Erich Maria Remarque - Noc v Lisabone

Úvod


Diela od Ericha Maria Remarqua patria k tomu najlepšiemu, čo si môžeme z ponuky diel na povinné čítanie vybrať. Vybrala som si jeho dielo Noc v Lisabone, aby som sa lepšie oboznámila s problémami emigrantov utekajúcich z Nemecka pred fašizmom.

E.M.Remarque dokázal vo svojich románoch zachytiť a vystihnúť dobu, v ktorej žil t.j. dobu 1. a 2. svetovej vojny. Cez jeho romány a postavy týchto románov sa môžeme preniesť o niekoľko desaťročí dozadu. Vďaka tomu môžeme lepšie pochopiť udalosti, ktoré sa vtedy odohrávali a ktoré kruto zasahovali do osudov obyčajných a mierumilovných ľudí.


Životopis a tvorba E.M.Remarqua :

Životopis

Narodil sa 22. júna 1898 v severonemeckom mestečku Osnabrück. Vlastným menom Erich Paul Kramer. Vyštudoval univerzitu v Münstere. Po otrasných zážitkoch z prvej svetovej vojny, do ktorej odišiel v roku 1916 ako dobrovoľník a kde ho roku 1918 zranili, vystriedal mnoho povolaní. Zo začiatku chcel byť hudobníkom a neskôr maliarom, ale skutočnosť bola celkom odlišná od jeho predstáv. Bol obchodným cestujúcim, agentom s náhrobnými kameňmi, učiteľom, reklamným pracovníkom, účtovníkom. Veľa počas svojho života cestoval po Taliansku, Švajčiarsku, Balkáne a Turecku. Začiatkom 30. rokov emigroval do Ascony vo Švajčiarsku. O dva roky neskôr fašisti v Nemecku spálili jeho knihy a roku 1938 ho zbavili občianstva. V roku 1939 odcestoval do USA, kde získal americké občianstvo, neskôr sa však vrátil späť do Švajčiarska. Zomrel 25. septembra 1970 na klinike vo švajčiarskom meste Locarno na zlyhanie srdca. Pochovaný je na cintoríne v Porto Ronco.


Tvorba

Charakteristika tvorby:
-jeho tvorba bola ovplyvnená Jackom Londonom, Ernestom Hemingwayom alebo nórskym spisovateľom Knutom Hamsunom ( ktorý však sympatizoval s fašistickým hnutím v Nórsku )
-diela sa vyznačujú humanitou, výrazne protifašistické a spoločensko – kritické názory
-hlavný hrdina: nejakým spôsobom postihnutý vojnou, nevie si nájsť svoje miesto v spoločnosti
-typické výrazové prostriedky, podrobné charakteristiky postáv, naturalistické opisy scén na fronte, hrubé slová

diela:

1931 - Cesta späť
1954 - Čas žitia, Čas umierania
1956 - Čierny obelisk
1923/1924 - Gam
1952 - Iskra života
1920 - Kútik snov
1941 - Na západe nič nového
1961 - Nebo nepozná obľúbencov
1930/1931 - Nepriateľ
1962 - Noc v Lisabone
1956 - Posledná zastávka
1971 - Tiene v raji
1936 - Traja kamaráti
1927 - Vábivé horizonty
1946 - Víťazný oblúk
1970 - Zasľúbená krajina


Metodika práce

1. V knižnici som si vyhľadala potrebnú literatúru.
2. Prečítala som si knihu Noc v Lisabone.
3. Knihu som znova prelistovala a poznačila si niektoré dôležité úryvky.
4. Potrebné informácie som získala z internetu.
5. Dielo som spracovala v počítači.
6. Prácu som vytlačila


Noc v Lisabone

Bližšie nemenovaný emigrant stratil poslednú nádej získať pre seba a svoju ženu vízum a lístok na loď do Ameriky, keď prehral peniaze v kasíne. V prístave ho zastaví muž menom Schwarz (vlastným menom Jozef Baumann), ktorý mu ponúkne dva lodné lístky, keď s ním strávi celú noc. Muž výzvu prijme a tak spolu putujú po libanonských nočných podnikoch až do rána, zatiaľ čo mu Schwarz rozpráva svoje zážitky spred pár rokov.

