ADAM HLAVAJ

I. kapitola:

Jediným kladom vojny bolo, že vojaci prestávali veriť na zázraky, začali cítiť svoju osobitosť, padlo im beľmo z očí a s ním aj lož, ktorou ich obklopovali. Tu, v krvi sa rodil nový vek, plný smelých slov a odvážneho hovoru, plný stretania sa človeka s človekom, tu z krvi vstával nový človek, čo našiel ruky, smelé, silné ruky, ktoré už tak ľahko okovy nezomknú a ktoré sa už tak ľahko nezatrasú. V krvavých protikladoch trhali sa zákony, spoločenské formy deraveli, padali tróny, triedne rozdiely sa vyrovnávali a masky boli strhávané z tvárí nedotknuteľných autorít tohto sveta. Nový človek nechcel stredoveký pancier ani záhady: nechcel byť kaukliarom ani farizejom, ale tým, čím je, smelým, odbojným, dravým tvorom, človekom bez ozdobných prívlastkov.

Adam Hlavaj mal už po krk vojny a utiekol. Prenasledovali ho, ale on im unikol. Cestou videl, čo všetko spôsobila vojna a chcel sa pomstiť. Keď doma nenašiel Evu, naľakal sa a išiel do dediny.

II. kapitola:

Okolického stále máta v hlave Evina mŕtvola. Myslí si, že Kúrňava niečo tuší, lebo sa mu zdalo, že sa na ňom smial. Jedného dňa Jano Okolického navštívi. Povie mu, že mu asi vezmú chalupu kvôli dlhu u Árona. Okolický chce zistiť, čo všetko Jano vie o ňom a Eve, a preto mu povie, že je mu ho ľúto a snaží sa niečo zistiť. Príde Angyal a povie mu, že Adam Hlavaj ušiel. Okolický ho káže chytiť.

III. kapitola:

Adam vojde do domu, kde je Kramár, Ondrej Koreň s matkou a Rončiačka. Pýta sa ich, kde je Eva. Z Ilčíčky vyhŕkne radosť, že okrem nej aj iný trpí a zvestuje mu, že sa Eva utopila. Rončiačka mu povie, že mala dieťa, ale nikto nevie s kým. Adam je nahnevaný, ale cíti, že Eva nebola na vine. Chce sa pomstiť, zbaviť sa pánov, pohlušiť ich, povie: „Zákon sme my!“ Ilčíčka s ním súhlasí.

Nebola už matkou: tej hodnosti ju zbavili, ale zbavili ju aj ohľadov. Zostala jej len ukrutná nenávisť, ktorej sa bolo treba zbaviť.
Rončiačka pochybuje, považuje to za hriech. Adam nesúhlasí.
„Hriech?“ zvolal. „A či tisíce ľudí zabíjať nie je hriech, či tu slobodno zbíjať a kradnúť? Berú dobytok, potraviny, berú vám synov, mužov, bratov a robia z nich žobrákov. To sa môže? Nie, to nie je hriech. Hriech je, keď vy chcete žiť, keď nechcete krv, keď chcete, aby vám bolo dobre. Roďte deti, chovajte ich, aby mali čo škrtiť, dávajte im všetko, až do žobráckej palice, veď ste dobytok!“
Do domu príde žandár, ale Adam ujde.

IV. kapitola:

Angyal vyšetruje, kam ušiel Adam, ale nedozvie sa. Ilčíčku dá odviesť do Vranova, lebo je nespoľahlivý živel a úrady jej nedôverujú. Okolický sa bojí Adama, rozmýšľa, ako by sa ho zbavil. Adam sa skrýva v lese.

V. kapitola:

Kúrňavovi je ľúto, že bude musieť opustiť svoj dom a ide do krčmy s Komárom. Cestou z krčmy stretne Okolického. Dohodnú sa, že ak Jano oznámi Okolickému, že je Adam v dedine, Okolický sa postará o Janov dlh.

VI. kapitola:

Adam sa jedného dňa zastaví u Kramára. Do domu vojde Kúrňava, Adam sa skryje. Jano sa vypytuje Kramára, či nevie niečo o Adamovi. Kramár povie, že nie a pýta sa ho, po čo prišiel. Jano ho oklame, že po sánky. Kramár mu ich dá a Jano odíde. Povie Okolickému, že Hlavaj je u Kramára. Žandári Adama chytia.

VII. kapitola:

Adama s Kramárom zatvoria do väzenia. Jano je šťastný, má od Okolického kopu peňazí a pozve Komára do krčmy. Keď sa Komár dozvie, že to Jano zradil Adama, nazve Jana špiónom a Judášom a nahnevaný odíde. Jano pomôže Adamovi utiecť. Kramár to nestihne. Kúrňava Adamovi prezradí, že to Okolický zneužil Evu.

VIII. kapitola:

Kúrňava oznámi Okolickému, že Adam utiekol. Ľudia majú z toho radosť. Adam sa pre nich stane pojmom odboja, príkladom smelosti. Janovi začnú robiť znova napriek: nahádžu mu do studne výkaly, z plotov vylámu laty a na dvere mu napíšu: ‚Tu býva Judáš.’ Jano to mlčky pretrpí. Adam sa skryje u švagra Trnčíka, Evinho brata, na Žiaroch. Chce potrestať Okolického, Trnčík s tým nesúhlasí. Adam si ale nie je istý, či to bol Okolický, preto sa ho to chce opýtať.

IX. kapitola:

Raz ho Adam počká pri ceste, ale Okolický sa mu neprizná. Adam vykričí všetkým naokolo, že Okolický przní ich ženy a ujde. Adam si stále nie je istý, či to bol ozaj Okolický. Ľudia všade rozchýria, že Okolický zneužil Evu. Nadávajú na neho a rozhodnú sa zaniesť mu jeho pankharta. Vykrikujú pred notárovým domom a rozpŕchnu sa, až keď prídu žandári.

X. kapitola:

Do Ráztok príde desať vojakov, aby tam udržovali poriadok. Usadia sa v škole, vyprázdnenej a premenenej na kasáreň. Traja z nich sa začnú zaujímať o Kristu. Grünberg, tenký syn bohatého fabrikanta, Lányi, nedoštudovaný medik, príbuzný veľkostatkára, a Pavol Záň, ľahší invalid chudobného pôvodu. Prví dvaja o Kristu „súťažia“ ako o nejakú trofej, iba Záň má o Kristu skutočný záujem, ale má u nej najmenšie šance. Lányi nahovára Kristu, aby išla do mesta a sľubuje jej, že jej pomôže dostať sa „do sveta“.

XI. kapitola:

Ilčíčka behá celé dni po susedoch a plače nad mŕtvym synom, chce sa pomstiť. Obviňuje Okolického, že priviedol vojakov. Koreňová je chorá, veľmi si praje zajesť bryndzových halušiek. Ondrej je nešťastný, ide k Áronovi po pol kila múky a bryndze. Áron mu bez kartičky nechce dať, ale keď vidí Ondrejov strašný pohľad, nakoniec mu predsa len dá. Ilčíčka urobí halušky. Koreňová je rada, že má halušky, ale nevládze ich vložiť do úst. So šťastným úsmevom zomrie.

XII. kapitola:

Adam je stále u švagra, občas príde do Ráztok pozrieť malého Adama. Raz v noci začuje na holi notárovho psa a rozhodne sa počkať si na neho. Nazve ho starou babou, lebo mu nechce povedať pravdu o Eve. Okolický sa naštve a povie mu, že Eva sa mu sama ponúkla, on ju odmietal. Adam mu neverí, zatrasie ním a vtom Okolického trafí šľak.