Molière, vlastným menom Jean Baptiste Poquelin sa narodil 15. januára 1622 v Paríži v rodine kráľovského čalúnnika a komorníka. Bol francúzsky herec, dramatik, režisér a divadelný riaditeľ. Spolu s Pierrom Corneillom a Jeanom Racinom patrí k trojici najvýznamnejších dramatikov francúzskeho klasicizmu.

V mladosti študoval právo v Paríži a pripravoval sa na kariéru notára. Notárom sa ale nikdy nestal (i keď je pravdepodobné, že získal právnický diplom v Orleanse) – z lásky k herečke Madelaine Béjartovej utiekol zo štúdií k divadlu, stal sa hercom a zároveň prijal meno Molière.

S Madelaine a jej rodinou Molière založil v lete v roku 1644 divadlo Illustre Théatre (Slávne divadlo). Divadlo ale neprosperovalo a muselo byť hneď nasledujúci rok pre dlhy zatvorené, Molière potom dokonca strávi krátky čas vo väzení ako dlžník. Po zavretí vlastnej scény začal Molière kočovať s divadelnou spoločnosťou herca Dufresna, kde sa za krátku dobu stal riaditeľom a až do roku 1658 cestoval po francúzskom vidieku.

Iné divadelné hry, ktoré neskôr Molière napísal je Tartuffe, Mizantrop, Smiešne preciózky, Učené ženy, Scapinove šibalstvá, Zdravý nemocný, Don Juan, Príležitosť robí lekára a Amphitryon. Ako herec Molière naposledy vystúpil v jednej zo svojich dnes najslávnejších hier, v hre Zdravý nemocný v roku 1673 – hral, ako inak, titulnú rolu. Niekoľko hodín po predstavení prišlo ale Molièrovi zle a 17. februára 1673 táto najväčšia postava francúzskeho klasicistického divadla a zakladateľ klasickej francúzskej komédie umiera.


OBSAH

Valér a Eliza sa tajne ľúbia. Ich láska vzplala po tom, čo Valér zachránil Elizu z rozbúrených vĺn. Valér však pozná Elizinho otca, Harpagona a je si tiež vedomí, ako zaobchádza so svojimi deťmi – Elizou a Kleantom. Ale aj Kleant má svoju tajnú lásku – chudobné dievča Marianu, je si však vedomí, že vzhľadom na otcovu povahu nie je možné, aby svojej vyvolenej prejavil lásku.

Poprosí teda Elizu, aby nenápadne zistila, ako by otec reagoval na Marianu.„ Je to mladá dáma, ktorá len odnedávna býva v našej štvrti a ktorá, myslím, je stvorená vzbudiť lásku každého, kto ju zazrie. Volá sa Marianna a žije pod dozorom dobrej starenky – matky, ktorá je večne chorá a ku ktorej sa správa tak, že si to nemožno ani predstaviť. Chcel som vás poprosiť, aby ste mi pomohli informovať otca o citoch, ktoré ma ovládli. Ak uvidím, že sa postaví proti nim, som rozhodnutý vybrať sa s týmto milovaným stvorením do sveta a prijať akýkoľvek osud, ktorý nám nebo dá. Už zháňam peniaze, aby som mohol uskutočniť tento cieľ. A ak ste v podobnej situácii ako ja a otec sa postaví proti našim túžbam, zanecháme ho obidvaja.“

V tomto ich ohromuje vo vyhlaseni, že je rozhodnuty vziať si Marianu za ženu a Elizu, že chce vydať za Anzelma. Eliza prudko odmieta otcovo rozhodnutie. Súrodenci sa tak spolu s Harpagonovým sluhom snažia vymyslieť nejaký spôsob, ako sobášu zabrániť. Kleant v snahe uskutočniť svoje zámery za pomoci Sidla chce získať pôžičku. Zisťuje však, že za ňu musí zaplatiť veľké úroky a musí odkúpiť množstvo haraburdia. V rozhovore so sprostredkovateľom Simonom zisťuje, že prepožičavateľom je jeho vlastný otec. Na to sa medzi nimi strhne prudká hádka„ Ako, otče ? To sa vy dávate na takéto zločinecké obchody ? Opovážite sa po tomto postaviť sa pred oči sveta ? Že si, česť a meno obetujete nenásytnej žiadostivosti zbierať toliar k toliaru a pre zisk používate všetky najhoršie spôsoby, aké nevynašli aj najpovestnejší úžerníci ?“

Po nej Harpagon posiela svojho syna preč. Medzitým sa však usiluje získať Marianu prostredníctvom Frazeny – miestnej dohadzovačky. S nadšením konštatuje, že ak si ju vezme, prinesie mu ako veno do domu 12 000 libier ročne. Frazena ho presviedča, aby dostala dobre zaplatené. Harpagonvi vychvaľuje Mariannu: „Čoho sa chytím ide ako po masle. Som u nich ako doma a rozpovedala som im všetko o vás. Jej matke som už hovorila o tom, že ste Mariannu zazrel na ulici, pri okne a o vašom úmysle, ktorý vo vás skrsol. S radosťou prijíma ponuku. Toto dievča okrem toho prinesie dvanásťtisíc frankov ročne. Po prvé, čo sa týka jedla, vychovali ju veľmi skromne a šporovlivo. Toto dievča navyklo žiť na prívarkoch, na mlieku, na syroch, na ovocí,