Útvar: román
Postavy:
Mate Berac:
- cez túto postavu chcel autor osláviť a vyzdvihnúť ideál patriarchálneho sedliactva, ale pochopil aj jeho zánik ako spoločenskej sily
- silou svojej osobnosti dbá, aby sa dodržiavali nielen zvyky a tradície, ale aj nepísané, no prísne zákony spoločenskotriednych vzťahov
- usiluje sa o harmóniu vo vlastnej rodine i v súžití s inými, najmä so statkárskou rodinou Dubčićovcov
- až príliš často musí prízvukovať svoju autoritu (stále opakuje ja ako gazda a otec)
- s námahou musí udržiavať základnú podmienku patriarchálneho rodinného súladu – poslušnosť
- umiera bez nástupcu, ktorý by jeho tradíciu a názor udržiaval čo i len vo vlastnej rodine
- jeho rodina má prezývku pretúrovská (pretúr = sudca)
- ženil sa vyše 30-ročný
- celé detstvo a mladosť strávil na mori pri slávnom kapitánovi Lukovi Dubčićovi
- videl kus sveta, mal väčšie nároky ako bratia, prísny, člen cirkevného výboru
- Jeho si váži každý ako súceho težaka , v ktorého rukách zem poskočí zaraz v cene, lebo vie s ňou ako sa svedčí narábať. I zaliečajú sa mu statkári, aby prijal od nich zem pod svoju motyku; i druhým težakom (sedliakom) stavajú jeho za príklad.
- má 3 deti:
Ivan
Matija
Katica
- Ive – jeho najstarší brat
- Franić – jeho starší brat
Katica Beracová:
- Mateho najmladšie dieťa a jeho maznáčik
- márnivá, míňa peniaze na šaty a šperky
- využíva Nika len ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov – pozdvihnúť sa do panského stavu, ale potom ho chce nezištne ľúbiť, no nepodarí sa jej to – jej
rozumové výpočty sa nepremenili na lásku, ale na nenávisť k Nikovi a Dorici
- Mladšia Katica pozerá na svet ešte zjašene, jej bytosť je neustálená, v pohľadoch i v pohyboch nepokoj a čudné vlnenie, ktoré sa nedá napred uhádnuť ani vystihnúť,
ktoré pozorovateľa podchvíľou prekvapuje a tým samým púta. V jej duši ešte nič nie je dokončené, iba čo v nej panuje napätosť, očakávanie čohosi neznámeho, veľkého a divného...
Jera Beracová:
- Mateho žena
- Jera bola dievčina čiernooká, driečna, svižná ani ryba. Do roboty ako osa, sama svojimi rukami pomáhala mužovi klčovať, prekopávať, sadiť a zakladať vinice; najmä kým nebolo detí. Keď boli vinice založené a počali donášať dôchodok, obmedzovala sa i ona na obyčajnú robotu težačky. Pod jej príčinlivou rukou nič sa nestratilo, ale skôr rástlo a veľadilo sa všetko.
- márnivá, sebecká, túži po peniazoch
Ivan Berac:
- Mateho syn
- Človek je on všedný, ktorý sa bude večne motať v obvyklom kruhu, po vychodených koľajach, bez veľkého lámania hlavy, ktorú mu iní beztak ustavične kálajú...
- má 2 deti: Ivan, Mate
- Barica – jeho manželka, najprv krotká a ústupčivá, potom začína odvrávať a háda sa s Jerou
Paško Bobica:
- mladý, štíhly, hrdý težak, zaľúbený do Katice a je pre ňu ochotný urobiť hocičo
Anzula (Angeolina) Dubčićová:
- pracovitá, energická, oplýva viac rozumom ako citom
- autor ju podáva trochu idealizovane, hoci ju aj trochu ironizuje
- každý si ju ctí a váži
- pochádza zo slávnej, ale schudobnenej rodiny de Zupančić-Ciuppaneo
- svoj statkársky stav si váži preto, lebo podľa jej vlastnej mienky jej umožňuje starať sa o „opustené težactvo“
- je sebecká, nechce sa vzdať svojho miesta v prospech Katice - težackej dcéry
- keď ovdovela, bola ešte mladá, ale už sa nevydala
- má 1 syna: Niko
- Šora (pani) Anzula vie dokonale, ako stojí jej gazdovstvo. Ale vidí i inému do hrnca, na samé dno. Vie dobre, kto ako gazduje, čo a ako varí, čo pije a čo robí. Má na hlave nielen svoje ohromné gazdovstvo, ale i záležitosti pol mesta.
