Dom v stráni - Martin Kukučin

Martin Kukučin – Dom v stráni

Realistický román, autor jednotlivé postavy a ich konanie opisuje objektívne, s ich dobrými, ale aj zlými vlastnosťami, pričom ale nezachádza do extrémov.

Téma: Láska zámožného Nika Dubčića k sedliačke Katici Beracovej, pričom ich vzťah sa nemôže zakončiť svadbou, pretože sa principiálne prieči rodinným tradíciám a všeobecným zvyklostiam. Dielo zobrazuje život sedliakov na dedine, vzťahy medzi nimi a statkármi prostredníctvom vzťahu Nika a Katice. Láska a smrť, patriarchálno-feudálne vzťahy, meštiacko-buržoázne vzťahy, podnikateľské vzťahy.

Idea: Autor poukazuje na rozdiel medzi dvoma vrstvami. Zobrazuje dobu, keď nastupuje kapitalizmus. Oslavuje patriarchálne sedliactvo, ktoré bolo v Mateho dome, oslavuje jeho statočnosť a charakternosti ale ide aj o pochopenie zániku tohto sedliactva ako spoločenskej sily.

Prostredie: malé, juhoslovanské mestečko Grabovik na ostrove Brač, Dálmácia
Čas: prelom 19. a 20. storočia

Postavy:

Niko Dubčic – mladý, bohatý, prelietavý statkár, predstaviteľ vyššej vrstvy, zaľúbi sa do Katice no zistí, že to nie je skutočná láska, ktorú našiel v Dorici Zorkovičovej
Katica Beracová – sedliačka, mladá, pekná, pracovitá, predstaviteľka nižšej vrstvy, Nikova snúbenica ale nie na dlho. Predtým ľúbila Paška, chudobného sedliaka, ale v službe naň ho zabudla. Keď sa zo služby vrátila sedliacky stav sa jej hnusil a opovrhovala ním a tak mala vyššie záujmi. Zaľúbila sa do statkára Nika Dubčica
Mate Berac – sedliak, pracovitý, múdry, dobrosrdečný, otec Katice, ideál sedliaka, predstaviteľ patriarchu v sedliackom dome. Riešil všetky spory v dome tvrdou rukou, ale za to láskavým srdcom.
šora Anzula – Nikova matka, pracovitá, energická, oplývala viac rozumom ako citom, obľúbená v meste, občas liečila aj ľudí
Dorica Zorkovičová – mladé šikovné dievča, šora Anzula ju vychovávala pre svojho syna v kláštore, kam sama chodila. Nakoniec sa do nej Niko aj zaľúbil a kvôli nej nechal Katicu.
Zandome – Nikov priateľ, prefíkaný figliar a obchodník s vínom. Veľký vtipkár
Paško Bobica – mladý, usilovný sedliak, nerozvážny, ľúbi Katicu a preto prijme službu v meste, aby si zarobil viac peňazí a mohol Katicu požiadať o ruku. Nakoniec budú s Katicou spolu

Obsah diela: Kompozícia deja spočíva na dvoch priebežne sa preplietajúcich rovinách: na ľúbostnom príbehu milencov a obraze tlaku objektívnych zákonov ich životného prostredia. Celým románom sa tiahne odveký zápas medzi sedliakmi a zemanmi, ich rozdiely a uvedomenie si úpadku zemianstva a viera v pozdvihnutie ľudu.

Dej

Odohráva sa na ostrove Brač, tento román opisuje dve rodiny. Jednu sedliacku, ktorej hlavou je Mate, poctivý a svedomitý težak, ktorý je vážený aj medzi pánmi a ktorý si svojou šikovnosťou a pracovitosťou nahonobil slušný majetok. V druhej, statkárskej, rodine riadi všetko šora Anzula, vdova po kapitánovi Dubčicovi, ktorú autor vykresľuje ako dobrú statkárku, vždy ochotnú pomôcť.

V dome pod Grabovikom býva statočný Mate Berac so svojou ženou Jerou, svojím synom Ivanom a jeho chamtivou a nevľúdnou manželkou Baricou a ich dvoma deťmi. V Mateho dome žijú aj jeho dve dcéry, staršia Matija a mladšia Katica. Keďže sa Jera a Barica len veľmi ťažko znášajú, aby bol väčší pokoj v dome, pošle Mate svoje dve milované dcéry do služby do mesta.

