VII.časť:
Anzula stretne vo vinici Mateho. Jureho pošle domov a Matemu povie, že Niko si chce vziať Katicu.
Mate sa snažil zasmiať, ale ústa sa mu nakrivili; smiech prischol na ústach. Do očí sa mu tisne horúčava a hmla, v ktorej sa všetky predmety prepletajú sťa divé ... „Svojej smrti by sa bol skôr nazdal... A ono na fiere, keď tancovali spolu: akoby ma bola zmija za srdce ujedla... Úbohé moje dieťa!“
Anzula sa nahnevá, že ľutuje Katicu. Mate sa o chvíľu spamätá a ospravedlní sa, ale vzápätí obviní Anzulu, že zle vychovala svojho syna. Anzula vie, že Mate má pravdu. Povie mu, že najlepšie urobia, ak ich nechajú, nech sa stretávajú a ak je medzi nimi pravá láska, rozhodnú sa sami, či sa vezmú.
„Ak vytrvajú v láske, ak to bude ich vôľa: nuž vo meno božie, nechže sa i zoberú. Ja sa nebudem protiviť: prijmem tvoju dcéru s otvoreným náručím, akoby bola moja.“
Mate má obavy, že ak sa rozídu, Katica bude mať pokazenú budúcnosť, ale Anzula ho upokojí. Anzula odíde domov a po večeri sa rozpráva s Nikom. Povie mu, že mu nebude stáť v ceste, ale má podmienky:
1. aby bola svadba až o rok
2. aby sa Katica vrátila zo služby domov
3. aby sa nestretávali potajomky, ale verejne
Niko súhlasí. Anzula mu dá ešte radu.
„Manželka nesmie byť mužovi záhadou. Ona má s tebou zdieľať celý život, má byť čiastkou tvojej bytosti: ona môže byť prameňom najvyššieho blaha, ale i jamou nešťastia... Teda otvor oči, dokonale, ostražito. Vystihni každú jej vlastnosť, každú cnosť, abys’ ju vážil a cenil. Nezatváraj oči ani pred chybami a nedostatkami, hoc sa tvoja láska bude tomu i vzpierať. Veď chyby máme všetci! Ale treba o nich vedieť hneď spočiatku, aby nenadišlo sklamanie a nenadišlo vtedy, keď je neskoro, návrat nemožný...“
VIII.časť:
Mate s Katicou prichádzajú na lodi domov. Niko Katicu verejne privíta ako svoju snúbenicu. Katica je spokojná a šťastná.
Už niet pochybnosti – je vyvýšená nad všetky! Pripadlo jej šťastie – samo od seba, šťastie, o ktorom sa neodvážila ani snívať ešte pred dakoľko dňami... Z nízkeho, skromného domku prejde do nádherného paláca. Bude rozkazovať celému mestu – každý sa jej bude koriť. A čo urobia slečinky? Ako jej budú závidieť, ako sa budú zhrýzať a trápiť!
Niko je očarený Katicinou krásou a odprevádza ju domov. Za nimi sa vlečie Mate s batožinou. Doma ich privíta Barica a Jera. Katici sa nepáči neporiadok a zmätok, veď predsa vedeli, že prídu. Jera je šťastná a privedie Nika k stolu.
Darmo je, sedliacky život ho (Nika) priťahoval, vábil vždy, odkedy sa zná... I v tejto izbe cíti sa celkom pohodlne, domácky.
Keď príde dnu Mate a Ivan, Katica prinesie kávu. Mate chce radšej víno s chlebom. Jera je pohoršená jeho správaním v prítomnosti mladého pána. Katica ide do kuchyne a Niko za ňou. Ivan povie Matemu, že sa mu Niko nepáči, že by bol radšej, keby tam bolo namiesto neho Paško. Niko a Katica sú vonku a bozkávajú sa. Z Grabovika ich vidí Paško. Prejde popri nich bez pozdravu a s divokým výrazom v tvári. Niko sa tomu čuduje a ide domov.
