referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Svätopluk
Utorok, 12. novembra 2019
Pavol Országh – Hviezdoslav: Hájnikova žena
Dátum pridania: 23.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: ZILINA
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 357
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 8.6
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 14m 20s
Pomalé čítanie: 21m 30s
 
KOLÍZIA:

- uvádza dej do pohybu. V 5.kapitole je opísaná nedeľa, keď sa vyparádení Čajkovci vyberú do kostola. Hanka je ticho. Je smutná, lebo ju trápi zlý sen, v ktorom ju napadla obluda. Michal Hanke prišiel na pomoc, ale spolu s obludou spadol do priepasti. Hanka sa bojí o Michala, aby sa mu niečo nestalo, lebo jej matke sa kedysi sníval zlý sen a otec si v hore ublížil so sekerou. Michal si ale z toho nič nerobí. V kostole si Hanku všimne mladý pán Artuš Villáni. Po kostole bola už Hanka opäť šťastná a spolu išli domov. V 6.kapitole si Michal a Hanka vyznávajú lásku v ľúbostnej piesni. V 7.kapitole autor obviňuje pánov z ľahostajnosti k jednoduchým ľuďom, ktorí nie sú takí hlúpi, za akých ich páni považujú, len nemajú možnosť rozvíjať svoje schopnosti.

Nie, nezáleží na ľude
vám onakvejším menom, rodom.
O jeho čiernom osude
ak povravíte mimochodom,
nuž najviac v posmech sa to stáva;
vy znáte ho len pohaniť:
vám jeho zúbožená hlava
je cieľom jakby vtipných chvíľ,
je kýsi večný nezmysel
ten celý jeho biedny byt –
hoc ešte hučí kárna vrava,
ňouž veľduch raz už zahrozil:
„Nehaňte, zlobci, sprava-zľava!“
– Lež ani to by neželel,
nie; to už jeho naladenie,
ten jeho mysle zvláštny svit,
čo nemôž’ nikdy zatajiť –
On odpúšťa vám pohanenie,
preminie vďačne v každej chvíli,
čo kedy od vás podstúpil;
nepýta v pomoc slamku malú;
a ešte by vás obľúbil,
ba tlieskal by vám za to chválu:
len keby ste ho nehatili
už aspoň v púti, ňouž chcel ísť
hneď, ako ste ho odstrčili!
Ó, on má srdce plné túhy
po krásnych ducha záletoch!
Má myseľ sedmobarvej dúhy,
má nevystihlej hĺbky cit;
sprievodčí do duše mu list
už v žití matky dobrý boh
sám vlastnoručne uložil;
má pevnej vôle osteň tuhý...
Z tých nesnádz všakých, ktoré kruhy
ho železnými otočili,
keď voľno sa mu napružiť,
jak skoro by sa vymanil,
vymanil z vlastnej svojej sily!
I vlastné osnoval by deje –
a obliekol sa v blahobyt.
Priam prestali by hanobiť;
ba peli by mu epopeje;
i nebol by viac povržený...
Niet plesne, hnitia na koreni,
a ruže kvetú na doline...
Jak?... Čo?...

Ba pustne, mizne, hynie
napospel všetko! Nebadať
navôkol nikde, že by obrat –
Jak bolo včera, tak je dnes.
Deň v zorách sa už odsúdil;
a budúcnosť? – Nech ide žobrať!

Autor opisuje Michalov poctivý prístup k práci. Záškodníkov vždy potrestá, jeho oku neujde ani jedna maličkosť. Raz, keď ide Michal zas do hory, Hanka perie v potoku. Zrazu sa z hory vynoria dvaja jazdci na koňoch. Jedným je Artuš Villáni a druhým jeho sluha Janči. Artuš sa začne Hanke prihovárať, no ona mlčí, lebo sa zľakla a premýšľa, ako sa ich zbaviť.

„Jak?“ skríkol, „ty hôr zdurná sova!
He, Janči!“ – Širák potočil;
pot zotrel, bolo na úpeku –
„Späť! Zostaň,“ kynul „neni saňa!
Ó, iné ja už stihol zdolať...
Čo, pre mňa nemáš ani slova?
Si srna azdaj na úteku?
Ba, láry-fáry – neujdeš...“

Hanka si dodá odvahy a nahnevane sa pýta, čo tam páni chcú. Hovorí, že má veľa práce a nemá čas na zabávanie. Artuš jej ponúkne svoju pomoc. Hanka však jeho pomoc odmietne. Artuš sa jej vypytuje, či je už vydatá, kto je tam hájnikom, či má rada svojho muža. Vypýta si od nej krčah vody. Hanka trpezlivo počká, kým Artuš dopije. Artuš jej poďakuje a uštipne ju do líca. Hanka začne vykrikovať, že nie je žiadna pobehlica a povie všetko mužovi, no Artuš sa tomu iba smeje. Chce sa s ňou udobriť, a preto jej rozpráva sladké reči. Sľúbi jej, že odovzdá jej odkaz mužovi, ak ho stretne. Keď Artuš so sluhom odídu, Hanka vyleje vodu z krčaha, z ktorého pil Artuš. Zistí, že vo vnútri sú peniaze. Nahnevaná a urazená vysype všetky peniaze do kotliny.