- „Težak je ako dieťa,“ hovorieva ona (Anzula). „Treba naň dozerať - a nadovšetko treba ho naúčať a karhať.“
- Luka - jej manžel, kapitán - težak, stal sa námorníkom, zbohatol, ako vyše 40-ročný si vzal mladú Anzulu, kúpil si dom a usadil sa
- po čase prechladol a zomrel
Niko Dubčić:
- syn Anzuly
- do Katice sa zaľúbi na prvý pohľad, ale potom svoju lásku prestavia na rozumový základ: chce si získať priazeň težactva
- syn starodávnej rodiny, jeho predkovia boli težaci
- učil ho domáci učiteľ 5 rokov dedinskú školu a trochu talianskej gramatiky, v meste vyštudoval reálku a odslúžil dobrovoľnícky rok, študoval na vinárskej škole
- zaľúbený najprv do Katice, potom do Dorice
Dorica Zorkovićová:
- dcéra Anzulinej priateľky Boniny
- má bielu pleť, svetlé vlasy, je pekná
- zaľúbená do Nika
- Anzula ju chce ako nevestu pre Nika, preto bola vychovávaná v kláštore, kde dostala dobrú výchovu
Zandome:
- dobrý obchodník, cieľavedome sa derie dopredu, nezávidí Nikovi majetok
- voľnomravník, voľnomyšlienkár
- vypočítavý, zo všetkého si robí posmech
- Nikov najlepší priateľ
- má žiarlivú ženu Caretu a deti
Obsah diela:
I.časť:
V stráni pod Grabovikom stoja domy bratov Bercov. Ivanov dom je najstarší a najmenší, Franićov je novší a Mateho je najnovší, s nádychom luxusu. Ivan býva v dome, kde bývala predtým celá bercovská rodina. Dom je malý, bez povaly, jednoduchý. Najprv sa odtiaľ odsťahoval Franić a o niekoľko rokov Mate. Franić svoj dom ešte nedostaval, všetko je tam provizórne. Je tam iba jedna izba, bez pitvora, kuchyne alebo iných miestností. Franić má peniaze na dostavanie domu, ale urobí to, až keď mu odrastú chlapci a budú sa ženiť. Potom každému oddelí pár izieb a pokryje povalu. Mateho dom je najelegantnejší. Spolu s manželkou Jerou ho krvopotne dostavali. Medzi Jerou a Baricou sa často strhnú hádky, ale Mate ich prísnym hlasom okríkne a hneď sú obe ticho. Ivan je pri obede zamyslený, ale potom sa odváži povedať Matemu, že by chcel ísť do Ameriky. Mate namieta, lebo Ivan má za úlohu vychovávať deti a zveľaďovať svoje dedičstvo. Vie, že ho na Ameriku nahovorila Barica a povie synovi, že ženy nesmie vo všetkom poslúchať. Ivan povie, že ho už nebaví počúvať, ako sa hádajú Jera s Baricou a ako sa k sebe správajú. Mate súhlasí, že to treba napraviť. Káže Barici, aby zavolala Jeru. Barica sa však ani nehne. Mate sa nahnevá a povie jej, že v jeho dome ho musia všetci poslúchať. Barica privedie Jeru. Mate ich obe zmieri a prinúti ich, aby si podali ruky. Potom povie, že o týždeň je fiera (cirkevná slávnosť, hody) a mohli by prísť obe jeho dcéry, ktoré sú v službe. Jera je šťastná.
