Útvar: novela

Postavy:

valach:

- rozprávač príbehu
- pracuje na beňušskom salaši v liptovských horách
- má vysoké čelo, kučeravé vlasy
- chce si vziať Malku

- Malka mi (valachovi) bola slnkom i vodou, vzduchom a zemou. Ja som z nej dýchal i pil. Ona ma živila aj zohrievala. Bola mi sviatosťou, ktorá ma oblažovala a prepĺňala božími milosťami. Moje myšlienky i moje skutky boli preniknuté jej bytosťou. Dni prebúdzali ma jej úsmevom a noci uspávali ma jej pokojom.

Malka:

- slúži u Michalčíka, ktorý má obecnú krčmu na Beňuši
- nie je krásna, má ryšavé vlasy, biele ruky a nohy, pehavá, útla
- bojazlivá, málovravná, má asi 17 rokov

Šajban:

- Malkin brat
- vie písať aj čítať

- Prerastal ma (valacha) aspoň o pol hlavy a aj v pleciach bol širší. Iste zjedol viacej mäsa ako ja, ale aj viac grúňov istotne zliezol. Tvár mal divne dokrútenú, azda vetriskami došľahanú alebo úpekom porozkaľovanú ako kôra kosodreviny. Krk mu sputnávali hrubizné žily. Zo strakatých očú vytŕčal sa mu studený chlad a hrôza pretúlaných nocí. Keď sa na teba trochu strmšie zahľadel, mal si obavu, že ťa začítava alebo že rozmýšľa, medzi ktoré rebro ti vreže nôž pod srdce. Hej, veru, bol to nebezpečný chlap.

Obsah diela:

Valach, pracujúci na salaši, sa chce na Turíce oženiť s Malkou. Čaká na návrat Michalčíka, aby im vystrojil svadbu, ale on odišiel na jarmok a ešte sa nevrátil. Jeho žena, Michalčíčka, sa bojí, či sa mu niečo nestalo, lebo Michalčík išiel sám cez les a mal pri sebe tridsaťtisíc. Valach povie Malke, že si ju chce vziať. Ona mu povie, že sa najprv opýta brata. Valach sa s ňou dohodne, že sa na druhý deň predvečerom stretnú v Jamách. Potom ide na salaš. Cestou sa rozpráva s vetrom. Ľahne si do trávy, zatvorí oči a predstavuje si, že je pri ňom Malka, ktorá mu hovorí, že sa za neho vydá. Keď však otvorí oči, nikto okrem neho tam nie je.

Na salaši stretne akéhosi Šajbana, ktorý prišiel z hôr bez košele. Šajban s bačom sa celý čas o niečom dohovárajú. Na druhý deň po práci ide valach do Jám a čaká na Malku. Zas si ľahne do trávy a rozpráva sa s Malkou, hoci ona tam nie je. Hovorí jej, ako sa im bude spolu dobre žiť a sľubuje jej, že jej nikdy neublíži. Malka neprichádza. Príde však honelník s lístkom od Malky. Valach nevie čítať, a preto mu honelník poradí, že lístok mu môže prečítať Šajban, ktorý vie čítať aj písať, lebo pred niekoľkými hodinami poslal Malke lístok.

Na ďalší deň ide valach za Šajbanom. Ten mu škodoradostne povie, že Malka mu v lístku píše, že sa vydávať ešte nechce. Valach pri práci stále rozmýšľa, prečo ho odmietla. Pred obedom príde za ním honelník a povie mu, aby sa ponáhľal do Jám, lebo ho tam niekto čaká. Valach tam uvidí Malku so zakrvavenou košeľou v ruke, ako sa rozpráva so Šajbanom. Skryje sa za strom a počúva. Šajban chce, aby mu Malka oprala košeľu a večer doniesla, lebo na druhý deň odchádza za more. Bača mu už poradil, ako najrýchlejšie zmizne. Potom chce Šajban poslať Malke pas a peniaze na cestu.

Valach pochopí, že Šajban zabil Michalčíka. Odíde, ľahne si pod svrčinu a o chvíľu počuje, ako sa k nemu niekto blíži. Skryje sa za strom a keď vidí, že je to Šajban, skočí na neho. Šajban ho však premôže a valach leží na zemi. Po chvíli vstane a ide do mesta k žandárom udať Šajbana za vraždu Michalčíka. Potom ide veselo do krčmy a Malka mu prinesie ako obyčajne poldeci. Po treťom poldeci sa jej valach prihovorí. Pritiahne si ju k sebe a povie jej, že bol u žandárov udať Michalčíkovho vraha. Malka zbledne a trasie sa. Keď nič nepovie, valach sa nahnevá a pýta sa jej, či má Šajbana rada. Malka mu povie, že ho musí mať rada, lebo je to jej brat.

Vytrhne sa valachovi z náručia a ide varovať brata. Valach tiež beží do Jám a vidí Šajbana ako uteká za Malkou do lesa. Valach chce žandárov zmiasť, lebo je už tma a behá rôznymi smermi. Počuje výstrel. Je spokojný, lebo Malka iste videla, ako riskoval svoj život pre jej brata. V úkryte čaká do rána a potom sa vyberie na salaš. Od honelníka sa dozvie, že baču odviedli žandári. Vojde do koliby a tam uvidí mŕtvu Malku.

Ležala na holej zemi, vedľa ohniska, na ktorom nebolo stopy po ohni. Nohy jej voľakto prikryl kožúškom, aby im nebolo zima, buď aby nesvietili tak veľmi úbeľom. Ruky mala položené pokojne vedľa tela, ako po robote, a dolu ľavým ramenom stekal jej úzučký potôčik čiernej hustej krvi. Obával som sa nazrieť, odkiaľ ten potôčik vymoká. Tváričku mala vyjasnenú blaženým úsmevom a bielu, bielučkú ako svätá hostia. Oči klopila ako obyčajne. Hanbila sa ešte na mňa dívať, lebo sme ešte neboli muž a žena, ale moje uši počuli, ako mäkko, mäkuško mi pošepkáva...

•Novela má baladický charakter, dej je stručný.
•Rozprávač nie je vševediaci, je zaujatý neznámom, nevysvetliteľnosťou, mýtickosťou. Je zmietaný vášňami, odhaľuje svoje nekontrolovateľné vnútro.
•Postavy valacha a Šajbana (prezývka) nemajú konkrétne meno, sú to kontrastné postavy. Postava Malky je stvárnená mýticky.
•Jadro príbehu sa odohráva v lone prírody, kde vietor je hlavnému protagonistovi rovnako blízky ako človek: burcuje ním cit, ovláda ho láska, žiarlivosť, koná pudovo, podvedome ako expresionistické postavy.
•Konfrontuje sa život a smrť ako základná existenciálna schéma. Láska sa končí smrťou Malky a koniec vyznieva imaginatívne, lebo v rozprávaní valacha sa ako refrén opakujú snové pasáže. Text takto nadobúda formu baladickej piesne.