Jean Baptiste Poquelin Moliér - Lakomec

Molière, vlastným menom Jean Baptiste Poquelin sa narodil 15. januára 1622 v Paríži v rodine kráľovského čalúnnika a komorníka. Bol francúzsky herec, dramatik, režisér a divadelný riaditeľ. Spolu s Pierrom Corneillom a Jeanom Racinom patrí k trojici najvýznamnejších dramatikov francúzskeho klasicizmu.

V mladosti študoval právo v Paríži a pripravoval sa na kariéru notára. Notárom sa ale nikdy nestal (i keď je pravdepodobné, že získal právnický diplom v Orleanse) – z lásky k herečke Madelaine Béjartovej utiekol zo štúdií k divadlu, stal sa hercom a zároveň prijal meno Molière.

S Madelaine a jej rodinou Molière založil v lete v roku 1644 divadlo Illustre Théatre (Slávne divadlo). Divadlo ale neprosperovalo a muselo byť hneď nasledujúci rok pre dlhy zatvorené, Molière potom dokonca strávi krátky čas vo väzení ako dlžník. Po zavretí vlastnej scény začal Molière kočovať s divadelnou spoločnosťou herca Dufresna, kde sa za krátku dobu stal riaditeľom a až do roku 1658 cestoval po francúzskom vidieku.

Iné divadelné hry, ktoré neskôr Molière napísal je Tartuffe, Mizantrop, Smiešne preciózky, Učené ženy, Scapinove šibalstvá, Zdravý nemocný, Don Juan, Príležitosť robí lekára a Amphitryon. Ako herec Molière naposledy vystúpil v jednej zo svojich dnes najslávnejších hier, v hre Zdravý nemocný v roku 1673 – hral, ako inak, titulnú rolu. Niekoľko hodín po predstavení prišlo ale Molièrovi zle a 17. februára 1673 táto najväčšia postava francúzskeho klasicistického divadla a zakladateľ klasickej francúzskej komédie umiera.


OBSAH

Valér a Eliza sa tajne ľúbia. Ich láska vzplala po tom, čo Valér zachránil Elizu z rozbúrených vĺn. Valér však pozná Elizinho otca, Harpagona a je si tiež vedomí, ako zaobchádza so svojimi deťmi – Elizou a Kleantom. Ale aj Kleant má svoju tajnú lásku – chudobné dievča Marianu, je si však vedomí, že vzhľadom na otcovu povahu nie je možné, aby svojej vyvolenej prejavil lásku.

Poprosí teda Elizu, aby nenápadne zistila, ako by otec reagoval na Marianu.„ Je to mladá dáma, ktorá len odnedávna býva v našej štvrti a ktorá, myslím, je stvorená vzbudiť lásku každého, kto ju zazrie. Volá sa Marianna a žije pod dozorom dobrej starenky – matky, ktorá je večne chorá a ku ktorej sa správa tak, že si to nemožno ani predstaviť. Chcel som vás poprosiť, aby ste mi pomohli informovať otca o citoch, ktoré ma ovládli. Ak uvidím, že sa postaví proti nim, som rozhodnutý vybrať sa s týmto milovaným stvorením do sveta a prijať akýkoľvek osud, ktorý nám nebo dá. Už zháňam peniaze, aby som mohol uskutočniť tento cieľ. A ak ste v podobnej situácii ako ja a otec sa postaví proti našim túžbam, zanecháme ho obidvaja.“

V tomto ich ohromuje vo vyhlaseni, že je rozhodnuty vziať si Marianu za ženu a Elizu, že chce vydať za Anzelma. Eliza prudko odmieta otcovo rozhodnutie. Súrodenci sa tak spolu s Harpagonovým sluhom snažia vymyslieť nejaký spôsob, ako sobášu zabrániť. Kleant v snahe uskutočniť svoje zámery za pomoci Sidla chce získať pôžičku. Zisťuje však, že za ňu musí zaplatiť veľké úroky a musí odkúpiť množstvo haraburdia. V rozhovore so sprostredkovateľom Simonom zisťuje, že prepožičavateľom je jeho vlastný otec. Na to sa medzi nimi strhne prudká hádka„ Ako, otče ? To sa vy dávate na takéto zločinecké obchody ? Opovážite sa po tomto postaviť sa pred oči sveta ? Že si, česť a meno obetujete nenásytnej žiadostivosti zbierať toliar k toliaru a pre zisk používate všetky najhoršie spôsoby, aké nevynašli aj najpovestnejší úžerníci ?“