Dlhšie pred vojnou utiekol z Nemecka, kde zanechal svoju ženu Helenu, pochádzajúcu z prohitlerovskej rodiny. Po piatich rokoch exilu sa v snahe opäť ju vidieť dostal načierno do Nemecka na sfalšovaný pas, ktorý mu dal akýsi Schwarz pred svojou smrťou. Za pomoci svojho starého priateľa – lekára sa s Helenou opäť stretol a spolu s ňou utiekol do Francúzska, kde prežili niekoľko šťastných týždňov. Helenin útek sa však nepáčil jej bratovi Georgovi, prominentnému členovi strany v Nemecku, ktorému sa už v minulosti podarilo zavrieť Schwarza do koncentračného tábora.

Začala sa vojna, a tak Helenu i Schwarza zatvorili Francúzi do rôznych táborov pre emigrantov. Schwarz po viacerých pokusoch nakoniec utiekol a odcestoval za Helenou. Podarilo sa mu ju skontaktovať v jej tábore. Helena z neho každú noc utekala, aby mohla stráviť pár chvíľ s manželom, ktorý sa skrýval v lese. Nakoniec sa Schwarzovi podarilo presvedčiť prefekta ženského tábora, aby vyhlásil Helenu za mŕtvu a prepustil ju.

Manželia utiekli do Marseille, kde sa Schwarz dozvedá, že jeho žena trpí rakovinou, ktorú pred všetkými úspešne tajila. Jedného dňa, keď sa chce dostať do konzulátu, ho zatklo gestapo. Keď sa policajti na veliteľstve dozvedeli, kým v skutočnosti je, okamžite zavolali švagra Georga, ktorý sa tvrdými metódami dovolával adresy jeho sestry. Schwarz mu sľúbil, že ho k nej zavedie, no po ceste ho v aute podrezal skrytou žiletkou, ukradol mu doklady a v jeho aute namieril s Helenou na francúzske hranice. Odtiaľ sa mu bez problémov podarilo prejsť až do Lisabonu, kde po pár dňoch strávených na konzuláte dostali víza do Ameriky. Helena, ktorá sa tam však nikdy nechcela dostať, sa už tejto chvíle nedožila. Deň pred plavbou do Ameriky spáchala samovraždu.

Schwarz vyrozprával svoj príbeh tomuto neznámemu človeku, aby jeho príbeh pretrval, aby sa navždy zachoval obraz jeho mŕtvej ženy v očiach nezainteresovanej osoby, lebo sa obával, že jeho vlastná pamäť z pudu sebazáchovy podľahne za čas milosrdnému zabudnutiu. S príbehom odovzdal krajanovi okrem lodných lístkov aj pas a vízum do Ameriky, ako by mu symbolicky odkazoval svoju osobnosť a osud.


Kompozičný plán

Kompozičný postup:

kronikársky kompozičný postup s prvkami retrospektívy, čo môžeme pozorovať napríklad pri Swarzovom spomínaní
(Schwarz prikývol. „ Máte pravdu. Súkromné zázraky. Sám som jeden zažil. Začal sa v Paríži. Odrazu som zdedil platný pas. ...“ Str.15 )