II.časť:
Deň pred hostinou prichádzajú na námestie pernikári, čižmári, krpčiari, kotlári a podobný kočovný národ, každý so svojím tovarom. Mladí páni ozdobujú dvoranu u šory Dory. Pred večerom prídu muzikanti. U Bercov sedia všetci pri večeri. Jera obsluhuje Katicu a Matiju, ktoré sú unavené z cesty. Matija povie rodičom, že má vážnu známosť. Katica sa jej posmieva, lebo to je murár a nie je pekný. Mate si uvedomuje, že Matija čoskoro opustí rodný dom.
Ovesil hlavu, preletela ňou myšlienka, že zas jedna vetva sa ide odčesnúť od rodinného stromu. ,Opúšťajú hniezdo, jedno za druhým, opúšťajú. Naostatok ostaneme sami, sťa figový strom v poli, s obkliesnenými konármi...’ Na srdce sa zavalila ťažká predtucha osamotenia, ktoré každému padne za podiel v ostatnú hodinu, i keď ho okružuje rodinný veniec. Veď každého čaká na samý ostatok lúčenie, úplné osamotenie, keď všetky, i najtuhšie zväzky sa spopretŕhajú. Každý má svoju dráhu vymeranú pre seba, ktorú musí sám prebehnúť...
Barica je rada, že ich bude v dome o jednu menej. Mate karhá Katicu pre jej márnivosť. Na ďalší deň je na námestí veľa ľudí. Zazvonilo na malú omšu, na ktorú chodieva panstvo a ľud chodí na veľkú. Pri slávnosti ide panstvo na veľkú omšu. Na námestí je celá elita mesta: mešťanosta s členmi mestskej rady, šora Andrijana a za ňou slečny, napodobňujúc jej chôdzu aj reč. Šoru Andrijanu uznávajú všetci okrem šora Meneho, filozofa, lebo s ňou raz prehral proces pre jeden vinohrad. Všetci idú do kostola na veľkú omšu.
III.časť:
Z kostola vychádzajú ľudia. Najprv deti, chlapi so sviecami, potom mládenci. Za kňazom ide šor Ilija Zorković, predseda cirkevného výboru, na ktorom leží veľká zodpovednosť za všetko, čo je v kostole. Za ním ide mešťanosta, ženy, muži. Procesia ide cez mesto na rovinu, kde je zasadený na murovanom podstavci kríž, a potom späť. Dievčatá spolu s Katicou a Matijou idú na tanec, ktorý sa koná u Paška Bobicu. Katica je oblečená podľa módy, všetko má nové. Matija má šaty, aké nosievala, kým nešla do služby. U Bobicu sa už veselo tancuje. Katica je zhnusená tým, ako sa tam zabávajú. Kedysi bola zaľúbená do Paška, ale v službe na neho zabudla, lebo v meste je iný život a ona sa stala ctižiadostivejšou a mala vyššie záujmy. Teraz ju už Paško nezaujíma. Keď ju volá do tanca, ona sa odtiahne.
„Princezná!“ skríkol Paško a na čele mu naskočila žila. „Nechutia ti naše zábavy – čo! Težaci sme ti sprostí! Čvarga, háveď – či je tak?“
Paško volá do tanca aj Matiju. Ona ale nemôže, lebo jej milý tam nie je. Paško sa od nich odvráti a tancuje s inou. Katica a Matija sa poberú preč. Keď prídu pred dom šory Dory, Katica volá Matiju, nech idú dnu. Matija nechce, ale potom sa jej sestry uľúti a ide. Niko Dubčić ich dovedie do domu. Sestry si sadnú a Niko ide za druhými dievčatami. Šora Andrijana sa rozhorčuje nad tým, že na panský ples prišli težačky. Zandome a doktor sa prihovoria Katici a Matiji, ale keď si všimnú pohľad šory Andrijany, radšej idú od nich ďalej. Niko pozve Katicu zatancovať si štvorylku. Keď to zbadá šora Andrijana, vyhlási, že s težačkami tancovať nebude a odíde z parketu. Zavolá si Dandulu a povie jej, nech ide Matemu povedať, kde má dcéry. Katica zatiaľ hrdo tancuje štvorylku, aj keď tento tanec neovláda. Onedlho príde Mate. Keď vidí Katicu s Nikom, je hrdý, avšak o chvíľu je ustarostený, lebo Katicina budúcnosť nebude taká vybájená, ako teraz sníva. Po tanci zbadá Katica Mateho a ide so sestrou za ním preč.
