9.výstup:

Matka otvorí šafáreň a keď tam nenájde nôž, ide k dverám.

10.výstup:

Vojde opitý Paľo a povie matke, že Janko Furták vytiahol v krčme nôž na mladšieho Adamčíka. Chlapi ich však zadržali. Paľo vytiahne z vrecka bábiku, ktorú kúpil pre Katu a ukazuje ju matke. Matka je nahnevaná, že chodí za Katou a varuje ho, nech sa bojí Jana, lebo je mocnejší. Paľo sa ho ale nebojí a je schopný sa s ním aj pobiť. Matka mu povie, čo sa jej ukázalo v sne.

Matka: A keď sa to stane, nebudem mať viac synov. Jeden bude mŕtvy a druhého budem nenávidieť, ako len matka môže nenávidieť toho, kto jej zabil syna. A z rodiny, čo zanechal tvoj otec v tomto dome, zostane iba bláznivá stará baba, ktorá bude jedného syna oplakávať a druhého preklínať, dokiaľ žiť bude.

Matka núti Paľa, aby odišiel. Paľo nechce, lebo má rád Katu a chce pri nej zostať. Matka ho aj tak núti odísť.

Matka: Som prekliata matka, lebo nemôžem vziať na seba kríž svojho syna.

Paľo nakoniec súhlasí, že odíde a zbalí si kufor. Matka mu dá peniaze, ktoré jej Paľo posielal z Ameriky. Paľo ich nechce prijať, ale potom si ich vezme. Roztrhá bábiku a pošliape ju.

11.výstup:

Vojde Kata v parádnom kroji zavolať Paľa na tanec. Keď vidí kufor, nechce, aby odišiel a vyčíta Anne, že ho vyháňa. Kata povedala večer Janovi, aby za ňou viac nechodil. Jano sedí v krčme a pije. Kata navrhne Paľovi, aby pracoval u jej otca ako paholok. Paľo súhlasí.

12.výstup:

Vojde Jano a vyháňa Katu zo svojho domu. Kata chce odísť, ale ešte povie Janovi, že ho nikdy nemala rada. Ale Jano začal klamať jej rodičom, že Paľo má v Amerike frajerku a nikdy sa nevráti. Povedal im, že má celé Paľove dedičstvo po otcovi, a tak sa natisol do Katinho domu. Jano sa chce s Paľom biť. Matka sa postaví na Janovu stranu, povie Paľovi, že už nie je jej synom, nazve ho žobrákom a dá prepísať celé jej dedičstvo na Janovo meno. Potom Paľa vyhodí z domu. Paľo s Katou odídu.

13.výstup:

Jano sa hrá s nožom a povie matke, že urobila dobre, keď vyhodila Paľa.

TRETIE DEJSTVO

1.výstup:

Je nedeľa večer. Jano sa strojí na tanec na Hutu. Povie matke, že videl Paľa s Katou v kostole. Jano je na Paľa nahnevaný, chce vedieť, či sa matke zjavilo, že zabije Paľa. Odkedy matka vyhnala Paľa, všetci chlapi sa Janovi za chrbtom vysmievajú a zazerajú na neho. Upodozrieva matku, že tým, že vyhodila Paľa, ho vlastne ochránila pred tým, aby ho Jano zabil. Jano ide po Martina. Chce ho v krčme poriadne opiť.

2.výstup:

Anna si vezme modlitebník a s láskou naň pozerá. Zavolá na Maru a pýta sa jej, či je u nich Jano. Povie jej, že Jano chce ísť s Martinom na Hutu. Mara jej neverí, lebo Martin jej povedal, že idú do Adamov. Mara vyčíta Anne, že Paľa vyhnala z domu a celé dedičstvo nechala Janovi. Každý v dedine ju za to odsudzuje.

Matka: Súdiť ma chcete? V živote stál pri mne iba boh. On mi pomohol vychovať mojich synov. Všetci, ktorí majú dnes plné ústa rečí, čušali vtedy, keď som sa s nimi trápila. Kúska chleba mi nedali zadarmo, nestarali sa, či uživím svoje deti a či ich pochovám. Čo chcú naraz odo mňa? Prečo nečušia i teraz? A keď už nevedia, nech kričia, preklínajú, i ty s nimi, keď ste v jednom vreci. Ale súdiť ma nemôžu. Len boh sa ma môže spýtať, čo som urobila so svojimi synmi, a súdiť ma za to, aká som bola matka.

Mara odíde domov zadržať Martina, aby nešiel na Hutu, ale o chvíľu sa vráti, lebo už odišiel. Je nešťastná, lebo nechce, aby Martin skončil ako jeho otec. Povie Anne, že pred domom stoja Paľo a Kata. Mara chce ísť za Martinom, aby ho Jano pustil domov a povie Janovi, že Paľo je u nich. Anna by totiž chcela zmieriť svojich synov. Mara odíde.

