodené po nej, prezrádzajú, že ju má na ume a pozoruje, či tancuje a s kým, i či koketuje s inými jemu napriek. A vidiac ju bez vôle a skoro chorú, úsmev uspokojenia oblieta mu tvár.

Na druhý deň príde Samo znovu za Milinou a pýta sa na Milana. Milina by Sama najradšej zabila. Po večeri volá Milan Milinu ku Kamile. Milina si predsavzala, že do toho domu už nevkročí, ale brata musí poslúchnuť. Milan sa poradí s Kamilou, aký darček má kúpiť snúbenici na narodeniny a ide domov. Milina ostane a zabáva sa na ľúbostných vyznaniach, čo si píšu Kamila s Vážeckým. Samo začne dvoriť Miline. Vážecký sa s ním zo žartu začne pretekať a dvorí Kamile. Milina je zmätená, na chvíľu uverí, že ju Samo miluje, ale vzápätí chce utiecť. Samo ju však objíme a pritiahne k sebe. Milina je v šoku. Kamila jej káže, nech mu dá zaucho. Milina s hrôzou odstúpi a ide domov.

Omámenie i slasť zmizli, zacítila ošklivosť proti sebe i napľula na zem.

Fara je už hotová. Milan ide po náradie do mesta. Berie zo sebou i Milinu, aby navštívila rodný dom, ktorý má po ceste. Pred cestou sa Milina stretne s Irou, ktorá má pre ňu novinku. Ira otvorila list, ktorý poslala Margita Samovi. Vyzerá to tak, že Samo si ozaj vezme Margitu. Veď to aj sľúbil jej otcovi. Ira chce dokázať Miline, že Samo nie je hoden jej lásky. Ira ide odprevadiť Milinu k domu. Stretnú Michala a ten ich pozve k nim. Je tam aj Samo a znovu objíme Milinu. Milina rozrušená vyjde von. So slzami v očiach sa potkne, ale Michal ju zachytí. Keď vidí slzy v jej očiach, je nešťastný. O hodinu je už Milina v Hagarove, kde jej rodičia vyčítajú schudnutú postavu. Anička sa Miliny opýta, kedy bude mať so Samom svadbu. Milina jej povie, že svadba nebude.

„Tak čože mu (Samovi) dvere neukážeš?“ vraví neskrotená Anička. „Ty nemáš nijakej hrdosti!“

Milina sa s Aničkou nechce hádať pred jej snúbencom, Lackom Harkáčom, ale Anička stále zapára. Povie Miline, že ju rodičia nechcú viac nechať v Matúšovej. Otec Miline zakáže ísť na Samuela do Mrenkova, ak tam nepôjde aj Milan. Anička sa hanbí za správanie Miliny k Samovi a aj jej to povie.

„On ťa nechce, a ty sa blázniš. Ty nemáš nič hrdosti, nič sebavedomia. Zachodí s tebou, ako mu vrtoch donesie, a ty nič nedbáš, ľúbiš ho ďalej.“

Večer sa celá rodina zabáva. Sýkora, pán bývajúci u Adamčíkovcov, zabáva Milinu. Tá si opäť vypije niekoľko pohárov vína na rozveselenie. Keď príde Milan, zoberie Milinu domov.

Milina chce ísť na zábavu k Ovickovcom do Mrenkova, ale Milan nejde. Pošle však po Iru, nech tam ide s Milinou. Kamila je nahnevaná, že prišli, lebo Ire zomrela prednedávnom stará mama, a teda by mala mať smútok a Milinu rodičia nepustili. Samo je tiež nahnevaný, že Milina prišla. Tancuje s Hermínkou a tisne sa na Milinu, ktorá tancuje s Vilom. Milina navrhne, aby išli tancovať von, kde nie je tak dusno, ale Samo je proti, a tak ostanú dnu. Milina sa rozpráva s Lajom o jeho budúcej žene. Večer Milina a Ira vyjdú von. Tam je opitý Stano a obťažuje ich. Lajo ho pošle dnu a zavedie slečny do sadu, kde je aj Kamila, Vážecký a Vilo. Opitý Lajo začne bozkávať Milinu na líca. Ona sa najprv odtiahne, ale potom ho nechá tak.

A keď Samo hral sa, môže sa i iný. Už je po nej i tak. Odstrčená, vysmiata, znevážená, nemá ceny už ani pred sebou.

Pri večeri sa okolo Miliny a Iry točia mládenci. To sa Samovi nepáči.

Keď on (Samo) odvrátil sa od Miliny, čo to nerobí každý?!

Milina tancuje a koketuje s každým. Potom pije studenú vodu, keď je rozohriata, lebo si myslí, že ju to zabije. Spomenie si aj na Michala. Keby tam bol, flirtovala by aj s ním. Ráno si Milina ide vypiť víno s vodou. Na lavici vidí spiaceho Sama.

„Teraz mohla by ho i zabiť!“ myslí, nad ním stojac, a pozrie po izbe na ostatných driemajúcich. Zrazu, vidiac ho v blízkosti, vzbúrila sa jej všetka horkosť. Aspoň ten pohár keby mu mohla hodiť do hlavy, lebo zdá sa jej, že mu je dlžná jedno zaucho, ktoré i musí mu dať. „Bodaj by ťa viac nikdy nemilovali!“ šepce aspoň kliatbu, dvíhajúc pohár k ústam, ktorého obsah chutí jej ako otrava. „Aspoň takou láskou veľkou ani jedna viac!“