Nastalo obdobie trojdňovej fiery (to je u nás niečo medzi hodami a jarmokom). Mate dal zavolať zo služby Matiju aj Katicu. Keď prišli obe cez fieru domov zbadal ako sa zmenili. Matija zostala rozvážna, zmenila ju láska. No s Katicinou zmenou nebol vôbec spokojný. Zapáčili sa jej čačky – mačky, ktoré pre Mateho nemali vôbec význam. Upozorňoval svoju dcéru Katicu, že sa nemá vysmievať svojej sestre za to, že sa zaľúbila, ale radšej sa má starať o to, aby sa neobrátila na zlý chodník. To Mate ešte nevedel čo jeho milovanú najmladšiu dcéru čaká. Naopak Jera, Katicina mama, bola spokojná s tým ako sa jej mladšia dcéra správa a veľmi ju podporovala a hovorila jej, že otca si nemá všímať, lebo on veciam ako sú ozdoby nerozumie. Už tu sa Jera vyfarbila svojou chamtivosťou a väčšou náklonnosťou k najmladšiemu dieťaťu.

Cez fieru všetci chodia na veľkú nedeľnú dvojhodinovú omšu. Katica a Matija stáli pred kostolom a tu si ich všímalo mnoho chlapcov aj pánov, ktorí im vzádavli poklony k ich kráse. Katicu to tešilo, samozrejme, aj Matiju ale tá už mala svojho vyvoleného v meste. Neskôr začali Katicu a Matiju volať kamaráti z dediny na tanec s takým menším posmechom, ktorý spočíval v tom, že či už nezabudli na spôsoby a kamarátov, ktorých mali tu. Dievčence pozvanie na tanec prijali ale neboli z toho nadšené. Matija si myslela, že zradí svojho vyvoleného a Katica si privykla na iné zvyky, na tie dedinské už zabudla a smrdeli jej.
Zábava sa konala v dome Bobicovcov, ktorí mali syna Paška, s ktorým sa Katica pred odchodom z mesta veľmi ľúbila. No láska vyprchala keď jej zišiel z očí. Nie nadarmo sa hovorí: "Zíde z očí, zíde z mysle." Keď Katica a Matija vstúpili do Bobicovho domu všetci ich volali do tanca. Matija nešla kvôli vyvolenému a Katija preto, lebo sa jej ten sedliacky život počas pobytu v meste zhnusil. Odkopla nevľúdne aj Paška, ktorý ju volal do tanca. On sa odul a viac ju do tanca nevolal. Dievčence sa teda od Bobicov zobrali preč a len tak sa prechádzali ani nevedeli kam išli. Zrazu sa ocitli pred domom šory Dory, kde sa zabávali tí z vyššej dedinskej vrstvy. Katica chcela ísť veľmi na ten ples a Matiji sa sestry uľútilo tak pristala aj na túto myšlienku.

No nevedeli ako sa majú do domu na ples dostať. Ale zčista jasna sa tam zjavil šor Niko Dubčic, ktorý sa ponúkol, že ich do domu dostane. Aj sa tak stalo. Dievčence nechápali prečo im dnu pomohol, ale Katici to stačilo na to, aby sa jej veľmi zapáčil. Prišli dnu a všetky pohľady splynuli na nich, pretože bolo zvláštne a nevhodné mať težačky na plese pre vyššiu vrstvu. Nepáčilo sa to ani šore Andrijane, ktorá odchovávala slečinky pre pánov. Vedela, že sedliačky im ich môžu odplašiť. Dala teda poslať po Mateho, aby si z dievkami narobil poriadok. Kým Mate došiel, Katica už tancovala s Nikom v rytme štvorylky. Katici viac k zaľúbeniu nebolo treba. Už vedela komu chce obetovať svoj život. Nikovi tiež nebola ľahostajná, no nevyhol sa kritike zo strany svojich druhov. Pokým sa Katica a Niko znášali v rytme tanca vo dverách domu sa zjavila nepokojná otcova tvár. Ten dievky odšikoval domov. Ony si mysleli, že bude nasledovať veľké vyhrešenie ale nenasledovalo. Bolo to len upozornenie, že pre nich takáto veľkolepá zábava nie je. To naznačoval hlavne Katici, na ktorej videl, že sa jej Niko zapáčil. Matke Jere sa naopak páčilo, že Katica sa pohybovala v týchto kruhoch a už si robila vyhliadky pre svoju najmladšiu dcéru. Už spojila jej osud s osudom Nika Dubčica, najvýznamnejšieho statkára v dedine.