Niko Dubčić pozerá k dverám, akoby tam bolo uniklo jeho slnce. Prvý raz v živote padla mu na dušu duma a zakryla svojím temným krídlom jasné horizonty, ktoré sa mu pred chvíľou plné kvietia usmievali...
Mate cestou domov mlčí. Z kaviarne na neho volajú hodnostári, nech si ide vypiť. Pre težaka je to veľká pocta, a tak Mate aspoň ochutná víno. Finančný úradník sa Matemu posmieva, a preto o chvíľu Mate odchádza. Doma Mate hovorí Katici, aby si nepokazila život, nech nesníva o niečom, čo nemôže mať. Ale Katica túži za niečím vyšším a krajším.
IV.časť:
Katica a Matija majú ešte posledný deň voľna. Katica ide navštíviť sesternicu Anticu, ktorá býva na nábreží. Na mori spozoruje žltú bárku s nápisom Leptir (motýľ) so šorom Nikom. Niko povie Katici, že sa s ňou musí rozprávať. Bude na ňu čakať, keď pôjde domov od sesternice. Antica sa vydala za bohatého pána, ktorého jej všetci závideli, ale teraz Katica vidí, že žije jednoducho ako ostatní ľudia, má kopu detí a všade neporiadok. Katica si pre seba predstavuje lepšiu budúcnosť. Po rozhovore, ktorý však viazol, sa Katica poberie domov. Zjaví sa pred ňou Niko. V jeho pohľade je vďaka, že prišla a poníženosť. Katica sa tvári hrdo. Niko jej povie, že ju ľúbi. Katica sa zasmeje a potom začne plakať. Myslí si, že sa s ňou Niko iba zahráva. Niko ju presviedča, že to myslí úprimne. Chce si ju vziať, má však podmienku, že musí odísť zo služby. Katica vidí vo vzťahu s ním lepšiu budúcnosť, nový svet, o ktorom toľko snívala a verí Nikovi, že to s ňou myslí vážne. Katica odíde šťastná domov. Mate jej navrhne, nech nejde do služby, nech ostane doma. Na ďalší deň odchádzajú Katica a Matija späť do služby. Ivan ich odprevadí na parník. Niko tiež cestuje do mesta a stretne sa na parníku s Katicou.
V.časť:
Niko povie mame, že si chce vziať Katicu. Anzula nie je veľmi nadšená, prehovára ho, ale keď vidí, že je pevne rozhodnutý, povie mu, nech sa ide vyspať a potom nech si to ešte rozváži.
VI.časť:
Šora Anzula ide so sluhom Jurem do poľa, aby videla, ako pracujú težaci. Rozmýšľa o tom, čo jej povedal Niko. Ona mu pred rokmi vybrala milé dievča z dobrej rodiny, Doricu Zorkovićovú, dcéru jej priateľky Boniny. Je v kláštore, kde je vychovávaná pobožnými mníškami. Teraz jej plány zlyhali.
Keby bol aspoň ktorú druhú vybral: sebe roveň, rodom i výchovou. Ale težačku! Čo si s ňou počne? Ako má s ňou nažívať s nevzdelanou hádam i surovou! Či sa dá ohladiť, zošľachtiť v panskom dome? Na zovňajšku možno – ba celkom iste; prijme druhé maniere, druhé obyčaje, popanští sa v krátkom čase, rozmazná: ale duša, myseľ ostane, ako bola, možno ešte v horšom stave.
Anzula sa rozhodne, že Nikovi ustúpi. Iba ju bolí srdce, lebo už dlho nebude šafáriť v dome.
VII.časť:
Anzula stretne vo vinici Mateho. Jureho pošle domov a Matemu povie, že Niko si chce vziať Katicu.