IX.časť:
V nedeľu ide Niko s Katicou do kostola. Ľudia sa na nich prekvapene pozerajú. Šora Andrijana uráža pred Ilijom Zorkovićom a jeho ženou Boninou Nika. Keď urobí narážku na to, že Dorica je v kláštore preto, že čakala na Nika a teraz ho má druhá, Bonina sa nahnevá a povie Andrijane, čo si o nej myslí. Po omši ide Bonina k Anzule, aby jej povedala, čo sa stalo pred omšou. Anzula to už vie od slúžky. Niko ide do čitárne, kde sa práve rozpráva o politike. Zandome gratuluje Nikovi k novému triumfu – Katici. Niko mu povie, že to s ňou myslí vážne. Zandome ho od tohto sobáša odhovára a otvorí mu oči, keď mu povie, čo si myslia o jeho svadbe ostatní ľudia. Niko tomu najprv neverí, ale potom povie, že aj tak je mu to jedno. Ide ku Katici. Vidí ho skupina težakov a na čele s Paškom sa rozhodnú dať mu príučku. Niko sľúbi Katici, že bude rovná každej panej v meste. Keď ho Katica vyprevádza, spustí sa na Nika spŕška kamenia. Niko pridá do kroku. Hneď mu napadne, že tam musel byť aj Paško Bobica a cíti sa potupený utekať pred ním. Aj Katica je potupená. Trápi sa, či ho netrafili do hlavy a on tam teraz niekde neleží. Ide sa presvedčiť a kráča po chodníku. Keď počuje hlasy, skryje sa a načúva. Spozná Paškov hlas a vráti sa domov.
X.časť:
Nastala oberačka. Všetci pracujú od skorého rána do neskorého večera. Niko spisuje do knihy, ktorý težak prinesie koľko hrozna. Nakoniec si zavolá do pivnice Paška. Povie mu, že sa tak ľahko nedá zastrašiť a pýta sa ho, čo má proti nemu. Paško mu povie o sľube, ktorý mu dala Katica a Niko mu ju teraz odlákal peniazmi. V Nikovi skrsne podozrenie a pochybnosti.
Koho ona ľúbi: jeho a či tu toho? Čo ju púta k nemu – láska ozajstná a či len zlato, lesk a prepych?
Pri večeri je Niko zamyslený. Potom ide ku Katici a povie jej, že vie, že to Paško do neho vtedy hádzal kamene. Katica sa tvári prekvapene. Niko sa jej spýta, či predtým dala Paškovi sľub. Katica sa prizná, že áno, ale ona ho už neľúbi. Niko povie, že sa s ním poráta. Katica sa zľakne, a preto sa na ďalší deň vyberie požiadať Zandomeho o pomoc. Ten jej sľúbi, že sa o všetko postará. Katica je spokojná a keď ide okolo Nikovho domu, osmelí sa ísť dnu. Na terase pomôže Anzule s bielizňou. Onedlho príde Niko. Je šťastný, že prišla Katica. Zandome si dá zavolať Paška a navrhne mu, nech ide do služby. Zarobí si tak peniaze a bude môcť ponúknuť Katici pohodlnejší život. Paško súhlasí. Barica mu sľúbi, že mu napíše každú novinku o Nikovi a Katici.
XI.časť:
Zandome nájde Paškovi v meste službu. Šor Ilija ochorie. Bojí sa, že onedlho zomrie, a preto chce vidieť Doricu. Niko sa ponúkne, že jej pôjde naproti. Keď Dorici povie, že jej otec je chorý, nechce tomu veriť. Keď príde k Anzule, prosí ju, aby sa ponáhľali k otcovi.
XII.časť:
Večer ide Niko navštíviť Iliju. Sedí pri ňom Dorica a Mate. Mate po rozhovore s Ilijom odíde. Niko rozmýšľa o tom, že už dávno nebol s Katicou a vyčíta si, že nie je schopný stálych citov. Sľúbi Ilijovi, že po jeho smrti sa postará o jeho deti. O niekoľko dní je už Ilijovi lepšie. Anzula vyčíta Dorici, že musí mať krajšie šaty a musí sa naučiť variť. Dorica jej sľúbi, že raz urobí obed sama. Niko príde za Katicou. Doma je však iba Jera a chce sa rozprávať s Nikom. Povie mu, že Katica plakala, lebo jej Niko ešte nikdy nekúpil žiadny šperk a ostatné dievčatá sa jej vysmievajú. Nikovi sa hnusí márnivosť Katice a Jery. Začne uvažovať o tom, aká bude Katica o desať, dvadsať rokov. Nebude už taká krásna, bude vyzerať ako Jera a namiesto lásky zavládne vypočítavosť, sebeckosť, vládybažnosť. Niko sa poberie domov.
Vrátil sa do svojho dvora, ako sa vracia generál s roztrieskanou armádou. Nádherný obraz Katice, ktorý ho všade sprevádzal, sa premenil. Tvár zvráskovatela, zafúľala sa muštom, oči sa nelesknú nehou lásky, ale nenávisťou a lakomosťou.