„Hej, pánku,“ výskla, „chyba, chyba!
Ja hájničkou som iba, iba,
no (srdne ronila sa v hruď)
no zle ste predsa natrafili,
zle veru, roztomilý zmok!
Čajkova žena neni ryba –
Oj, hanba...avšak boh vás súď!“

Keď však Michal príde domov, Hanka mu o nepríjemných návštevníkoch nič nepovie. V 8.kapitole k Hanke zavítajú dvaja malí bratia, Ondrej a Janko, ktorí boli zbierať maliny. Hanka im dá obom niečo zajesť a oni odchádzajú. V lese ich však naľaká Artuš na koni. Hanka sa nahnevá. Chce, aby jej už dal pokoj, a preto sa zamkne v horárni. Artuš si priviaže koňa o javorový konár a dobýja sa do horárne. Jeho kôň Havran zlomí konár. Artuš po hodine búchania a vykrikovania urazený odíde. Hanka má radosť, že ho takto okabátila a veselo sa pustí do práce. Keď Michal príde domov, vidí zlomený konár a pýta sa Hanky, čo sa stalo. Ona odpovie, že to bol asi vietor. Michal jej neverí.

KRÍZA:

- zrážka medzi hlavnými postavami. V 9.kapitole Artuš zorganizuje poľovačku na jelene. Je však nespokojný, lebo sa mu nedarí nič uloviť. Keď lovci ulovia srnca, Habáň, hájnik na Čierťaži, obviní Michala, že je nepoctivý, a že si necháva zver sám pre seba, a teda pán obíde nasucho. Artuš sa opýta, kto zabil srnca. Keď sa dozvie, že to bol Michal, strelí mu zaucho. Michal sa cíti ponížene a stráni sa od ostatných, ktorí veselo poľujú ďalej. Poľovačka sa končí, keď Artuš tiež získa úlovok. Potom sa všetci okrem Michala zabávajú. Vysmievajú sa Klockovi, že zabil capa. Habáň sa pokúša udobriť si Michala. Vyhlási, že Michal má meniny a zavinšuje mu. Zrazu z húšťavy vyskočí jeleň, desatorák. Artuš prikáže Michalovi, nech ho prenasleduje. On sa medzitým vyberie do horárne. Hanka šije Michalovi košeľu a spomína si na hádku kvôli poľovačke, ktorú mala ráno s Michalom. Artuš potichu vstúpi do horárne. Hanka sa vyľaká a v obrane svojej ženskej cti Artuša zabije.

„Stoj!“ krikla žena rozzúrená,
„späť! Netkni sa ma, hnusný diable!
Na boha zručím svoju vec,
ty nútiš, bych sa prehrešila!
Vidz!“ z klina schvatla záražec –
„Ak neustaneš, jak som žena,
viac neprekročíš toho prahu,
bezbožník...varuj!“ Postupnutie –
„Ľaď! Amazonka roztomilá“
„Hach! – Zbojník! – Tu máš napokon...“
Pán Artuš zrúknul, schrčal dute,
zvrávoral – skydol na podlahu –
„Juj!“ – Hanka desnú kviľbu vzniesla,
„krv! – Pomóc! Miško! – On mrie, on –
Môj bože, čo som urobila!...“
a kŕčovite cez prah sklesla.

Michal tuší niečo zlé a beží domov, kde v pitvorci nájde mŕtveho Artuša a vzlykajúcu ženu. Donúti Hanku, aby sa zaprisahala, že bude mlčať. Onedlho prídu poľovníci, ktorí hľadajú Artuša. Michal im povie, že ho zabil. Na druhý deň sa oznamuje sám súdu.

PERIPETIA:

V 10. kapitole Michal čaká vo väzení na súd a Hanka sa rozhodne odísť k rodičom. Matka jej povie, že sa jej snívalo o jej nešťastí a rýchlo ju schová pred jej otcom do komory. Keď sa ten vráti domov, je veľmi nahnevaný na zaťa a aj na Hanku. Hanka však obraňuje Michala, že to nie je jeho vina. Hankina matka zo žiaľu umiera. Hanka to všetko neunesie a pomätie sa. Túla sa po okolí a živí sa lesnými plodmi. V 11.kapitole sa po roku konečne koná súd. Michal hovorí, že to on vraždil, ale neúmyselne.