Mate sa snažil zasmiať, ale ústa sa mu nakrivili; smiech prischol na ústach. Do očí sa mu tisne horúčava a hmla, v ktorej sa všetky predmety prepletajú sťa divé ... „Svojej smrti by sa bol skôr nazdal... A ono na fiere, keď tancovali spolu: akoby ma bola zmija za srdce ujedla... Úbohé moje dieťa!“
Anzula sa nahnevá, že ľutuje Katicu. Mate sa o chvíľu spamätá a ospravedlní sa, ale vzápätí obviní Anzulu, že zle vychovala svojho syna. Anzula vie, že Mate má pravdu. Povie mu, že najlepšie urobia, ak ich nechajú, nech sa stretávajú a ak je medzi nimi pravá láska, rozhodnú sa sami, či sa vezmú.
„Ak vytrvajú v láske, ak to bude ich vôľa: nuž vo meno božie, nechže sa i zoberú. Ja sa nebudem protiviť: prijmem tvoju dcéru s otvoreným náručím, akoby bola moja.“
Mate má obavy, že ak sa rozídu, Katica bude mať pokazenú budúcnosť, ale Anzula ho upokojí. Anzula odíde domov a po večeri sa rozpráva s Nikom. Povie mu, že mu nebude stáť v ceste, ale má podmienky:
1. aby bola svadba až o rok
2. aby sa Katica vrátila zo služby domov
3. aby sa nestretávali potajomky, ale verejne
Niko súhlasí. Anzula mu dá ešte radu.
„Manželka nesmie byť mužovi záhadou. Ona má s tebou zdieľať celý život, má byť čiastkou tvojej bytosti: ona môže byť prameňom najvyššieho blaha, ale i jamou nešťastia... Teda otvor oči, dokonale, ostražito. Vystihni každú jej vlastnosť, každú cnosť, abys’ ju vážil a cenil. Nezatváraj oči ani pred chybami a nedostatkami, hoc sa tvoja láska bude tomu i vzpierať. Veď chyby máme všetci! Ale treba o nich vedieť hneď spočiatku, aby nenadišlo sklamanie a nenadišlo vtedy, keď je neskoro, návrat nemožný...“
VIII.časť:
Mate s Katicou prichádzajú na lodi domov. Niko Katicu verejne privíta ako svoju snúbenicu. Katica je spokojná a šťastná.
Už niet pochybnosti – je vyvýšená nad všetky! Pripadlo jej šťastie – samo od seba, šťastie, o ktorom sa neodvážila ani snívať ešte pred dakoľko dňami... Z nízkeho, skromného domku prejde do nádherného paláca. Bude rozkazovať celému mestu – každý sa jej bude koriť. A čo urobia slečinky? Ako jej budú závidieť, ako sa budú zhrýzať a trápiť!
Niko je očarený Katicinou krásou a odprevádza ju domov. Za nimi sa vlečie Mate s batožinou. Doma ich privíta Barica a Jera. Katici sa nepáči neporiadok a zmätok, veď predsa vedeli, že prídu. Jera je šťastná a privedie Nika k stolu.
Darmo je, sedliacky život ho (Nika) priťahoval, vábil vždy, odkedy sa zná... I v tejto izbe cíti sa celkom pohodlne, domácky.
Keď príde dnu Mate a Ivan, Katica prinesie kávu. Mate chce radšej víno s chlebom. Jera je pohoršená jeho správaním v prítomnosti mladého pána. Katica ide do kuchyne a Niko za ňou. Ivan povie Matemu, že sa mu Niko nepáči, že by bol radšej, keby tam bolo namiesto neho Paško. Niko a Katica sú vonku a bozkávajú sa. Z Grabovika ich vidí Paško. Prejde popri nich bez pozdravu a s divokým výrazom v tvári. Niko sa tomu čuduje a ide domov.
