William Shakespeare Rómeo a Júlia

Obsah:
Rómeo, syn Monteka a Júlia, Kapuletova dcéra, sa do seba zaľúbia na večierku usporiadanom Kapuletovcami. Ich láske však bráni znepriatelenosť oboch rodov. Sú nepriateľmi na život a na smrť, aj keď pôvodný spor je dávo zabudnutý spolu s predošlými generáciami.

Júliin otec vybral pre svoju dcéru ženícha Parisa, ona o ňom nechce ani počuť. V noci si s Rómeom dohodne tichú svadbu. Oddá ich Lorenzo, františkán, Rómeov dobrý priateľ. No chvíľu po svadbe sa na námestí stretnú Merkucio, Rómeo a Tybald, synovec pani Kapuletovej. Tybald začína do Merkucia, Rómeo svojho priateľa bráni. Tybalt však Merkucia zabije. Krátko nato sám v boji s Rómeom padne. Rómeo je vyhnaný z mesta, ukryje sa u Lorenza. Keď sa Júlia dozvedá o smrti bratranca Tybalda, zastane sa Rómea: "Je to môj manžel! Môj úbohý pán, kto sa ťa zastane, keď vlastná žena nie?" Spolu sa ešte stretnú v noci a rozlúčia sa. Rómeo odíde do iného mesta.

Otec Júlie nevie o svatbe nič a núti Júliu vydať sa za Parisa. Júlia hľadá pomoc u Lorenza. Ten jej dá liek, ktorý, keď ho vypije, bude vyzerať ako mŕtva niekoľko dní. Tak sa aj stane, Júliu pochovajú. Rómeo sa to dozvie, kúpi si jed, chce sa vrátiť a zomrieť pri Júlii. List od Lorenza, v ktorom mu ten vysvetľuje okolnosti okolo Júliinej "smrti", mu neprišiel.

Keď sa Lorenzo dozvedá, že list sa k Rómeovi nedostal, ponáhľa sa do hrobky vyslobodiť Júliu. V noci tam však prichádza aj Paris. Stretáva sa s Rómeom, dochádza k boju, Paris zomiera. Rómeo si líha vedľa "mŕtvej" Júlie, vypije jed a zomiera. Lorenzo prichádza práve vo chvíli, keď sa Júlia prebúdza. Zmätene jej navrhuje útek, nakoniec však utečie sám. Júlia nechce Rómea opustiť. Keď sa k hrobke zbiehajú ľudia a prichádza stráž, ktorá Lorenza zadrží, Júlia sa prebodne dýkou, ktorú našla pri Rómeovi. Stráž ju už nájde mŕtvu. Lorenzo všetko vysvetlí. Rody Kapuletovcov a Montekovcov sa nad mŕtvolami svojich potomkov konečne zmieria.

Postavy:

Rómeo - citlivý mladý muž, ktorý počúva hlas svojho srdca.

Júlia - mladé, trinásťročné dievča. V svete citov je úplne neskúsená, nerozhodná: "Bolesť mi ženie slzy do očí a nabáda ich pritom radosti. Môj manžel žije, Tybalt ho mohol zabiť, keby nezomrel Tybalt, nežil by môj muž."

Rómeo o Júlii: "Tá učí pochodne ako zaplápolať! Zdá sa, že visí noci na tvári ako černochovi drahý kameň v uchu. Po nej sa môže zatúžiť len v duchu. Ako s kŕdľom vrán keď tiahne holubica, tak ona predčí svoje spoločnice.

Počkám, až dotancuje, a dotkenm sa jej, mojej biednej ruke poženhá tá jej. Ja že som miloval? Klameš, srdce, hľaď, ty si pravú krásu stretlo až teraz."

Názor na dielo:

Zápletka diela je výborná, no Shakespeare, aj keď v záujme dramatickosti a celistvosti diela, berie smrť dosť prosto. Veď mohla by matka oplakávať viac synovca než dcéru?

Príbeh je skutočne pútavo napísaný, zaujme svojou témou a spracovaním aj súčasného čitateľa.

Citáty:

"Láska sa nepýta na kamenné hradby, a čo si zaumieni, to urobí."

"Peniaze, to je horší jed, a v našom biednom svete vraždí.".