Niko sa poberie za Ilijom. Očarí ho vzhľad Dorice, ktorá si zmenila účes a dala si zásterku.
XIII.časť:
Zandome navštívi Nika. Sťažuje sa Anzule na svoju žiarlivú ženu. Anzula mu povie, že pred sobášom mal poriadne otvárať oči a už vtedy zistiť, aká je jeho nastávajúca. Niko pochopí, že tým naráža na neho a Katicu. Odíde so Zandomem k Ilijovi a tam sa rozprávajú o politike. Zandome sa príliš smelo a prenikavo díva na Doricu, čo Nikovi prekáža. Keď odtiaľ odídu, Zandome sa Nika pýta, či si radšej nevyberie za manželku Doricu ako Katicu. Niko je podráždený a pripomenie mu, že už dal Katici slovo. Keď sa Anzula dozvie, že Jera chce, aby Niko kúpil Katici nejaký šperk, nahnevá sa. Prikáže slúžke, aby jej priviedla Doricu. Slúžka vyklebetí Dorici všetko o Nikovom zasnúbení s Katicou. Dorica zbledne a potom sa rozplače. Anzula na nej vidí, že už všetko vie a dodáva jej odvahu, aby sa správala tak, akoby sa nič nestalo.
XIV.časť:
Nastala jeseň. Anzula pozve Doricu k sebe a povie jej, nech navarí obed. Na obede bude Anzula, Niko, Ilija, Bonina a samozrejme Dorica. Niko je natešený a prinesie víno. Obed sa Dorici vydarí, všetci ju vychvaľujú a výborne sa zabávajú. Niko obdivuje Doricinu krásu, ale uvedomuje si, že Dorica nikdy nebude jeho.
Prebehli mu hlavou rozpomienky na detstvo i na neskoršie časy, a tie všetky súvisia tesne s rozpomienkou na ňu, na jeho malú priateľku, ktorú štítil, bránil, ktorú na chvíľku zabudol a ktorú, hľa, teraz obdivuje a vrúcne, nekonečne ľúbi. Srdce, duša túži za ňou, celá bytosť ho núti, aby vyskočil, hodil sa pred ňou na kolená, vylial jej city svojho srdca, prosil zmilovanie, odpustenie, že na ňu zabudol, poblúdil. Aby ju prosil, aby zas bola jeho, nie malá priateľka, nie štítenica, ale kráľovná, vladárka, neobmedzená pani.
Po obede príde Katica. Keď zbadá cudzích ľudí, je v rozpakoch a nevie, čo má robiť. Anzula vysvetlí, že ju pozvali na obed, ale slúžka to poplietla a pozvala ju po obede. Dorica sa správa nenútene a podá jej ruku na privítanie. Správa sa k nej ako k seberovnej.
No seberovné nikdy ony nebudú! Nemožno! Ona (Dorica) má vrodenú nežnosť a vznešenosť v pohyboch a vystupovaní, v pohľade i každom slove. Katica je pekná, možno i nádherná težačka – ale len težačka. Ona to nezatají nikdy, a čo by sa ako vyobliekala. Až teraz vidieť, čo znamená rod, pôvod, výchova... On (Niko), ktorý si zakladal na nej, tešil sa, ako sa ona prispôsobí, pozdvihne, stane jemu rovna – malomyseľne ovesil hlavu. Nie, nepozdvihne sa, ona bude naveky už len težačka. A ten cit ho uráža do krvi, ponižuje, jeho, ktorý len nedávno balamutil všeličo o zblížení stavov, o pozdvihovaní ľudu... Teraz sa hanbí, že si vyvolil takú, čo slúžila v meste, ktorú možno v meste i vídali, a teraz z milosrdia nechcú dať znať na sebe, že je tam videli.
Dorica usadí Katicu vedľa Nika a donesie jej kus nákypu. Katica sa cíti trápne a trasie sa jej ruka, lebo sa bojí, že jej spadne kúsok jedla a všetci budú vidieť jej nemotornosť. Katica povie, že jej otec sa nemá dobre, ochorel. Rozhovor viazne. Dorica chce Katicu vyslobodiť z tohto trápenia, a preto ju odvedie na terasu. Katica vynadá Dorici do zmijí a pobehlíc, lebo jej prebrala Nika. Niko ich začuje. Obraňuje Doricu a vinu berie na seba. Katica mu vykričí, že jej zničil celý život.
