Starec a more

Príbeh je o starcovi Santiagovi z Havany na Kube ktorý sa celý život živil lovom rýb. Bol to chudý starec ktorý mal celú pokožku posiatu škvrnami od slnka a ruky zjazvené od lán. Starec učil susedovho chlapca Manolina rybárčiť. Chlapec si ho veľmi obľúbil a pomáhal mu ako len mohol. V poslednej dobe sa starcovi nedarilo, už 84 dní nič nechytil. Veril že osemdesiatypiaty deň mu prinesie šťastie. Bol už september, mesiac kedy tiahnu veľké ryby. Starec sa skoro ráno ešte pred východom slnka vybral na more s návnadami a čerstvými sardinkami, ktoré mu pripravil chlapec. Okolo obeda pocítil prvý záber. Bola to veľmi veľká a veľmi silná ryba, pretože starkému sa ju nepodarilo vytiahnuť na hladinu ,aby do nej mohol vraziť harpúnu. Ryba unikala a začala ťahať bárku za sebou. Ešte aj o štyri hodiny ryba vytrvalo ťahala na šíre more a starec ju stále ani nezbadal. Starec veril, že do večera rybu skolí. Prišla noc a ryba nebola ešte ani trochu unavená. Starec jednou rukou držal lano s korisťou a druhou sa pokúšal zjesť surového tuniaka. Cez noc sa starec rozprával s dvomi rybami, ktoré priplávali k bárke a robili mu spoločnosť. Ráno starec pocítil, že ryba sa už tiež začala unavovať. Do ľavej ruky ho chytil kŕč a všetku prácu teraz musel robiť pravačkou. Cez deň sa zase rozprával s vtákmi, ktoré oddychovali na sťažni jeho lode. Poobede, keď pražilo to najsilnejšie slnko, sa starec poprikrýval vrecami, oddychoval a spomínal na mladé časy, keď bol majster v pretláčaní sa. Pritom rozcvičoval ruku, až kým kŕč nepovolil. Tesne pred zotmením sa mu podarilo chytil delfína, ktorého postupne jedol. Cez noc sa schúlil na provu lode priľahol lano a celé napätie preniesol na pravačku a zaspal. Zobudil sa až na úder vlastnou rukou. Ryba sa začala vymršťovať z vody a on vedel, že už sa neponorí a že teraz je ten správny čas, aby ju zabil. Ryba začala krúžiť okolo člna. Starec ju držal na lane viac ako dve hodiny. Od hladu, smädu a horúčavy prichádzali na starca mdloby. Starec sa nevzdával, z posledných síl sa osviežoval morskou vodou. Pri treťom krúžení sa ryba starcovi po prvý krát ukázala v vo svojej plnej veľkosti a kráse. Starec čakal na moment ,kedy sa ryba priblíži na dosah harpúny. S vypätím posledných síl sa mu na druhý pokus podarilo vraziť harpúnu rybe do srdca. Santiágo si pripravil slučky, povraz a pomaly priťahoval rybu, aby ju mohol priviazať k boku člnu. Starec na člne oddychoval a pomaly sa plavil na juhozápad. Cestou rozmýšľal, koľko peňazí za takúto veľkú rybu utŕži. Prešla celá hodina, kým ho prepadol prvý žralok. Podarilo sa mu ho zabiť ale prišiel o časť ryby. Po dvoch hodinách začul, ako okolo lode krúžil húf tuponosých žralokov, ktoré sa s chuťou zahryzávali do ryby. Na boj mu zostali už len hák, rukoväť vesla a dýka. Starec bojoval so žralokmi, pokým nestratil všetky zbrane. V diaľke zbadal svetlá Havany. Ale boj už vzda,l lebo nič nevidel a vedel že, nemá šancu. Keď vyšiel na breh videl, že z ryby mu ostala len kostra s hlavou. Z posledných síl sa doplazil do chatrče a zaspal. Ráno rybári a turisti obdivovali zostatok obrovskej ryby priviazanej o bok lode. Keď Manolin našiel spiaceho starca a uvidel jeho doráňané ruky rozplakal sa a utekal mu do Terasy pre kávu. Chlapec čakal pri ňom až kým sa nezobudil. Starec sa napil kávy a porozprával chlapcovi, čo sa mu prihodilo. Hlavu ryby dal rozsekať a spraviť z nej návnady a meč daroval Manolinovi na pamiatku. Chlapec bol šťastný a sľúbil starcovi, že sa o neho bude starať, až kým sa nezotaví.