Fázy sujetovej organizácie:

a) Expozícia (úvod)
- bližšie nemenovaný emigrant pozoruje loď („Uprene som sa díval na loď. Stála prudko osvetlená v Tajo kúsok od pobrežia.“ Str.7 )
- spoznáva Schwarza ( „Volám sa Schwarz,“ povedal. „Nie je to moje pravé meno; je to meno, na ktoré mám vystavený pas.“ Str.12 )
- začína Schwarzove rozprávanie o pobyte vo Francúzsku („Kde ste boli na jeseň 38?“ „V Paríži.“ „Aj ja. ...“ Str.14)
b) Kolízia (zápletka)
- stretnutie Schwarza a Heleny po piatich rokoch (Šiel som za ňou. „Helena,“ povedal som tesne za ňou, keď znova zastala: „Neobracaj sa! Choď von! ...“ Str.46 )

c) Kríza (vyvrcholenie)
- Schwarz sa dozvedá, že Helena má rakovinu ( „Čo jej je?“ spýtal som sa. „Nič čo by ste mohli zmeniť,“ odpovedal. Str.198 )
- gestapo zadrží Schwarza a odovzdá Georgovi ( „Bolo to gestapo?“ spýtal som sa. Schwarz prikývol. „Vedel som, že Georg nás neprestal hľadať.“ Str.214 )

d) Peripetia (obrat v deji, nečakaný dejový zvrat)
- Schwarz zavraždí Georga („Žiletka, ktorá vyčnievala z korku nebola veľká; ale zasiahol som ho ňou na bočnej strane krku a trhol som ňou krížom cez hrtan.“ Str.219 )
- Helena sa deň pred plavbou do Ameriky zavraždí („Keď som sa vrátil, bola mŕtva.“ Str.231 )

e) Rozuzlenie (záver)
- Schwarz a nemenovaný emigrant idú naposledy pozrieť mŕtvu Helenu („O pol hodiny ju odnesú. Nešli by ste so mnou?“ „Áno.“ Str.234 )
- Schwarz a emigrant si vymenia pasy a rozlúčia sa; emigrant odchádza so Schwarzovým pasom, vízami a peniazmi ( Díval som sa na človeka, ktorý už mal moje meno. „Želám vám všetko dobré,“ povedal som a vynechal som meno Schwarz. Str.236 )
- Emigrant a jeho žena odcestujú do Ameriky („Odcestovali sme v najbližší večer a bez ťažkostí sme sa dostali do Ameriky.“ Str.236)


Horizontálne členenie textu:

-román Noc v Lisabone sa skladá z osemnástich kapitol

Vertikálne členenie textu:

a) pásmo rozprávača – subjektívny („Počúval som Schwarza, neprerušoval som ho. Rozprával síce mne, ale vedel som, že som mu len múrom, od ktorého sa mu kedy-tedy odráža ozvena.“ Str.81)
b) pásmo postáv - replika („Je to už iba v nás ,“ šepkal Schwarz. Str.233 )
- monológ („Čo som urobil? Zabil som ju, a či som ju obšťastnil?“ Str.232 )
- vnútorný monológ („...prešiel mnou zvláštny pocit. Čo chcel ten človek? Chce si azda predsa siahnuť na život?“ Str.233 )
- dialóg („I ty to cítiš?“ spýtala sa. „Čo?“ „Mŕtvolu. Cítiť ju. Zatvor okno.“ „Nič necítiť Helena. To je vylúčené tak


Tematický plán

Námet: Antifašizmus

Téma: Ťažký život a problémy nemeckých emigrantov utekajúcich pred fašizmom, ich strach, skrývanie i krátke chvíle lásky, no ich osud je bezvýchodiskový.

Idea: Autor v hlavnej myšlienke zdôrazňuje nezmyselnosť fašizmu, ktorý zobral obyčajným ľuďom slobodu a mnohokrát ich pripravil o životy; odcudzuje spoločnosť 20.storočia.