V predposledný deň, keď mali dievčence odísť do služby išla Katica ku svojej sesternici. No stalo sa čo nepredvídala. Zbadala v diaľke loď, ktorá sa blížila ku prístavu stále bližšie a bližšie k nej. Z lode vystúpila postava v bielom odeve a slamenom klobúku. Bol to Niko Dubčic a išiel práve za ňou. Povedal, že ju bude večer čakať keď sa bude vracať od sesternice, aby jej mohol čosi neodkladné povedať. Katica vedela, že sa stretnutiu s ním nevyhne. Počas celej návšety čakala, že čo sa bude diať, keď sa bude vracať domov. Tá chvíľa nastala, opustila dom sesternice, ktorá jej bola kedysi veľkou kamarátkou no dnes si už nemali čo povedať, a vydala sa na cestu domov pod Grabovik. Niko ju zastavil a vyznal jej svoju lásku ona najprv nechcela pristať lebo si myslela, že to nemôže vísť, že rodičia budú proti, ale nakoniec pristala lebo vedela, že aj ona ho ľúbi.

Keď Niko zvestoval mame čo chce urobiť z počiatku z toho nebola nadšená lebo pre svojho syna chovala v kláštore Doricu Zorkovičovú, kmotrovu dcéru. No pristala nakoniec lebo jej bolo najvzácnejšie šťastie dieťaťa. O tom, že Niko si chcel Katicu zobrať za ženu sa dozvedel aj jeho priateľ Zandome, s ktorým Niko kedysi obháňal dievky. No aj Zandome sa už oženil, ale v manželstve šťastný nebol lebo jeho žena mu nedôverovala, že nepodvádza. Zandome si v prvej chvíli myslel, že Niko chce Katicu ako zábavku ale potom si uvedomil, že Niko všetko myslí vážne. Pokúšal sa mu Katicu vytĺcť z hlavy lenže to nešlo. Niko si myslel, že ju ľúbi. Šore Anzule, tak sa volalala Nikova matka, nezostávalo nič iné len počas prehliadok svojich viníc pred oberačkov prehliadnuť aj vinicu statočného patriarchálneho a váženého težaka, otca Katice, Mateho.

Šora Anzula noc pred touto kontrolou viníc nemohla spať lebo ešte sama nevedela, či sa ona podujme rozpovedať Matemu ako sa všetky veci z ich deťmi majú. Ráno vstala skoro aby stihla všetko. Keď prezerala vinice aj so svojím sluhom Jurem bola na nepoznanie. Všetci si všimli tú zmenu. Začala sa správať milo a vôbec sa pri prehliadke nerozčuľovala ako inokedy. Nikto nevedel čo sa deje. Zarazilo to aj samého Jureho, ktorý na šoru v takomto milom stave nebol zvyknutý. Tú zmenu spôsobilo uvažovanie nad synovým vzťahom ku Katici. Rozhodla sa, že zmení svoje správanie a bude milšia. To sa jej aj podarilo. Keď prišla k Mateho vinici videla, že to je najkrajšia vinica v oblasti. Ani jej vinice nie sú také pekné. Aj mu trocha závidela. Zahliadla starého Mateho a začala s ním viesť rozhovor. Najprv mu len pochválila vinicu, no potom prešla k veci. Povedala mu o láske ich dvoch detí, aj to, že je ochotná Katicu prijať do svojho domu a zaučiť spôsobom. Ale Mateho to nahnevalo a za žiadnu cenu nechcel pripustiť aby sa jeho dcéra vydala do statkárskeho domu, lebo vedel, že by ju tam nič dobrého nečakalo. Na to sa nahnevala aj šora Anzula lebo Mate vlastne povedal, že statkársky dom nie je pre jeho dcéru težačku vhodný.