Po nej Harpagon posiela svojho syna preč. Medzitým sa však usiluje získať Marianu prostredníctvom Frazeny – miestnej dohadzovačky. S nadšením konštatuje, že ak si ju vezme, prinesie mu ako veno do domu 12 000 libier ročne. Frazena ho presviedča, aby dostala dobre zaplatené. Harpagonvi vychvaľuje Mariannu: „Čoho sa chytím ide ako po masle. Som u nich ako doma a rozpovedala som im všetko o vás. Jej matke som už hovorila o tom, že ste Mariannu zazrel na ulici, pri okne a o vašom úmysle, ktorý vo vás skrsol. S radosťou prijíma ponuku. Toto dievča okrem toho prinesie dvanásťtisíc frankov ročne. Po prvé, čo sa týka jedla, vychovali ju veľmi skromne a šporovlivo. Toto dievča navyklo žiť na prívarkoch, na mlieku, na syroch, na ovocí,teda nepotrebuje ani bohato prestretý stôl. A to všetko, skromne rátajúc, vyjde ročne na tritisíc frankov. Okrem toho má najradšej jednoduchosť a vôbec nemá rada prepychové šaty, ani drahé šperky, ani drahý nábytok, po akom bažia iné ženy. Všetky tieto veci by stáli ročne iste viac ako štyritisíc frankov. Ba čo viac desí sa hier. A keď na jedlo a pijatiku rátame len tisíc toliarov, to dá ročne okrúhlych dvanásťtisíc frankov. Má ešte akúsi zvláštnu vlastnosť, ktorú vám musím prezradiť. Ona má divnú nechuť ku všetkým mladým ľuďom a má rada iba starých. Nemá väčšej rozkoše, ako vidieť pekného starca s majestátnou bradou.“

Keď si však za „dohodenie“ zapýta peniaze, Harpagon to odmieta. No neubehne veľa času a Harpagon chystá slavnostnu večeru. A ako obyčajne, čím lacnejšie, tým lepšie. Vo svojej snahe ušetriť každú penny núti sluhov, aby každý drink riedili vodou. Tomu sa však už jeden zo sluhov, Jakub, vzoprie a obviní ho z lakomstva. Harpagona to natoľko rozčúlilo, že sluhu zbil. Čoskoro Mariana s Frazenou prichádzajú k Harpagonovi. Mariana je nesvoja a bojí sa stretnutia s ním. Je zhrozená a nie je schopná slova. Dáva mu najavo, že si ho neváži.

Harpagon sa dozvedá o láske Kleanta a Mariany. Na to sa s Kleantom opäť poháda. Každý však trvá na tom, že Marianu miluje. Kleant, Eliza, Mariana rozoberajú danú situáciu a pomýšľajú o tom, ako zamedziť Harpagonove snahy. Frazena navrhuje podhodiť mu nejakú markízu, alebo grófku, ktorá je bohatá a túži po vydaji a ktorá je pre to ochotná obetovať aj majetok. Kleant zisťuje, že otec by aj súhlasil s tým, aby si Marianu vzal za ženu. No kde priznáva, že ju ľúbi, Harpagon mu kategoricky oznamuje, že sa Mariany nevzdá a že ho vydedí.

Sluha Sidlo zisťuje, kde je ukrytý Harpagonov poklad. Keď objaví skrýšu, tak odnáša truhlicu Cléantovi. Keď Harpagon zistí, že sa jeho peniaze stratili, začne vyvádzať: „ Som stratený, zavraždili ma, podrezali mi hrdlo, ukradli mi moje peniaze. Beda, moje milé peniaze, moje krásne, môj priateľ, odlúčili ma od teba. A s tebou som stratil svoju oporu, svoju radosť, svoje potešenie! Všetko je skončené, nemám čo robiť na svete, bez teba nemôžem žiť. Poďme. Musím hľadať právo. Natiahnem na škripec celý dom: služobníctvo, syna, dcéru a seba samého. Dám obesiť celý svet. A ak nenájdem svoje peniaze, obesím sám seba.“Poháda sa s Valérom a pri hádke zreve, že mu ukradol poklad. Valér však netuší, že ten poklad je v Harpagonovom ponímaní truhlica plná peňazí. Myslí si, že Harpagon hovorí o Elize, a tak sa k láske k nej prizná. Harpagon sa stavia proti.

Na scéne sa objaví pán Anzelm. Valér vyhlási, že je synom istého Thomasa d’Alburcy a vyrozpráva svoj osud. Ako neskôr vyplinie, Anzelm je Valérov otec a Mariana jeho dcéra. Pri tejto príležitosti Kleant povie otcovi o akože ukradnutom poklade. Harpagon nakoniec so svadbami súhlasí, avšak ešte poprosí Anzelma, aby mu na dal ušiť sako a zaplatil komisárovi, ktorý vyšetroval prípad krádeže jeho truhly. A vyplatí výdavky za dve svadby. Záverečná Harpagonova replika je svedectvom veľkého šťastia nad stretnutím so svojou ,,milovanou truhličkou“.