XV.časť:
Jera vidí, že medzi Nikom a Katicou sa ničo stalo. Vyberie sa k starej Urse do Vrchov, ktorá sa rozumie mnohým veciam. Chce, aby očarovala Nika, nech sa vráti ku Katici. Nika trápi, že uvalil Katicu do hanby, ale Zandome mu poradí, nech ju nechá na pokoji a po čase sa aj tak vydá za Paška. Onedlho sa má konať v meste predstavenie. Idú tam aj Anzula, Niko, Dorica a Ilija. Jera s Katicou je tam tiež. Niko ich pozdraví, nič viac. Vojde Paško. Pozdraví Jeru a Katicu a odprevadí ich po predstavení domov.
XVI.časť:
Katica sa k Paškovi nespráva veľmi prívetivo, ale Paško povie Jere, že on svoj sľub dodrží a bude na ňu čakať. Mate je chorý, má rakovinu a nedá sa vyliečiť. Navštívi ho šor Ilija. Mate mu povie, že ho teší vzťah Nika a Dorice. Ilija je šťastný a odíde. Navštívi ho aj Anzula. Zaumienila si, že Katicu zaopatrí a dáva Matemu knižku s vkladom, ktorý jej uložila v sporiteľni. Mate to najskôr nechce prijať, ale nakoniec sa podvolí. Ich jediným želaním je ešte, aby sa mladí pomerili. Po Anzulinom odchode si Mate zavolá k sebe Katicu a dohovára jej, nech odpustí Nikovi a vydá sa za Paška. Katica je plná hnevu, jedu a pýchy a nedokáže nikomu odpustiť.
XVII.časť:
Paško príde za Katicou. Ona sa na neho hnevá kvôli jeho správaniu, keď ju videl spolu s Nikom a keď do neho hádzal kamene. Paško jej povie, že to robil z lásky. Katica však takú lásku nechce. Paško sa nahnevá a vyčíta jej, že jeho lásku najprv zavrhla pre bohatstvo a teraz pre pýchu. Rozbehne sa preč, ale na ceste ho zastaví Niko a odvedie späť do Mateho domu. Niko sa chce ešte poslednýkrát porozprávať s Katicou. Chce, aby mu odpustila, ale ona mu stále vyčíta, že ju oklamal. Niko sa s ňou teda chladne rozlúči a odíde k Matemu. Mate odkáže dom Ivanovi a káže mu, nech sa postará o Jeru. Katica Matemu nakoniec sľúbi, že sa vydá za Paška, nie z donútenia, ale z lásky.
XVIII.časť:
Zandome sa rozhodne rozbehnúť nový obchod s vínom s Nikom. Kapitál mu dá Anzula. Obaja idú k Matemu. Je tam aj Lole, človek, ktorý prichádza vždy k umierajúcemu, aby mu zatlačil oči a obliekol ho. Zandome sa rozlúči s Matem. Lole vyhlási, že už sa blíži Mateho posledná hodina, ale príde ďalší deň a nič sa nedeje. Jera pošle po starú Ursu z Vrchov. Tá povie, že Mate nemôže zomrieť, lebo nemá na sebe čiapočku (kúsok kožtičky), s ktorou sa narodil. Keď ju nájdu, dajú mu ju na hlavu. Mate zomiera v tú istú noc. Na druhý deň ide z kostola sprievod. Zandome je smutný a má v očiach slzy. O chvíľu sa však začne správať tak ako vždy a rozpráva sa s Nikom.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Martin Kukučín: Dom v stráni
Dátum pridania: | 23.01.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | ZILINA | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 185 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 13 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 21m 40s |
Pomalé čítanie: | 32m 30s |
Podobné referáty
Martin Kukučín: Dom v stráni | SOŠ | 2.9373 | 783 slov | |
Martin Kukučín: Dom v stráni | SOŠ | 2.8938 | 1252 slov | |
Martin Kukučín: Dom v stráni | GYM | 2.9245 | 17853 slov | |
Martin Kukučín: Dom v stráni | SOŠ | 2.9276 | 788 slov | |
Martin Kukučín: Dom v stráni | SOŠ | 2.9294 | 703 slov | |
Martin Kukučín: Dom v stráni | SOŠ | 2.9572 | 9371 slov | |
Martin Kukučín: Dom v stráni | GYM | 2.8983 | 1507 slov | |
Martin Kukučín: Dom v stráni | GYM | 2.8867 | 584 slov | |
Martin Kukučín: Dom v stráni | SOŠ | 2.9150 | 654 slov | |
Martin Kukučín: Dom v stráni | SOŠ | 2.9480 | 1388 slov |