Ale nakoniec ho presvedčila a Mate pristúpil na vzťah ich detí pod určitými podmienkami. Napríklad sa museli schádzať na očiach rodičov a šora Anzula sa musela zaručiť za čestnosť svojho syna. Šora sa vrátila domov, synovi novinu zvestovala a Niko bol z toho náramne šťastný a prekvapený lebo nevedel, čo matka zamýšľala. Tak začal Niko chodiť pod Grabovik. No netrvali dlho šťastné chvíle Nika a Katici. Jere sa veľmi páčilo, že dcéra sa za rok vydá za bohatého statkára no šore Anzule sa nezdalo to, že by si Katica v statkárskom dome privykla. Raz zbadal Paško ako sa Katica a Niko lúčia pred bránou. V tej chvíli zistil čo je vo veci, že mu pán prebral jeho nevestu, ktorá už dávno nebola jeho. Paško preletel popri nich a vražedným pohľadom na nich pozeral. Niko nevedel kvôli čomu to bolo, no Katica to dobre vedela ale neprezradila. Katica prišla raz aj k Nikovi do domu. Jeho mama prala a Katica jej pomáhala. Keď prišiel Niko domov a videl tento obraz, ako jeho mama a budúca nevesta spolu perú bol z toho nadšený.

Keď sa raz Niko vracal od Katice začalo z neba padať kamenie. On už dobre vedel čo je veci, že to nepadá samo. Započul Paškov hlas a vedel, že ho kameňuje on a jeho kamaráti. Ale stále nechápal prečo. Niko utekal pred veľmi potupný lebo bežať pred težakmi bola potupa. Raz mu Paško vysvetlil, že prečo ho kameňovali. Bolo to preto lebo šor Niko zobral Paškovi čo patrilo jemu, bola to Katica a jej láska. Paško vyzval Nika na súboj. Keď sa to dozvedela Katica hovorila Nikovi nech nejde bojovať o ňu lebo ho premôžu ale on nechcel ustúpiť a chcel hájiť čo je jeho. Tak Katica bežala za Nikovým priateľom Zandomem aby mu dohovoril.Ten jej však len prisľúbil, že jedného pošle z mesta preč. Keď chcela vedieť koho tak jej to nepovedal. Pre Katicino šťastie poslal Zandome Paška do mesta do služby. Nahovoril mu, že iba tak si Katicu získa, keď preukáže, že ju má čím uživiť. Tiež mu Zandome sľúbil, že mu hneď dá vedieť, keby sa niečo medzi Nikom a Katicou prihodilo. Najprv Paško váhal, ale napokon ponuku prijal. Zandome mu zohnal službu u kapetana obchodníka s vínami. Paško mu mal strážiť vína. Paško odišiel do služby a Zandome chvíľu pobudol v meste. Počas tohto času sa v dome Zorkovičovcov prihodilo malé nešťastie. Pán Ilija Zorkovič ochorel. Veštci si mysleli, že je to niečo vážne a nikto nechcel veriť doktorovi, že sa netreba znepokojovať, že je to len obyčajný zápal pľúc, z ktoré ho sa dá vyliečiť, ale síce ťažšie.

Zo strachu, že šor Ilija zomrie napadlo šoru Boninu jeho ženu zavolať ich dcéru Doricu z kláštora. To považovala za dobrý nápad aj šora Anzula a videla v tom nádej ako Nika odpútať od Katici. Tak teda šora Anzula poslala telegraf do kláštora. Doricu musel ísť vyzdvihúť do prístavu Niko lebo keby šiel len sluha mohla by sa ho zľaknúť. Dorica sa potešila, že prišla domov no nerada opúšťala kláštor, ktorý si tak zamilovala. Ale to ešte nevedela o udalostiach doma. Nevedela prečo ju dali zavolať a Niko nechcel byť prvým, ktorý jej to povie no nechtiach sa preriekol. Dorica sa nahnevala, že jej to nepovedal hneď. Jej prvá cesta síce smerovala ku Dubčicovcom, lebo to nariadila šora Anzula, ale hneď od nich chcela ísť domov a pozdraviť svojho chorého otca. Nakoniec zistila, že choroba naozaj nie je vážna a starala sa o otca s veľkou láskou.

