referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Stanislav
Streda, 13. novembra 2019
Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak
Dátum pridania: 23.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: ZILINA
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 862
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 11.3
Priemerná známka: 2.86 Rýchle čítanie: 18m 50s
Pomalé čítanie: 28m 15s
 
Útvar: sociálno-psychologický román

Postavy:

Jozef Mak:

- syn Evy Makovej a Gregora Biaľoša
- jeho priateľkou z detstva je iba vosková socha Panny Márie v kostole, ktorá mu svojou popukanou tvárou pripomína chorú matku (ako chlapec sa najprv sochy bojí → náboženstvo nie je z tohto sveta; ale potom ho socha priťahuje)
- bol vojakom v 1. svetovej vojne, stal sa záložníkom
- celý život má rád Marušu, aj keď sa ožení s Julou
- utrpenie je neoddeliteľnou súčasťou jeho života – všetko pozitívne, o čo sa usiluje, sa mu zrúti: príde nielen o dom, ale aj o lásku (Marušu), a napokon aj o dobrotivú Julu
- na konci je sám so svojím osudom nemanželského dieťaťa a vydedenca, ako bol na začiatku a musí začať odznova
- jeho utrpenie prispieva ku katarzii; k mravnej očiste, robí ho lepším, duchovnejším, schopným vnímať svoj osud z hľadísk, ktoré ho zďaleka presahujú
- tragická postava, borí sa so životom, a hoci prehráva, nevzdáva sa; trvá ďalej ako sila, ktorú nemožno zničiť
- raz príde do kostola a zrazu sa mu i samému zazdalo, akoby len teraz prišiel domov (nie chalupa je jeho skutočným domovom, ale prebývanie vo viere)
- jeho meno je symbolom jednoduchého slovenského človeka, ktorý prijíma beh dejín tak, ako prichádza a žije svoj poctivý život; je to činorodý, usilovný človek, človek milión (mak), ktorý prijíma svoj osud, koná v súlade so svojou povahou a znesie všetky životné útrapy: zradu milej i brata, matkinu aj ženinu smrť; ak vzdoruje, tak iba mlčky, bráni sa inštinktom, príležitostnými výbuchmi
- je pasívny, ale zároveň naplnený vnútornou silou – heroizmom, ktorý ho znovu a znovu postaví na nohy a pomáha mu prežiť

Eva Maková:

- Jožova matka, vdova po Jánovi Makovi
- chorá, slabá
- nedokáže sa ubrániť pred Meľošom po Haninej smrti, je ním znásilňovaná

Jano Mak:

- Jožov nevlastný brat, Evin a Janov syn
- mocný, pracuje ako rubár
- keď vidí škaredú Marušu, vezme si ju za ženu
- opíja sa, bije Marušu vždy, keď príde z práce

Hana Meľošová:

- Jožova krstná mama
- pomalá, ľahkomyseľná, neporiadna, nikdy si statočne neriadila dom
- rodila deti, ale sa o ne nestarala, lebo aj tak dobre rástli

Meľoš:

- Jožov krstný otec, Hanin muž
- stále sa opíja
- po Haninej smrti vraj nemôže spávať, lebo ho Hana budieva
- stále nadáva Eve, okrikuje ju
- má tri deti: Hana – stará sa o Meľoša, ale potom ide do služby, Juro – ujde do Ameriky, Maruša

Imro Harvan:

- cigán, pracuje pri ovciach, ale potom od baču ujde
- má ženu Terezu – stále ju bije
- chodieva aj za Rózou
- zarába si tak, že hráva na husliach na zábavách

Maruša Meľošová:

- Hanina dcéra
- zaľúbi sa do Joža, ale vydá sa za Jana (ľutuje to)
- s Janom má malú dcéru Hanu, ktorá vyzerá chorľavo
- po chorobe oškaredie, opíja sa
- jediná postava, ktorá bojuje proti osudu
- až po Jožovom návrate si uvedomuje, čo všetko stratila a ťažko sa s tým vyrovnáva
- najexpresionistickejšia postava diela

Gregor Biaľoš:

- Jožov otec
- na ľavom líci má jazvu – zasiahla ho kamenná troska
- je ženatý, má deti

Jula Petrisková:

- kalika, dobromyseľná
- má tri vydaté sestry, stará sa im o deti
- niekedy sa stará aj o Marušino dieťa – keď je Maruša opitá
- jej sestry sú proti jej svadbe s Jožom
- Doma všetky tri vydaté sestry držali ju len tak na milosti, keďže mala ľavú ruku suchú od pleca až po lakeť, a ešte bola malá, keď vyriekli nad ňou súd, že sa vydávať nikdy nebude a treba ju trom uživiť nejako do smrti. Keď bola väčšia, sama sa držala toho súdu, pokladala ho za zrejmý, poslúchala všetkých, čo jej rozkazovali, a rozkazovali jej mnohí. Varovala všetky deti troch sestier, zavše robila až za troch, ale tu bol súd, nuž všetci, i sama verila, že vykonala roboty iba za pol zdravej ruky.

Joťko Hiriačok:

- duševný mrzák, často zúrivý
- ženy sa ho boja, zdolajú ho len šiesti chlapi
- často ho naháňajú žandári
- v záchvate zúrivosti všetko rozbíja, raz vyvalil oblok aj so zárubom
- páči sa mu Jula

Obsah diela:

Jozef Mak sa narodil ako nemanželský syn Eve Makovej, vdove po Jánovi Makovi. Jozef Mak, obyčajný človek, milión, ktorého nečaká na svete nik a nik ho spomínať nebude, keď sa zo života vráti. Jozef Mak: milión. Čo sa spomína len ako ľudstvo, a nikdy nie ako človek.