IX.časť:
V nedeľu ide Niko s Katicou do kostola. Ľudia sa na nich prekvapene pozerajú. Šora Andrijana uráža pred Ilijom Zorkovićom a jeho ženou Boninou Nika. Keď urobí narážku na to, že Dorica je v kláštore preto, že čakala na Nika a teraz ho má druhá, Bonina sa nahnevá a povie Andrijane, čo si o nej myslí. Po omši ide Bonina k Anzule, aby jej povedala, čo sa stalo pred omšou. Anzula to už vie od slúžky. Niko ide do čitárne, kde sa práve rozpráva o politike. Zandome gratuluje Nikovi k novému triumfu – Katici. Niko mu povie, že to s ňou myslí vážne. Zandome ho od tohto sobáša odhovára a otvorí mu oči, keď mu povie, čo si myslia o jeho svadbe ostatní ľudia. Niko tomu najprv neverí, ale potom povie, že aj tak je mu to jedno. Ide ku Katici. Vidí ho skupina težakov a na čele s Paškom sa rozhodnú dať mu príučku. Niko sľúbi Katici, že bude rovná každej panej v meste. Keď ho Katica vyprevádza, spustí sa na Nika spŕška kamenia. Niko pridá do kroku. Hneď mu napadne, že tam musel byť aj Paško Bobica a cíti sa potupený utekať pred ním. Aj Katica je potupená. Trápi sa, či ho netrafili do hlavy a on tam teraz niekde neleží. Ide sa presvedčiť a kráča po chodníku. Keď počuje hlasy, skryje sa a načúva. Spozná Paškov hlas a vráti sa domov.
X.časť:
Nastala oberačka. Všetci pracujú od skorého rána do neskorého večera. Niko spisuje do knihy, ktorý težak prinesie koľko hrozna. Nakoniec si zavolá do pivnice Paška. Povie mu, že sa tak ľahko nedá zastrašiť a pýta sa ho, čo má proti nemu. Paško mu povie o sľube, ktorý mu dala Katica a Niko mu ju teraz odlákal peniazmi. V Nikovi skrsne podozrenie a pochybnosti.
Koho ona ľúbi: jeho a či tu toho? Čo ju púta k nemu – láska ozajstná a či len zlato, lesk a prepych?
Pri večeri je Niko zamyslený. Potom ide ku Katici a povie jej, že vie, že to Paško do neho vtedy hádzal kamene. Katica sa tvári prekvapene. Niko sa jej spýta, či predtým dala Paškovi sľub. Katica sa prizná, že áno, ale ona ho už neľúbi. Niko povie, že sa s ním poráta. Katica sa zľakne, a preto sa na ďalší deň vyberie požiadať Zandomeho o pomoc. Ten jej sľúbi, že sa o všetko postará. Katica je spokojná a keď ide okolo Nikovho domu, osmelí sa ísť dnu. Na terase pomôže Anzule s bielizňou. Onedlho príde Niko. Je šťastný, že prišla Katica. Zandome si dá zavolať Paška a navrhne mu, nech ide do služby. Zarobí si tak peniaze a bude môcť ponúknuť Katici pohodlnejší život. Paško súhlasí. Barica mu sľúbi, že mu napíše každú novinku o Nikovi a Katici.
XI.časť:
Zandome nájde Paškovi v meste službu. Šor Ilija ochorie. Bojí sa, že onedlho zomrie, a preto chce vidieť Doricu. Niko sa ponúkne, že jej pôjde naproti. Keď Dorici povie, že jej otec je chorý, nechce tomu veriť. Keď príde k Anzule, prosí ju, aby sa ponáhľali k otcovi.
XII.časť:
Večer ide Niko navštíviť Iliju. Sedí pri ňom Dorica a Mate. Mate po rozhovore s Ilijom odíde. Niko rozmýšľa o tom, že už dávno nebol s Katicou a vyčíta si, že nie je schopný stálych citov. Sľúbi Ilijovi, že po jeho smrti sa postará o jeho deti. O niekoľko dní je už Ilijovi lepšie. Anzula vyčíta Dorici, že musí mať krajšie šaty a musí sa naučiť variť. Dorica jej sľúbi, že raz urobí obed sama. Niko príde za Katicou. Doma je však iba Jera a chce sa rozprávať s Nikom. Povie mu, že Katica plakala, lebo jej Niko ešte nikdy nekúpil žiadny šperk a ostatné dievčatá sa jej vysmievajú. Nikovi sa hnusí márnivosť Katice a Jery. Začne uvažovať o tom, aká bude Katica o desať, dvadsať rokov. Nebude už taká krásna, bude vyzerať ako Jera a namiesto lásky zavládne vypočítavosť, sebeckosť, vládybažnosť. Niko sa poberie domov.
