Moliere Tartuffe

Jean Baptiste Poquelin Moliére
Tartuffe


Jedného januárového dňa v roku 1622 sa parížskemu mešťanovi Poquelinovi narodil syn. Prvorodený syn dostal meno Jean-Baptiste, a pretože mal to šťastie, že sa narodil do dobre situovanej rodiny, bolo rozhodnuté, že mu bude umožnené aj primerané vzdelanie.
Keď mal 10 rokov zomrela mu matka, otec sa znovu oženil a s celou rodinou sa presťahovali do veľkého meštianskeho domu. Na malého Jeana-Baptistu mal značný vplyv jeho dedo. Vodil ho do divadla a to sa nepáčilo jeho otcovi, ktorý tak, ako Cirkev, považoval divadlo za nepočestné a hodné zavrhnutia. V desiatich rokoch je poslaný na prísne jezuitské kolégium- Collége de Clermont, kde až do roku 1639 študoval latinčinu, históriu, matematiku, zemepis a tiež teológiu. Dostáva sa tu do styku s divadlom a aj s literatúrou nadväzujúcou na renesanciu, ktorá nadväzuje na antiku a to je ten okamih, keď sa Jean stretáva s rodiacim sa klasicizmom. Potom začína študovať právo a po získaní titulu sa vracia k rodinnému remeslu – stáva sa kráľovským čalúnnikom. Na dvore sa však stáva svedkom krutých represii(pozn. represia- použitie násilia na potlačenie niečoho) proti mladým šľachticom, obvinených zo sprisahania proti kráľovi a kardinálovi. Táto skúsenosť ho prinútila opustiť spoločenskú kariéru a venovať sa divadlu. V r.1644 založil tzv. Skvelé divadlo, v ktorom po prvýkrát vystúpil ako Moliére, asi s ohľadom na svoju váženú rodinu. Stáva sa riaditeľom súboru, ale po dvoch rokoch sa súbor rozpadne a Moliére sa dostáva do väzenia pre dlžníkov, z ktorého sa však dostane vďaka priateľom.
Od r. 1646 hral, režíroval a riaditeľoval kočovnému divadlu. Získal mnoho skúseností a po predvedení jeho hier kráľovi dobyl svojím umením Paríž. Medzi jeho diela patria diela ako Škola pre mužov, Škola pre ženy, Sganarel ďalej známejšie diela ako Lakomec, Mizantrop, Don Juan, Zdravý nemocný, Učené ženy a iné. 12. mája 1664 uviedol svoju odvážnu, satirickú a proticirkevnú komédiu Tartuffe, ktorú dnes po 130-tich rokoch pozná každý milovník divadla. Hra bola zakázaná a Cirkev Moliéra prekliala. 17. februára 1673, po predstavení populárneho Zdravého nemocného zomiera a k jeho lôžku nesmie pristúpiť kňaz a tak tento veľký človek zomiera bez uzmierenia s Bohom.

Zanecháva po sebe nádherné dielo, ktoré je pýchou francúzskej, ale aj celosvetovej literatúry.

Postavy:
Pani Pernellová, Orgonova matka
Orgon, Elmírin manžel
Elmíra, Orgonova manželka
Damis, Orgonov syn
Mariana, Orgonova dcéra, Valérova milá
Valér, Marianin milý
Kleant, Orgonov švagor
Tartuffe, svätuškár
Dorina, Marianina komorná
Pán Lojálny, súdny vykonávateľ
Kráľovský dôstojník
Filipka, Pernellovej slúžka
Dej Tartuffa sa odohráva v Orgonovom dome v Paríži, v druhej polovici 17. storočia. Pán Orgon sa v kostole spozná a veľmi si obľúbi napohľad zbožného žobráka Tartuffa a vezme ho k sebe bývať. Tartuffe si Orgona omotá okolo prsta svojimi naoko múdrymi rečami o Bohu. Celá rodina sa snaží Orgonovi vysvetliť aký je Tartuffe pokrytec a luhár. Orgon je však hluchý a slepý. Fanaticky verí tomu, čo mu Tartuffe narozprával. Všetko vyvrcholí Orgonovým rozhodnutím, že sa jeho dcéra Mariana za Tartuffa vydá. Zabudol však na to, že ju už prisľúbil Valérovi, ktorý ju miluje. Mariana k Valérovi nieje chladná(tiež ho miluje), ale z úcty k svojmu otcovi, ktorý je v otázke za koho sa má vydať neoblomný povolí svoju svadbu s tučným, nadutým, červeným.. slizkým a odporným Tartuffom. Marianina služobná Dorina je rozhodnutím svojej pani rozhorčená a privedie k nej Valéra , aby sa všetko vyriešilo. Po počiatočnej hádke si milenci padnú do náručia a povedia si že sa milujú. S Dorininou pomocou vymyslia plán ako odstrániť Tartuffa z domu a ukázať otcovi jeho pravú tvár.
V treťom dejstve sa dej nečakane skomplikuje a zvrtne sa nečakaným smerom. Dorina povie Marianinmu bratovi Damisovi, čo si zasa Orgon vymyslel a ten sa chce v svojej mladíckej nerozvážnosti na Tartuffa vrhnúť a niečo mu spraviť. V tej dobe vstupuje do hry Orgonova žena Elmíra a snaží sa Tartuffa prehovoriť, aby si nebral Marianu za ženu. Tartuffe jej však padne k nohám a bez ostychu jej vyzná lásku. Elmíra sa však nenechá vyviesť z miery a Tartuffovi sa škaredo vysmeje. Toto všetko však sleduje Damis, nevydržia mu nervy a vtrhne na scénu. Kričí, že všetko povie otcovi a Tartuffa sa konečne všetci zbavia. Elmíra sa ho snaží usmerniť, ale Damis sa nechce dať. V tejto chvíli prichádza na scénu Orgon, ktorý keď začuje, že “chudáčika a pána svätého“ Tartuffka obviňuje jeho syn ničomu neverí a Damisa vyhodí z domu. Aby si Tartuffa udobril prepíše na neho svoj dom. Elmíra prehovorila Orgona, aby sa schoval za stôl a počúval. Dala si zavolať Tartuffa a keď prišiel začala ho zvádzať. Najprv Tartuffe hral dotknutého, ale čím ďalej sa viac rozpaľoval, až chcel náš pán svätý a nedotknutý Elmíre ukázať svoj dôkaz lásky. To bolo príliš už aj na Orgona ktorý vyskočil spod stola a vyhodil Tartuffa z domu. Pozabudol však na to, že dom je prepísaný na Tartuffa. A k tomu ešte sa mu predtým zveril, že má nejakú kazetu s listinami od svojho, kráľom stíhaného priateľ. Tartuffe teda nabehol ku kráľovi žalovať. Kráľ našťastie vedel čo je Tartuffe zač, nechal ho zatknúť a a Orgonovi vrátil dom.

A čo listiny? Cit.: „Kráľ, čo nám vládne, iba lumpom dáva putá. Jeho zrak neúprosne do sŕdc preniká, neoklame ho zbožný výzor vinníka.“

Niektoré citáty:

Keď kolísal sa štát a kdekto stratil hlavu.. – narážka na tzv. Frondu, občiansku vojnu vo Francúzku. Šľachta to začala, ale šľachtic Orgon v tom čase ostal verný dvoru.

Strach z Boha ochromuje mnohé naše skutky.. / Treba len mrcha skutok zvaliť na vieru...
- narážka na vtedajšie učenie jezuitov, že dobrý úmysel môže ospravedlniť zlý skutok.