Niko zistil, že pri jeho malej priateľke z detských čias, ako volal Doricu, sa niečo v jeho vnútri pohlo a Katicin obraz sa mu akosi pomaly strácal. Ani Dorici nebol Niko ľahostajný no ona nevedala, že je už zasnúbený s Katicou Pretúrovou ako ju tiež volali. Niko obdivolal Doricine nežné spôsoby a pohyby, ktoré Katica bohužiaľ nemala. Začal zanedbávať návštevy v dome pod Grabovikom. Raz skúšali v rozhovore Doricu aká je súca. Ona sa vyšvihla tým, že teda navarí obed pre šoru Anzulu. Anzula na obed, ktorý bude variť Dorica pozvala aj Iliju a Boninu. Toto varenie obeda sa konalo keď šor Ilija vyzdravel.

Medzitým sa však Dorica dozvedela od klebetnej Anzulinej slúžky o Nikovom zasnúbení. Bolo to vtedy, keď dala po Doricu poslať šora Anzula aby jej vybrali nejaké šaty aby nechodila v tých čo nosila v kláštore. Slúžka jej nechtiach vyzradila ako sa vec má. Dorica sa veľmi rozplakala a Mande, tá slúžka, zbadala, že neurobila dobre. Vedela, že Anzula nebude nadšená a tak Dorici povedala aby sa umyla a nič nedala znať, že všetko bude v poriadku. No keď Dorica prišla za šorou Anzulou, tá hneď zbadala čo je vo veci. Vedela, že Mande jej všetko povedala. Išla do kuchyne a povedala jej, že ak to spraví ešte raz tak ju vyhodí. Anzula upokojila Doricu a o niekoľko dní prišla variť obed. Niko bol prekvapený keď vošiel do kuchyne a tam našiel vyvárať Doricu. Jeho mama mu povedala, že obed varí dnes Dorica. To sa Nikovi, samozrejme, zapáčilo. Aj Dorica sa mu čoraz viac páčila. Keď sa obed skončil prišiel rad na múčnik. No v tom do miestnosti vstúpila Katica, čo nikto nečakal len šora Anzula lebo ona po ňu dala poslať. Urobila to úmyselne, aby si Niko všimol rozdiely medzi Doricou a Katicou.

Katica bola pri jedení múčniku vo veľkých rozpakoch a nesvoja. To si všimol aj Niko a pochopil, že Katica do jeho domu nepatrí. V Nikovi sa niečo pohlo a on si uvedomil, že nejde správnou cestou. O tom ho presvedčil aj rozhor s Jerou niekoľko dní pred Doriciným obedom. Niko sa vtedy vybral pod Grabovik ale nenatrafil na Katicu, lebo ona šla do poľa, ale na jej matku Jeru, v ktorej sa ozvala chamtivosť. Hovorila, že Katica je nešťastná lebo nedostala od neho žiadny dar a ostatné dievčence od svojich nápadníkov dary už dostali. Niko teda sľúbil, že Katici dar kúpi ale veľmi to nechcel urobiť, lebo dovtedy si myslel, že Katica je s ním z lásky. Keď videl ako naňho Jera nalieha v kúpe daru, tak sa mu sprotivila aj Katica. Predstavil si Katicu ako jej matku: starú, s bleskom a nenávisťou v očiach, s vráskami a chamtivú. Jeho milovaná a krásna Katica sa mu opäť vzďaľovala a na jej mieste sa vyjavolal obraz Dorice.

Niko na tom obede zistil, že ľúbi Doricu. A vysvetlil to aj Katici. Tá s nevraživosťou hľadela na Doricu, ktorá sa k nej správala priateľsky. No nemala právo hnevať sa na Doricu ale len na Nika no hnevala sa na oboch. Katica si myslela, že Dorica mu ho zviedla. Katici sa naplnilo srdce nenávisťou voči obom. Odišla domov pod Grabovik, vyrozprávala všetko rodičom. Otec s tým bol spokojný lebo vedel, že neskoršie jeho dieťa bude šťastné s niekým iným. S tým kto je jej súdený. No Jera mala iný názor. Myslela si, že šťastie jej dcéry spočíva v bohatstve a nechcela pochopiť, že to tak nie je.