Motívy:

Statické – opisné (deskriptívne)
(„Krajina sa nezmenila. Zostala rovnaká. Kostolné veže, ako aj predtým, mali pred večerom zelenkastú patinu; v rieke sa ako vždy zrkadlila obloha.“ Str.33 )

Dynamické – dejové (fabulačné)
(„Nasledujúceho dňa nás naložili a odvážali smerom na Pyreneje. Začala sa vzrušujúca, bezútešná odysea strachu, komiky, úteku, byrokracie, zúfalstva i lásky.“ Str.145 )

- Ľúbostný motív: Schwarz – Helena
(„Ľúbim ťa,“ povedala zúfalo. „Ľúbim ťa väčšmi, ako kedy budeš môcť pochopiť. Nezabúdaj na to! Nikdy!“ Str.168)
(„Už som myslel, že som ťa stratil,“ povedal som a pevne som ju objal. „Nikdy ma nestratíš,“ šepkala spoza masky. „A vieš prečo nie? Pretože si si ma nechcel nikdy tak privlastniť ako sedliak roľu. I najvynikajúcejší muž je oproti tebe otravný.“ Str.183 )

- Vlastenecký motív: Georg Jürgens
(„Do toho je vás, vlastizradcu, hovno. Choďte von! Chcem sa rozprávať so svojou sestrou!“ Str.125)
(„Nie si v Nemecku!“ „Bohužiaľ, ešte nie ! No len počkajte – čochvíľa to bude Nemecko!“ Str.125)


Chronotop (časopriestor): Čas – fabulačný ; rok 1942
(Každá loď, ktorá odišla v týchto mesiacoch roku 1942 z Európy, bola archa. Str.7 )
Priestor (prostredie) - skutočné
- cudzie
- mestské
Lisabon (Portugalsko) - posledné útočište emigrantov, utekajúcich na západ
(„Hoci som bol v Lisabone už týždeň, ešte som si nezvykol na bezstarostné osvetlenie tohto mesta.“ Str.7 )
Rôzne miesta v Nemecku či Francúzsku, ktoré hlavný hrdina spomína vo svojom rozprávaní.
(„Zariadil som to tak, že som si vybral vlak, ktorý prichádza do Osnabrücku pred večerom.“ Str.33 )
(„Áno. A je čas, aby sme opustili Paríž.“ Str.131 )


Postavy: Hlavné postavy: Jozef Schwarz
- hlavná postava; emigrant utekajúci z Nemecka pred fašizmom
- jeho pravé meno je Jozef Baumann
- nadovšetko miluje Helenu (aby ju videl, vrátil sa do Nemecka)
(„I najvynikajúcejší muž je oproti tebe otravný.“ Str.183 )
(Jozef Schwarz: „Nepríjemné spomienky sú predsa len na niečo dobré: Ukážu človeku, že bol šťastný práve vtedy, keď sa nazdával, že šťastný nie je.“ Str.14 )
Helena Baumannová
- pochádza z prohitlerovskej rodiny
- manželka Jozefa, ktorého veľmi miluje
- silná žena, ktorá sa dokáže postaviť proti svojmu bratovi a taktiež svojej chorobe
(„Blčala ako ohňostroj s dokonalým spaľovaním. Nechcela sa zachraňovať. Vedela, že jej už niet pomoci.“ Str.193 )
(„Helena,“ povedal som. „Si nielen veľmi vyzývavá – ale aj duchaplná, a to je veľmi vzácna a vzrušujúca kombinácia.“ Str.62 )

Georg Jürgens
- obersturmbannführer (podplukovník); vlastenec;
- Helenin brat
(„Georg bol vždy idiot,“ povedala Helena. „Svalnatý slaboch.“ Str.126)
(„Okrem toho on má vždy pravdu!“ povedala Helena. „Nikdy nepochybuje a nikdy nemá výčitky svedomia. A vždy stojí na správnej strane, na strane moci.“ Str.127)
(Georg: „Prevzali sme metódy vašej cirkvi. Vaša inkvizícia nás naučila svojimi mučiarňami, zasvätenými bohu, ako zaobchádzať s nepriateľmi viery. Sme dokonca miernejší – za živa upaľujeme len vo zvláštnych prípadoch.“ Str.45 )

Bližšie nemenovaný emigrant
- emigrant utekajúci z Nemecka, ktorý chce so svojou manželkou Ruth odísť do Ameriky


Konflikt:

Schwarz – gestapo ; gestapo je skratka výrazu Geheime Staatspolizei, tajná štátna polícia nacistického Nemecka
(„Potom ma dolapili. Polícia odrazu uzavrela príchody asi dvadsať metrov od konzulátu. Pokúsil som sa vbehnúť do konzulátu, ale tým som na seba upozornil. Kto bol na konzuláte, zachránil sa.“ Str.214 )

Schwarz – Georg ; už v minulosti sa podarilo Georgovi zavrieť Schwarza do koncentračného tábora; teraz sa ho tiež snaží dostať, pretože mu prekáža, že je s Helenou
(„Ešte vždy sa hráte na hrdinu, keď to nie je nebezpečné? Ste o dvadsať kíl ťažší ako ja. Nik objektívny nás nepostaví ako boxerských partnerov. Čo tu chcete?“ „Do toho je vás, vlastizradcu, hovno. Choďte von! Chcem sa rozprávať so svojou sestrou!“ Str.125 )
(„Vrhol som sa naňho. Žiletka, ktorá vyčnievala z korku nebola veľká; ale zasiahol som ho ňou na bočnej strane krku a trhol som ňou krížom cez hrtan. Georg pustil volant a chmatol sa za krk.“ Str.219 )

Helena – Georg ; Georg chce, aby Helena žila v Nemecku; aby mala rovnaký názor na vojnu ako celá ich prohitlerovská rodina; prekáža mu, že Helena žije s vlastizradcom, Jozefom.
(„Nehodí sa ti, aby sestra takého verného súkmeňovca nechcela žiť v Nemecku. Teraz ostanem tu a už o tom nechcem hovoriť.“ Georg na ňu uprene hľadel. „Kvôli tomuto úbohému lotrovi?“ Str.126 )

Postavenie autora v diele: rozprávač (ja-rozprávanie = subjektívny)
(„Po vojne som sa vrátil do Európy. Dalo mi dosť práce legalizovať svoju totožnosť – lebo v tom čase bolo v Nemecku veľa nadľudí, ktorí sa pokúšali stratiť ju.“ Str.237 )


Významové zafarbenie diela: Idealistické

(„Vojnu som prežil v Amerike. Napodiv som sa začal zaujímať o maliarstvo, ktoré som si predtým sotva všímal – akoby som to zdedil po vzdialenom nebohom PraSchwarzovi. Často som si spomenul aj na toho druhého, ktorý možno ešte žil, a obaja sa mi miešali v akomsi prízračnom ovzduší, o ktorom som sa často domnieval, že ma obklopuje a má na mňa vplyv, hoci som dobre vedel, že je to hlúposť.“ Str.237 )


Jazykový plán

Útvary jazyka: Spisovný jazyk.
Štylistické rozvrstvenie slovnej zásoby:

a) slová štylisticky neutrálne (loď Str.7; jar Str.15; človek Str.16)
b) slová štylisticky príznakové
- hovorové (bankovka Str. 99; esesáci Str.92)
- dialektizmy (taľafatky Str.19)
- administratívne slová (konzulát Str.230; vízum 231)
- odborné slová (filatelista Str.16; pažerák Str.19)
- knižné slová ( utešenosť Str.21)
- básnické slová (žiaľ Str.27)
- internacionalizmy (internovaný Str.12)
- cudzie slová (klišé Str.36; dezercia Str.126)


podľa historického hľadiska:

a) historicky bezpríznakové (hudba Str.106; život Str.107; deň Str.107)
b) historicky príznakové
- archaizmy (brašňa Str.197; kantína Str.159)
- historizmy (gestapo Str.214)
- neologizmy (smoking Str.230)


podľa citového zafarbenia:

a) neutrálne slová (matka Str.13; vrah Str.21; vojak Str.140)
b) citovo zafarbené (expresívne)

kladne citovo zafarbené:
- deminutíva (chlapiatko Str.215; schodík Str.219)
- hypokoristiká (môj milovaný Str.230)
- zjemňujúce slová (eufemizmy) (odišla bez slova Str.232)

záporne citovo zafarbené:
- pejoratíva (hovno Str.125)
- vulgarizmy (idiot Str.126; mrcha Str.159; kurviť Str.159)