Vrátil sa do svojho dvora, ako sa vracia generál s roztrieskanou armádou. Nádherný obraz Katice, ktorý ho všade sprevádzal, sa premenil. Tvár zvráskovatela, zafúľala sa muštom, oči sa nelesknú nehou lásky, ale nenávisťou a lakomosťou.
Niko sa poberie za Ilijom. Očarí ho vzhľad Dorice, ktorá si zmenila účes a dala si zásterku.
XIII.časť:
Zandome navštívi Nika. Sťažuje sa Anzule na svoju žiarlivú ženu. Anzula mu povie, že pred sobášom mal poriadne otvárať oči a už vtedy zistiť, aká je jeho nastávajúca. Niko pochopí, že tým naráža na neho a Katicu. Odíde so Zandomem k Ilijovi a tam sa rozprávajú o politike. Zandome sa príliš smelo a prenikavo díva na Doricu, čo Nikovi prekáža. Keď odtiaľ odídu, Zandome sa Nika pýta, či si radšej nevyberie za manželku Doricu ako Katicu. Niko je podráždený a pripomenie mu, že už dal Katici slovo. Keď sa Anzula dozvie, že Jera chce, aby Niko kúpil Katici nejaký šperk, nahnevá sa. Prikáže slúžke, aby jej priviedla Doricu. Slúžka vyklebetí Dorici všetko o Nikovom zasnúbení s Katicou. Dorica zbledne a potom sa rozplače. Anzula na nej vidí, že už všetko vie a dodáva jej odvahu, aby sa správala tak, akoby sa nič nestalo.
XIV.časť:
Nastala jeseň. Anzula pozve Doricu k sebe a povie jej, nech navarí obed. Na obede bude Anzula, Niko, Ilija, Bonina a samozrejme Dorica. Niko je natešený a prinesie víno. Obed sa Dorici vydarí, všetci ju vychvaľujú a výborne sa zabávajú. Niko obdivuje Doricinu krásu, ale uvedomuje si, že Dorica nikdy nebude jeho.
Prebehli mu hlavou rozpomienky na detstvo i na neskoršie časy, a tie všetky súvisia tesne s rozpomienkou na ňu, na jeho malú priateľku, ktorú štítil, bránil, ktorú na chvíľku zabudol a ktorú, hľa, teraz obdivuje a vrúcne, nekonečne ľúbi. Srdce, duša túži za ňou, celá bytosť ho núti, aby vyskočil, hodil sa pred ňou na kolená, vylial jej city svojho srdca, prosil zmilovanie, odpustenie, že na ňu zabudol, poblúdil. Aby ju prosil, aby zas bola jeho, nie malá priateľka, nie štítenica, ale kráľovná, vladárka, neobmedzená pani.
Po obede príde Katica. Keď zbadá cudzích ľudí, je v rozpakoch a nevie, čo má robiť. Anzula vysvetlí, že ju pozvali na obed, ale slúžka to poplietla a pozvala ju po obede. Dorica sa správa nenútene a podá jej ruku na privítanie. Správa sa k nej ako k seberovnej.
No seberovné nikdy ony nebudú! Nemožno! Ona (Dorica) má vrodenú nežnosť a vznešenosť v pohyboch a vystupovaní, v pohľade i každom slove. Katica je pekná, možno i nádherná težačka – ale len težačka. Ona to nezatají nikdy, a čo by sa ako vyobliekala. Až teraz vidieť, čo znamená rod, pôvod, výchova... On (Niko), ktorý si zakladal na nej, tešil sa, ako sa ona prispôsobí, pozdvihne, stane jemu rovna – malomyseľne ovesil hlavu. Nie, nepozdvihne sa, ona bude naveky už len težačka. A ten cit ho uráža do krvi, ponižuje, jeho, ktorý len nedávno balamutil všeličo o zblížení stavov, o pozdvihovaní ľudu... Teraz sa hanbí, že si vyvolil takú, čo slúžila v meste, ktorú možno v meste i vídali, a teraz z milosrdia nechcú dať znať na sebe, že je tam videli.