Prešiel nejaký čas, nastala zima a do dediny prišiel zabávač. Jera a Katica išli na jeho predstavenie. Na toto predstavenie prišla aj Dorica, Anzula, Niko a spol. Bolo vidno, že Niko je s Doricou rád a ona s ním tiež. Anzula s tým bola spokojná. Keď si Katica a Jera všimli Nika s Doricou zachvátil ich hnev. Cez prestávku sa neočakávane v sále objavil Paško so Zandomem. Jere zišlo na um, že keď si už jej dievku nezobral statkár tak by si su už len niekto mal zobrať aby nezostala v hambe. Začala teda Paška nahovárať na Katicu a naopak. Po predstavení Niko odprevadil Doricu domov. Tak isto odprevadil Paško domov Jeru a Katicu, ktorá bola stále nahnevaná a celou cestou nehovorila nič. Paško odišiel za pár dní znova do služby.
V túto osudnú zimu nastal aj v dome Pretúrovom smútok. Mate ochorel a veľmi ťažko. Začalo ho klať(pichať) v boku. Musel teda ležať. Jera išla s plačom po doktora a ani si nevšímala ľudí a Mateho bratov, ktorí sa po nej dívali a nevedeli čo je vo veci. Doktor prišiel, Mateho vyšetril ale nechcel ich znepokojovať. Nakoniec však povedal, že sa mu nedá pomôcť pretoče mu narástol nádor na žalúdku. Dal mu teda len masť na zmiernenie bolestí. Prechádzalo viac dní. Matemu bolo raz horšie raz lepši. Jedného dňa prišiel za Matem šor Ilija. Aj Mate ho navštívil keď bol chorý. Šor Ilija sa mu ospravedlňoval za to, že práve jeho dcéra prebrala Katici snúbenca. Mate ho ubezpečil, že sa nič nedeje, a že je len rád lebo on si tiež neželal spojiť težacký rod so statkársky. Hoci sa vie, že Nikov otec bol težak, ktorý nahromadil na cestách svoj majetok. Ilija sa teda upokojil a ďalej sa s Matem rozprával ako so svojím rovestníkom a priateľom.

V Pretúrovskom dome sa striedali návštevy medzi, ktoré patrila aj šora Anzula. Tá prišla raz s tým, že Katicu odškodní a ponúkla Matemu peniaze. Ten však nesúhlasil s ich príjmom lebo by nevedel odstrčiť svoje ďalšie deti a nevedel, že čo by povedal z kadiaľ ich má. No nakoniec pristal na myšlienku, že ich odovzdá vo svojom testamente Katici aby sa šora Anzula nenahnevala. Tak spísal Mate testament. Prihoršilo sa mu a jeden deň sa chystal do Pretúrovského domu aj Paško. Ten išiel za Matem a poprosil ho o Katicu a Mate mu ju z radosťou sľúbil no vedel, že si ju musí najprv získať a musí mať trpezlivosť. Paško išiel za Katicou splniť svoj cieľ a pomeriť sa s ňou no ona to pomerenie obrátila na hádku. Paško odišiel a nemal v úmysle sa vrátiť. Po ceste od Katici stretol skupinu ľudí, nevšímal si kto sú až kým ho jedna ruka nezastavila. Bola to Nikova ruka. Predtým boli sokovia a teraz mu Niko ponúkal pomoc. Povedal, že aj on sa potrebuje s Katicou porozprávať a prihovorí sa aj zaň ho.

Tak sa teda vrátil so skupinou, ktorej bola ešte šora Anzula a Ilija s jeho dcérou Doricou, do Pretúrovského domu. Niko išiel za Katicou a tá sa vôbec nepotešila. Vyhodila mu na oči všetko čo jej spôsobil. Jemu bolo ľúto jej sĺz ale ona ho aj urážala. Tak mu už zostalo ľahostajné čo si Katica bude myslieť. Vybrali sa teda do Mateho izby kde už boli všetci návštevníci aj Barica, Jera, Ivan a jeho deti. Všetci postupne prichádzali k Mateho posteli a zhovárali sa s ním. Ivanovi odkázal celú vinicu, dom a všetko ostatné.