Štylistické figúry:

a) slovné figúry

- epizeuxa („Bol to prázdny, nezmyselný život, život zbytočného, ženou klamaného človeka, vraha?“ Str.233 )
- anafora („Život niekoho, kto nemôže nikde zotrvať;...
Život emigranta.
Život indického mnícha.
Život moderného človeka.“ Str.65 )
(„Ani k človeku?“
„Ani k človeku.“ Str.65)

b)vetné figúry

- apoziopéza („Niečo. Prečo. Alebo...“ Str.232 )
- elipsa („Vaše meno, prosím!“ Str.37)
- paradoxon („Bozkávame i nenávidíme sa.“ Str.67 )


c)rečnícke figúry
- apostrofa („Už vás neuvidím.“ Str.236 )
- rečnícka otázka („Ľúbila ma, a či som bol iba palicou, o ktorú sa opierala, keď sa jej zachcelo?“ Str.232 )
(„Zabil som ju a či som ju obšťastnil?“ Str.232 )
- rečnícke zvolanie („Bože môj, Jozef!“ Str.49 )

trópy:

- personifikácia („ ... že mu behá mráz po chrbte a v žilách,... .“ Str.36 ) („...videl som v tme už len výsmešné zadné svetlá odchádzajúceho vlaku.“ Str.19 )
(„...proti sile fantázie, ktorá nám pije krv... .“ Str.19 )

- prirovnanie („Opriadalo jej úzkostné srdce ako jedovatá pavučina.“ Str.213 )
(„ ... vybehol schodmi ako kobylka... .“ Str.222 )
(„...boli mestá čierne ako uhoľné bane... .“ Str.7 )

- epiteton (ultramarínový opar Str.159; čierne siluety Str.155; cudzopasný čas Str.121; zlaté súmraky starého mesta Str.18 )

- eufemizmus („Odišla bez slova.“ Str.232 )

- metafora („...v rieke sa ako vždy zrkadlila obloha.“ Str.33 )

- symbol (loď, Amerika – symboly slobody Str.7)

- metonymia („Reinhart má jedného van Gogha, za ktorého by som dal mesiac svojho života.“ Str.111 )
(„Pustime dnu august!“ Str.131)

- sarkazmus („Pre Georga a jeho súkmeňovcov je to vždy niečo iné, keď robia to isté čo iný ľudia,“ povedala Helena sarkasticky. Str.127 )
(„Na svetonáhľad mu treba pancier ako tučnej žene korzet, lebo inakšie sa rozleje.“ Str.126 )

- Oxymoron („Svalnatý slaboch.“ Str.126 )


Záver

Kniha Noc v Lisabone sa mi veľmi páčila. Vďaka skvelému spisovateľovi som sa dokázala počas čítania preniesť do doby, kedy sa dej odohrával, teda do obdobia počas druhej svetovej vojny. Taktiež som sa vedela vcítiť do jednotlivých postáv. Dielo sa mi čítalo veľmi dobre, pretože E.M.Remarque nepísal veľmi zložito. Po prečítaní knihy som si vedela utvoriť skutočný obraz druhej svetovej vojny. Viem ako sa zaobchádzalo s ľuďmi a emigrantmi utekajúcich z Nemecka, viem aké mali problémy a ako sa cítili.
Som rada, že som mala možnosť prečítať si túto knihu. Na koniec by som chcela uviesť jeden citát , ktorý na mňa z tých mnohých najviac zapôsobil:

„V zúfalstve a v nebezpečenstve sa človek naučí veriť v zázraky, inakšie by to neprežil“

Zdroje:

Erich Maria Remarque: Noc v Lisabone - www.remarque.druhasvetova.sk