Charakteristka postáv

Raskoľnikov (Rodion Romanovič Raskoľnikov):

Rakoľnikov je študent, ktorý je presvedčený o svojej nevine a nepripúšťa si, že spravil niečo zlé:

„To, že som zabil odpornú, škodlivú voš, starú, nikomu nepotrebnú úžerníčku, za ktorej zabitie by mi mali štyridsať ráz odpustiť, lebo vyciciavala úbožiakov, to že je zločin?“

Je to človek, ktorý dokáže veľmi milovať. Veľmi miluje svoju matku aj svoju sestru a dokonca aj Soňu, avšak nato prichádza až na Sibíri, pretože dovtedy si to nepripúšťal.

„Prišiel som Vám otvorene povedať, že hoci budete nešťastná, jednako nezabudnite, že Váš syn Vás teraz miluje väčšmi než seba, a všetko, čo ste si o mne mysleli, že som krutý a nemám Vás rád, všetko nebola pravda. Nikdy Vás neprestanem milovať....“

Raskoľnikov je veľmi dobrá človek a riskuje dokonca aj svoj život, aby zachránil život dvom malým deťom pri požiari pričom on sám utrpí popáleniny. Ďalej sa jeho veľkodušnosť prejavuje v tom, že dal svoje peniaze vdove po úradníkovi napriek tomu, že nemal veľa svojich peňazí.

Bol tiež presvedčený, že svet sa delí na dve skupiny ľudí. Jedny sú tí výnimoční a druhí sú obyčajný. Myslí si, že tí výnimoční môžu aj vraždiť v mene dobra a sám seba považuje za výnimočného. K tejto skupine tiež zaraďuje napríklad Napoleona.
Rodion Romanoviš Rasolnikov – raskol - rozkol

Razumichin (Dmitrij Prokofič Razumichin):

Razumichin je človek, ktorý je veľmi dobrý priateľ Raskoľnikova. Má na neho dobrý vplyv a často mu dáva dobré rady, ktoré Rodionovi pomáhajú. Je to človek rozumný, čo vyplýva aj z jeho mena: Dmitrij Prokofič Razumichin– razum – rozum

Razumichin je inteligentný a mnohokrát privedie Rodiona na správnu cestu.

Stál pri jeho sestre a jeho mame, keď bol Rodion v čase veľkých depresií a odmietal akýkoľvek styk s rodinou. Pri tejto príležitosti sa zamiloval do sestry Raskoľnikova a nakoniec sa s ňou aj oženil.

Soňa (Sofia Semjonovna Marmeládovová):

Soňa je prostitútka, avšak napriek všetkému je to veľmi dobré dievča. Všetko robí iba preto, aby pomohla svojej macoche pri výchove súrodencov a aby si tak zarobila nejaké peniaze ktoré veľmi potrebovala. Je to Rodionova spriaznená duša a ona ho nakoniec prinúti, aby sa priznal, pretože jej sa ako prvej zdôveril a priznal sa jej k vražde.

„Ale áno!“, povedal Raskoľnikov s úsmevom, „Idem si po tie kríže, Soňa. Veď si ma sama na krížne cesty posielala, tak čo, vari si nedostala strach, keď k tomu došlo!“

Nakoniec bola ona jediná, ktorá ostala Raskoľnikovi oddaná aj potom, ako bol poslaný na Sibír. Ona odcestovala spolu s ním a chodila za ním do väzenia ako často to len bolo možné.

Ako sa to stalo ani sám nevedel, no zrazu ako keby ho bolo voľačo schytilo a hodilo k jej nohám. Plakal a objímal jej kolená. Ona sa v prvej chvíli strašne naľakala, celá tvár jej zmeravela. Vyskočila z miesta a pozrela na neho, trasúc sa na celom tele. V tej iste chvíli však všetko pochopila. V očiach jej zasvietilo nekonečné šťastie, pochopila a nebolo o tom už nijakých pochybností, že ju miluje, nekonečne miluje a že konečne nadišla tá chvíľa....

Duňa (Avdotia Romanovna Raskoľnikovová):

Raskoľnikovova sestra. Je to človek, ktorý sa nikdy nevzdáva a vždy sa dokaže obetovať pre rodinu aj keď to pre ňu nie je vždy najvýhodnejšie. Napríklad jej plánovaná svadba s Lužinom. Lužin bol zlý človek, podvodník, ale ona sa zaňho chcela vydať, len aby pomohla rodine dostať sa z finančných problémov.

Nikdy nehľadala východisko v plači a v depresiách, práve naopak, snažila sa všetko riešiť pokojne a s rozumom. Miluje svoju matku aj svojho brata a nepripúšťa si, že by jej brat mohol byť vrah:

„... Narážate na zločin, ktorý údajne spáchal môj brat. Až priveľmi jasne na to narážate, teraz to nemôžete poprieť. Vedzte, že som počula tie hlúpe klebety už predtým a neverím z nich ani slovo! Je to hnusné a smiešne podozrenie.“

Porfirij Petrovič:

Porfirij je komisár. Je to človek veľmi šikovný a domýšľavý. Je presvedčený o Raskoľnikovej vine a je odhodlaný ho dostať „za mreže“, aj keď sa sprvu tvári veľmi priateľsky:

„Ste veľmi nervózny, Rodion Romanyč, od prírody, prosím dokonca až priveľmi nervózny, popri všetkých ostatných základných vlastnostiach vašej povahy a vášho srdca, ktoré aspoň sa utešujem takou nádejou, som čiastočne vybadal, prosím. Nuž, pravdaže, aj ja som, dokonca aj vtedy, mohol uvážiť, že sa nestáva často, aby človek jednoducho prišiel a vybľafol všetky svoje tajnosti. Hoci sa aj to stáva, najmä ak človeka pripravia o posledné zvyšky trpezlivosti, ale to naozaj iba zriedka. To som mal aj ja uvážiť. Nie, myslím si, keby som našiel aspoň drobnôstku! Aspoň celkom malú drobnôstku, jednu jedinú, lenže takú, aby sa jej človek mohol chytiť, aby to už bolo niečo konkrétne a nielen samá psychológia.“