teda nepotrebuje ani bohato prestretý stôl. A to všetko, skromne rátajúc, vyjde ročne na tritisíc frankov. Okrem toho má najradšej jednoduchosť a vôbec nemá rada prepychové šaty, ani drahé šperky, ani drahý nábytok, po akom bažia iné ženy. Všetky tieto veci by stáli ročne iste viac ako štyritisíc frankov. Ba čo viac desí sa hier. A keď na jedlo a pijatiku rátame len tisíc toliarov, to dá ročne okrúhlych dvanásťtisíc frankov. Má ešte akúsi zvláštnu vlastnosť, ktorú vám musím prezradiť. Ona má divnú nechuť ku všetkým mladým ľuďom a má rada iba starých. Nemá väčšej rozkoše, ako vidieť pekného starca s majestátnou bradou.“

Keď si však za „dohodenie“ zapýta peniaze, Harpagon to odmieta. No neubehne veľa času a Harpagon chystá slavnostnu večeru. A ako obyčajne, čím lacnejšie, tým lepšie. Vo svojej snahe ušetriť každú penny núti sluhov, aby každý drink riedili vodou. Tomu sa však už jeden zo sluhov, Jakub, vzoprie a obviní ho z lakomstva. Harpagona to natoľko rozčúlilo, že sluhu zbil. Čoskoro Mariana s Frazenou prichádzajú k Harpagonovi. Mariana je nesvoja a bojí sa stretnutia s ním. Je zhrozená a nie je schopná slova. Dáva mu najavo, že si ho neváži.

Harpagon sa dozvedá o láske Kleanta a Mariany. Na to sa s Kleantom opäť poháda. Každý však trvá na tom, že Marianu miluje. Kleant, Eliza, Mariana rozoberajú danú situáciu a pomýšľajú o tom, ako zamedziť Harpagonove snahy. Frazena navrhuje podhodiť mu nejakú markízu, alebo grófku, ktorá je bohatá a túži po vydaji a ktorá je pre to ochotná obetovať aj majetok. Kleant zisťuje, že otec by aj súhlasil s tým, aby si Marianu vzal za ženu. No kde priznáva, že ju ľúbi, Harpagon mu kategoricky oznamuje, že sa Mariany nevzdá a že ho vydedí.

Sluha Sidlo zisťuje, kde je ukrytý Harpagonov poklad. Keď objaví skrýšu, tak odnáša truhlicu Cléantovi. Keď Harpagon zistí, že sa jeho peniaze stratili, začne vyvádzať: „ Som stratený, zavraždili ma, podrezali mi hrdlo, ukradli mi moje peniaze. Beda, moje milé peniaze, moje krásne, môj priateľ, odlúčili ma od teba. A s tebou som stratil svoju oporu, svoju radosť, svoje potešenie! Všetko je skončené, nemám čo robiť na svete, bez teba nemôžem žiť. Poďme. Musím hľadať právo. Natiahnem na škripec celý dom: služobníctvo, syna, dcéru a seba samého. Dám obesiť celý svet. A ak nenájdem svoje peniaze, obesím sám seba.“Poháda sa s Valérom a pri hádke zreve, že mu ukradol poklad. Valér však netuší, že ten poklad je v Harpagonovom ponímaní truhlica plná peňazí. Myslí si, že Harpagon hovorí o Elize, a tak sa k láske k nej prizná. Harpagon sa stavia proti.

Na scéne sa objaví pán Anzelm. Valér vyhlási, že je synom istého Thomasa d’Alburcy a vyrozpráva svoj osud. Ako neskôr vyplinie, Anzelm je Valérov otec a Mariana jeho dcéra. Pri tejto príležitosti Kleant povie otcovi o akože ukradnutom poklade. Harpagon nakoniec so svadbami súhlasí, avšak ešte poprosí Anzelma, aby mu na dal ušiť sako a zaplatil komisárovi, ktorý vyšetroval prípad krádeže jeho truhly. A vyplatí výdavky za dve svadby. Záverečná Harpagonova replika je svedectvom veľkého šťastia nad stretnutím so svojou ,,milovanou truhličkou“.