„Ja bil som, no nie z úmyslu,
tej škvrny nemám na svedomiu!
Nik lepšie slúžiť nemôže,
jak slúžieval som domu tomu;
neblížil ani v pomyslu –
A čo sa týče samej vraždy;
ľutovať musím večito:
no ja ho nezval, nekutil –
pán pristúpil mi, kde ma bolí,
i červiak sprotiví sa zavždy;
pán začal...“ a hneď vyrozprával,
jak v prvom stálo protokoli.

Prísediaci na súde povie, že pod stolom našli vtedy tobolku a pod almarou zlatý prsteň. Michal je nahnevaný, že ho obvinili aj z krádeže. Keď však spomenú jeho ženu, hneď zmĺkne. Tvrdí, že ona s tým nemá nič spoločné, že by ani kurča nezabila. Žalobca navrhuje, aby Michala obesili. Obhajca obhajuje Michala, keď zrazu do siene vtrhne Hanka a prizná sa, že to ona zabila pána. Súd Michala prepustí.

„No!“ vrieskol, „ty čo na to, chlape!? –
Tys’, zdá sa, vrchnosť ošudil,
zaskočil pravdy pokroku!?
A žena tvoja za to kape –
vrav!“ – Čajka trnul, hrýzol v palci –
zardel sa, vzdychnul, vzozrel vraz –
zosŕkal – slza na oku – –

Súd vyrkol: Spor boh rozsúdil! –

– Šiel Michal, koniec po väzeniu –
šiel, pojmúc ženu pomätenú...

KATASTROFA:

12.kapitola je piesňová. V 13.kapitole je opísaný ťažký Michalov život s pomätenou Hankou. Počas búrky sa rozvodní rieka a odnesie most. Michal zachráni pred smrťou koč, ktorého kočiš si priepasť nevšimol. V koči je starý pán Villáni s dcérou. Starý pán sa chce Michalovi odvďačiť za záchranu života. Michal však nič nechce. Keď sa pán dozvie, že ho zachránil Michal Čajka, jeho správanie sa zmení. Michal si žiada od pána iba odpustenie pre seba a pre Hanku. Pán im odpustí a odíde. V 14.kapitole je Pieseň hviezd. V 15.kapitole Hanka opatruje dieťa v lone. Z lesa prichádza unavený Michal, ktorý sa teší na svoju uzdravenú ženu a syna Janka.

•Dielo je oslavou života uprostred hornooravskej prírody.
•Dielo zobrazuje zásadné rozdiely v ponímaní základných životných otázok, rozdiely v postoji k práci i v morálke.
•V úvode i závere autor oslavuje prírodu:Pozdravujem vás, lesy, hory,z tej duše pozdravujem vás!
•Príroda je súčasťou deja, niekedy predznamenáva priebeh nasledujúcej udalosti (napr. obraz rúbania lesa predznamenáva zvrat v živote Hanky a Michala).
•Opis prírody okolo hájovne tvorí súčasť kontrastu chalupy a kaštieľa:hájovňa – chránená lesomkaštieľ – na strmom brale, oddelený od ostatných
•Lyrické časti tvoria opisy prírody, cez vzťah k prírode autor charakterizuje: po Artušovi ostáva pri hájovni zlomený konár; autor prírodu personifikuje (napr. jedlica zatlieska vetvicami); patria sem autorove reflexie o šťastí, zlobe, o vzťahoch pánov k ľudu, o reči ľudu.
• Autor sa jednoznačne stavia na stranu ľudu, vyzdvihuje jeho mravnosť (Hanka chráni svoju česť, odmieta záletníka Artuša a jeho dary); vyzdvihuje pracovitosť (Michal dbá o les a zvieratá, poctivo pracuje, chráni les pred pytliakmi); vyzdvihuje lásku mladých manželov; obviňuje Artuša: pán začal; odsudzuje nemorálnosť pánov, ktorí nemôžu byť vzorom pre ľud a ešte aj narúšajú pevné základy ich morálky, označuje ich za príživníkov a odsudzuje za záhaľčivý spôsob života; smrťou Artuša predznamenáva zánik tejto spoločenskej vrstvy.
•V diele sa nachádzajú:a) romantické prvky: príroda, bohaté opisné a reflexívno – lyrické vsuvky, mocný citový život hrdinov, ľudský život spätý s prírodou
b) realistické prvky: úloha šľachty v národnom spoločenstve, dôraz na detailné zobrazovanie niektorých predmetov, diferen–
covanie postáv vlastnou rečou
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Pavol Országh – Hviezdoslav: Hájnikova žena GYM 2.9822 343 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.