3.výstup:

Vojde Paľo s Katou. Povie matke, že ju nevie nenávidieť za to, že ho vyhnala z domu. O týždeň sa napíšu ohlášky, o tri týždne bude svadba a potom si nájde s Katou robotu niekde ďaleko, aby nik o ňom nevedel. Matka mu povie, že nemusí odísť, lebo našla iné východisko. Paľo je šťastný, že je oslobodený od kliatby, že nemusí opustiť rodný kraj, a že Jano už nad ním nemá žiadnu moc. Matka chce, aby Paľo ešte chvíľu ostal. Kata odíde.

4.výstup:

Paľo pozýva matku na svadbu. Je rád, že pracuje u starého Tomku, lebo ho prijal ako vlastného syna. Na Jana sa nehnevá, lebo je to predsa jeho brat. Matka má slzy v očiach.

Matka: Keď raz budeš spomínať, ako sme tu sedeli a rozprávali sa, nezabudni, že som nikdy nebola taká šťastná ako v tento večer. Nikdy, syn môj.

Paľo počuje v komore nejaký hluk. Ide k dverám, lebo sa nechce stretnúť s Janom.

5.výstup:

Vojde Jano. Pýta sa Paľa, koľko majetku získa zo svadby s Katou. Povie mu, že je šikovný, lebo takto sa stane zo žobráka pánom. Zrazu vytiahne nôž a povie: A zo mňa si ešte nik nespravil blázna. Nik. Počúvaš? Či si vtedy myslel na to, že za to mi raz dušu dáš?

Matka vidí znova to, čo už raz videla v sne a zhasne lampu. Zakričí Janovi, že Paľo je v kúte a hodí sa pred Paľa. Jano bodne. Paľo zapáli lampu a bratia vidia, že Jano zabil matku. Jano šialene reve a nemôže uveriť, že zabil matku. Paľo pochopí, že tým druhým východiskom pre neho bola smrť matky. Jano obviní Paľa, že vedel, čo chce matka urobiť a núti ho priznať sa. Jano si myslí, že matka ho nenávidela.

Jano: Každý ma nenávidí. Ale to je nič. Ja to znesiem. Ale že oni... Tebe dali život a mne ho vzali. Či som im nebol synom, cudzí som tu vyrástol, len nenávidieť som vedel, a preto ma nemohli milovať? Mne mohli vziať život? Kto ma oslobodí od tej kliatby? Mať som zabil, kto zmyje tú krv a kto mi to odpustí? Na to nemysleli... Aby som i ja mohol žiť...

Paľo si spomenie na slová, ktoré mu raz povedala matka: že v Janovi ožil otec a v matke ožije on. Paľo cíti teraz hlboko, že je to pravda. Pochopí, že musí niesť svoj kríž. Chce oznámiť žandárom, že on zabil matku, kvôli tomu, že mu nenechala dedičstvo. Matka chcela, aby Paľo vždy ustúpil Janovi, tak jej Paľo urobí po vôli. Jano však nechce ostať žiť v tomto dome.

Jano: Žiť medzi múrmi, kde som ich zabil? Vidieť stále ich tvár a tú posteľ, zaliatu krvou? Nie. Darmo pôjdeš! To všetko by zostalo so mnou. Od toho ma neoslobodíš. Ja musím utekať, šialene, bez prestania a zastať kdesi ďaleko iba vtedy, keď tú tmu nebudem vidieť, tú lampu a ten nôž... Nechaj ma! Preklínať by ťa musel, keby tu ostal sám.

Paľo chce odísť, lebo Jano chcel vždy ostať v dome sám. Nenávidel Paľa aj matku, lebo mu stáli v ceste. Paľo chce na seba vziať vinu, ale Jano mu povie, že aj tak mu nikto neuverí. Zaklope suseda. Povie Anne, že je šťastná, lebo Martin nepil a praje jej, aby sa aj jej splnila prosba – aby mohla zmieriť synov. Obaja bratia cítia, že toto bolo matkine najvrúcnejšie želanie. Suseda stále volá na Annu, nech jej otvorí.

Suseda: Anna počuješ? Či odišla? Kto je tu doma?
Jano: Ja Jano! A nech povedia v dedine, že som mať zabil.
Suseda: Kriste Ježiši! Ty diabol... Ty... Bedáka a uteká.
Jano: Teba učili trpieť. Mnou mohol otriasť len víchor! Mamka, ja idem. Hľadať niekoho, kto moju dušu oslobodí.