Barica sa potešila, že ona bude paňou domu a Jeru naopak veľmi štvalo. Dal mu na starosť aj jeho sestry. Matiji povedal aby bola dobrou ženou. Tiež poprial Nikovmu a Doricinmu vzťahu a bol z neho šťastný. Nakoniec sa dostal rad na Katicu. Padla k jeho nohám a plakala. Všetci odstúpili, aby sa mohli porozprávať. No Paško vedel, že sa bude rozprávať aj o ňom. Mate povedal dcére, že je zaopatrená a tiež aby prekonala svoju pýchu a pomerila sa s Paškom a zobrala si ho. Paško tiež pristúpil. Katica súhlasila, že si Paška vezme a tiež povedala, že to nebude nasilu ale z lásky. Ona tiež len v tej chvíli zistila, že Paška stále ľúbi. Mate sa potešil, že teraz už bude môcť pokojne odísť zo sveta.

Prešlo pár dní no Mate stále žil aj keď si už viackrát mysleli, že zomrie. Jera bola nešťastná, že jej muž umiera v takých mukoch. Pri Matem sa objavil už aj Lole, človek, ktorý zatvára oči zomierajúcim. Keď je pri človeku Lole, vie sa, že už je smrť pri tebe. Ale aj on sa čudoval prečo Mate neumiera. Aj kňaz sa už nad ním viackrát modlil. Krátko pred Mateho smrťou prišiel za ním aj Zandome, ktorý sa stránil pohľadu na umierajúceho. Mate síce už nehovoril ale Zandome mu dokonale rozumel pohľadom do očí, ktoré boli plné lásky, pochopenia a šťastia. Mate už nevnímal ani muky a čakal na smrť. Jeru napadlo dať zavolať Ursu, šamanku z hôr aby povedala čo sa deje a prečo tak dlho umiera. Ona povedala, že sa narodil s čiapočkou a s tou chce aj zomrieť. Nikto nevedel z kadiaľ to môže vedieť ale jeho bratia to potvrdili. Tak rodina všetko prehladala až našla truhličku, v ktorej sa to čo hľadali aj nachádzalo. Bola to nejaká kožtička. Priložili ju Matemu na hlavu a ten v pokoji odišiel.

Na Mateho pohreb prišlo veľa ľudí. Mladí, starí, chudobní, ale aj bohatí. Chceli vzdať poctu najlepšiemu, najvzácnejšiemu a najobdivovanejšiemu težakovi akého poznali. Mohli o ňom povedať žil a zomrel. To o ňom povedal aj Zandome, ktorý tiež povedal, že už na pohreb nikdy nepôjde. Na konci je ešte také ako keby oznámienie ako bude Zandome a Niko podnikať. Hovoria o tom ako si Zandome založí vlastný obchod s vínom ale bez spoločníkov iba s Nikom. Bude predávať víno, ktoré sám vyrobí. Dá mu vlastné meno a postaví si ozajstnú pivnicu v zemi. Len Zandome nemá kapitál na začatie. Ten mu poskytne šora Anzula. Ale Niko s jeho obchodom celkom nesúhlasí lebo si myslí, že chce vynechať z práce težakov. Ale to tak nie je. On chce aby mu težaci dávali hrozno, nie víno, a on im bude dávať aj časť zo zisku. S tým už Niko súhlasí a v obchode Zandomeho podporil.

Citáty:

„Veď konečne, čo je život? Mysleli by sme, že život trvá, kým nastane smrť: a ja myslím, že my počíname umierať ešte vtedy, keď chodíme po svete zdraví a čerství. Nádej za nádejou Ťa opúšťa, žiadosti hynú a pomíňajú, na čom si si v mladosti zakladal, v starobe o to nestojíš. Tak poumiera pomaličky všetko, čo v tebe žilo, naostatok i priateľstvo. A keď vidíš pred sebou dlhú púť na druhý svet, srdce ti odpadne i od rodiny, lebo vidíš, že si na púti ostal sám, úbohý, nevládny - tak, ako keď si prišiel na svet. Nie div, že sa ti žiada odísť, keď ťa už žiada odísť, keď ťa už nič neviaže.“
„Oh, láska je predsa len mocný lekár, ona poskytuje balzam, lieči rany! Ako je sladko spočinúť v jej tôni, ako sa vlieva mier do srdca a pokoj!“.“