Ráno navštívi Makov dom biela postava, čo v prachu nezanechávala stopy, nemala váhu, mohla vojsť do hociktorého dvorca a nemuseli sa otvárať ani vrátka, lebo postava nemala ani telo, iba ruky krvavé, prebodnuté dlane a oči rozumné a dobrotivé. Postava daruje Jožovi ukrižované ruky, lebo nič iné jej nezostalo. Potom navštívi Hanu Meľošovú a povie jej, že hoci sa u Makov narodil chlapec, nemá ešte misu v obloku. Ráno Hana prichystá misu s krúpami a vajciami (ale oštiepok a jablká nemá) a zanesie ju Makovke. Ponúkne sa za krstnú mamu a poradí jej, aby dieťa pokrstili na Jozefa.

Jožov starší brat Jano ho nosieva na chrbte a často aj bije, ale Jožo ho má rád. Raz sa hrajú na Jánošíka s ďalšími chlapcami. Nik Jánošíkom nechce byť, a tak zoberú Joťka Hiriačka, duševného mrzáka, a dajú mu žeravý kameň na holé brucho. Jožovi sa to nepáči (Jano ho sklamal, že Jánošíkom má byť sprostý Hiriačok) a chce to prekaziť. Potom uteká, ale Hiriačok ho dobehne a zbije. Jožo sa skryje a čaká na Jana, ktorý ho má zbiť. Jano však Joža nezbije a Jožo ho preto prestane mať rád.

Jano pracuje ako rubár. Každý deň Jožovi vyčíta, že „žerie“ v jeho dome a za jeho peniaze. Jedného dňa vyprevadí Makovka Joža z domu a povie mu, že lepšie mu bude u Kubandu, ktorý pasie jalovice. Niekoľko rokov u neho Jožo pracuje. Raz v noci vidia, že dedina je v plameňoch. Jožo v dedine stretne matku, ktorá mu oznámi, že aj Janov dom zhorel. Jano si ďalší dom nechce stavať, a tak Makovka býva u Hany Meľošovej, ktorá si nový dom postavila. Jožo prespáva u nich v stajni. Hanina dcéra Maruša sa Jožovi zapáči.

Jedného dňa vyčíta Jožo Kubandovi, že má malú plácu a odíde od neho. Chce ísť stavať železnicu, ako jeho kamarát Imro, ale Maruša mu povie, že železnica sa ešte nestavia. Sľúbi mu, že nikomu nepovie, že je bez práce a večer ho čaká pri dome. V tú noc sa do seba Jožo a Maruša zaľúbia. Ráno ide Jožo pracovať k rubárom. Večer si chlapi rozprávajú rozprávky a donútia rozprávať aj Joža. Chlapom sa Jožove rozprávky veľmi páčia.

Jedného dňa si Jožo poraní členok, preto mu cesta do dediny trvá dlho. Ostatní sú už v krčme, okrem Biaľoša, ktorý išiel s Jožom. Jožo ide ku krstnej a počuje pohrebný spev. Myslí si, že mu umrela mama. Keď však vojde, vidí matku v poriadku. Umrela jeho krstná. Ráno začnú robiť Jožo s Meľošom truhlu. Pomáha im pri tom Hiriačok, ktorý Jožovi povie, že je šikovný a keby chcel, mohol by si postaviť aj chalupu. Jožovi nedá pokoj myšlienka na novú chalupu, ale nemá sa s tým komu zveriť.
Keď dávajú Hanu do truhly, zistia, že truhla je malá. Meľoš to dáva za vinu Jožovi. Jožo nič nepovie, aj keď dobre vie, že mieru bral Meľoš. Ráno vynesú truhlu do cintorína. Jožo sa rozhodne, že sa nevráti k Meľošovi a ide späť k rubárom. Matka mu povie, že u farára má odložené peniaze, ktoré jej on posielal. Poradí mu, že ak bude niečo potrebovať, má sa obrátiť na Gregora Biaľoša. Jožo s boľavým členkom nemôže pracovať, a tak všetkým varí a rozpráva rozprávky. Po pár dňoch sa mu členok zahojí, ale stále varieva a rozpráva. Chalupu zatiaľ stavia len vo sne. Povie Biaľošovi, že chce stavať chalupu, aj keď vie, že Biaľoš mu nepomôže, lebo má dosť svojich starostí.

V nedeľu povie Jožo Maruši, že ide stavať chalupu. Maruša mu ušila košeľu a Jožo si ju hneď vyskúša. Večer príde do koliby Biaľoš. Ponúkne Jožovi fľašu a čerstvý kabáč, ale Jožo sa k nemu správa neprívetivo. Najviac ho naštve, keď mu Biaľoš povie, že Maruša mu bude súca žena. Ráno prídu ostatní chlapi a idú stínať. Biaľoša zabije padajúci strom. Jožo je v šoku. Pomáha odniesť mŕtveho do dediny a rozmýšľa, či bol Biaľoš jeho otec. Príde k matke a oznámi jej Biaľošovu smrť. Meľoš sa správa k Jožovi veľmi prívetivo, až sa to Jožovi nepáči. Ide von za matkou. Meľoš ponúkne Jožovi svoje krpce, lebo Jožovi sa už derú, ale Jožo ich odmietne. Vyhovorí sa, že pohľadá svoje staré. Hnevá sa, lebo Maruša nie je doma – išla na Prielazky sušiť seno.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak GYM 2.8914 1218 slov
Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak GYM 2.9210 1947 slov
Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak 2.9266 1245 slov
Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak GYM 2.9307 431 slov
Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak GYM 2.9150 1331 slov
Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak GYM 2.9284 635 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.