Dorica usadí Katicu vedľa Nika a donesie jej kus nákypu. Katica sa cíti trápne a trasie sa jej ruka, lebo sa bojí, že jej spadne kúsok jedla a všetci budú vidieť jej nemotornosť. Katica povie, že jej otec sa nemá dobre, ochorel. Rozhovor viazne. Dorica chce Katicu vyslobodiť z tohto trápenia, a preto ju odvedie na terasu. Katica vynadá Dorici do zmijí a pobehlíc, lebo jej prebrala Nika. Niko ich začuje. Obraňuje Doricu a vinu berie na seba. Katica mu vykričí, že jej zničil celý život.
XV.časť:
Jera vidí, že medzi Nikom a Katicou sa ničo stalo. Vyberie sa k starej Urse do Vrchov, ktorá sa rozumie mnohým veciam. Chce, aby očarovala Nika, nech sa vráti ku Katici. Nika trápi, že uvalil Katicu do hanby, ale Zandome mu poradí, nech ju nechá na pokoji a po čase sa aj tak vydá za Paška. Onedlho sa má konať v meste predstavenie. Idú tam aj Anzula, Niko, Dorica a Ilija. Jera s Katicou je tam tiež. Niko ich pozdraví, nič viac. Vojde Paško. Pozdraví Jeru a Katicu a odprevadí ich po predstavení domov.
XVI.časť:
Katica sa k Paškovi nespráva veľmi prívetivo, ale Paško povie Jere, že on svoj sľub dodrží a bude na ňu čakať. Mate je chorý, má rakovinu a nedá sa vyliečiť. Navštívi ho šor Ilija. Mate mu povie, že ho teší vzťah Nika a Dorice. Ilija je šťastný a odíde. Navštívi ho aj Anzula. Zaumienila si, že Katicu zaopatrí a dáva Matemu knižku s vkladom, ktorý jej uložila v sporiteľni. Mate to najskôr nechce prijať, ale nakoniec sa podvolí. Ich jediným želaním je ešte, aby sa mladí pomerili. Po Anzulinom odchode si Mate zavolá k sebe Katicu a dohovára jej, nech odpustí Nikovi a vydá sa za Paška. Katica je plná hnevu, jedu a pýchy a nedokáže nikomu odpustiť.
XVII.časť:
Paško príde za Katicou. Ona sa na neho hnevá kvôli jeho správaniu, keď ju videl spolu s Nikom a keď do neho hádzal kamene. Paško jej povie, že to robil z lásky. Katica však takú lásku nechce. Paško sa nahnevá a vyčíta jej, že jeho lásku najprv zavrhla pre bohatstvo a teraz pre pýchu. Rozbehne sa preč, ale na ceste ho zastaví Niko a odvedie späť do Mateho domu. Niko sa chce ešte poslednýkrát porozprávať s Katicou. Chce, aby mu odpustila, ale ona mu stále vyčíta, že ju oklamal. Niko sa s ňou teda chladne rozlúči a odíde k Matemu. Mate odkáže dom Ivanovi a káže mu, nech sa postará o Jeru. Katica Matemu nakoniec sľúbi, že sa vydá za Paška, nie z donútenia, ale z lásky.
XVIII.časť:
Zandome sa rozhodne rozbehnúť nový obchod s vínom s Nikom. Kapitál mu dá Anzula. Obaja idú k Matemu. Je tam aj Lole, človek, ktorý prichádza vždy k umierajúcemu, aby mu zatlačil oči a obliekol ho. Zandome sa rozlúči s Matem. Lole vyhlási, že už sa blíži Mateho posledná hodina, ale príde ďalší deň a nič sa nedeje. Jera pošle po starú Ursu z Vrchov. Tá povie, že Mate nemôže zomrieť, lebo nemá na sebe čiapočku (kúsok kožtičky), s ktorou sa narodil. Keď ju nájdu, dajú mu ju na hlavu. Mate zomiera v tú istú noc. Na druhý deň ide z kostola sprievod. Zandome je smutný a má v očiach slzy. O chvíľu sa však začne správať tak ako vždy a rozpráva sa s Nikom.
