Začala jar a chlapi sa rozhodujú, či začať prácu dnes, alebo sa radšej majú pridržiavať zvykov svojich predkov a začať orať až v piatok. A keďže sú Ťapákovci, rozhodnú sa, že orať začnú až v piatok, s tým rizikom, že v piatok bude už tvrdá zem a pluh im pôjde ťažko. Ku Ťapákovcom prišiel na návštevu Jano Fuzákovie. Mrzáčka sa ihneď začervenala, pretože ho tajne miluje, ale keďže vie, že ju nikto nikdy nebude chcieť, tak len ticho a nenápadne sedí a šije čepce. Anča tú prácu nenávidí, ľutuje, že ona musí chodiť vždy v čiernom a iné ženy sa parádia. Jano sa chvíľu rozprával s Ťapákovcami a pri odchode sa dohodol s Miškom, najmladším z bratov Ťapákovcov, ktorý bol ešte slobodný, že zajtra mu príde pomôcť s prácou. Iľa zašla za svojím mužom Paľom do stajne a povedala mu, že buď si postavia nový dom a osamostatnia sa, alebo ona od neho odíde. Keď Paľo neodpovedal ani na tretí raz a radšej sa venoval čisteniu volov, Iľa sa rozhodla, že odíde. Ťapákovci sedeli večer pri stole. Navečerali sa, ale nemal kto po nich upratať, lebo Iľa nie je doma. Išla za pani rechtorkou. K Ťapákovcom prišla na návštevu Mara. Prišla vlastne kvôli Anči, pretože jej vyšívala čepiec. Anča ju však z duše nenávidela, veď to bola manželka človeka, ktorého nadovšetko milovala, Jana Fuzákovie. Plná hnevu a nenávisti s ňou predsa len prehodila niekoľko slov. Po Maru prišiel k Ťapákovcom jej muž a spolu odišli domov. Odprevadiť ich šla Zuza, ktorá sa naspäť vrátila celá natešená, lebo na moste započula, ako sa Iľa sľúbila pani rechtorke do služby. Oznámila to celej rodine a o chvíľku im to potvrdila aj samotná Iľa.

Paľo odišiel do Ardieľa pásť ovce a aj Iľa odišla preč od Ťapákovcov slúžiť k rechtorke. Celé dni vyčkávala, kedy sa Paľo vráti domov. Myslela si, že ako náhle sa vráti, príde pre ňu a bude po jej vôli. Keď Paľo konečne prišiel do dediny, Iľa sa ho snažila upútať hlasným smiechom, aby vedel, že niečo nie je v poriadku. On však nereaguje – veď je Ťapák. Paľo šiel rovno domov. Chcel sa prezliecť, ale nemal čisté šaty, lebo mu ich nemal kto oprať. Tak si len umyl tvár a šiel k susedovi, kde sa delili o ovce. Iľa čakala Paľa celú noc, ale neprišiel. Na druhý deň ho videla ako ide v čistej košeli orať a veľmi sa nahnevala, lebo sa obávala, že si dokáže poradiť aj bez nej.

Nastal večer a Paľo večeral to, čo navarila Zuza. Anča doňho stále rýpala, aby si šiel po ženu, lebo im robí hanbu. Paľo ju však nepočúval. Anča poprosila Miška, ktorý bol jej miláčikom, aby jej podal pohár vody. On jej ho dal so slovami: „Bodaj si sa zadusila ňou!” V Anči to prasklo, rozplakala sa, pretože Miško, jediný, ktorý ju mal rád, sa teraz takto obrátil. Bola zúfalá. Mišo odišiel, ona sa však plazila za ním, keď o ňu náhodou zakopol prichádzajúci Jano. Aj s ním sa pohádala, i keď on jej zle nechcel.

Jano sa s Ťapákovcami zabával dlho do noci, až kým Jano nepovedal Paľovi, že za jeho ženou chodí Ďuro Úvodovie. Paľo sa nahneval a šiel si po ženu. Prikázal jej, aby sa vrátila, no ona tvrdohlavo trvala na tom, že ostane slúžiť až do konca roka. Veď dala sľub. Paľo to po niekoľkých pokusoch vzdal a odišiel. Po niekoľkých dňoch prišlo Ile predvolanie od notára. Tak sa tam vybrala a bolo jej oznámené, že si musí vybrať medzi službou v škole a dedinskou babou. Vykonávala totižto dve služby naraz, čo sa nesmelo a tak si Iľa vybrala byť babu. Iľa teda opustila školu, šla do Jablonckov, kde o týždeň za ňou prišiel i Paľo. K jej komôrke pristaval nový dom a Iľa bola konečne spokojná. Okrem nej boli spokojní aj ostatní Ťapákovci. Konečne mali pokoj, nikto im nekázal nič robiť. A navyše sa v jednej izbe tlačili už iba štrnásti. Jediný kto stále nebol šťastný bola Anča. Ta preklínala mysliac na Jana svoje narodenie i život...


Umelecké jazykové prostriedky:

Prirovnania– peňazí ani plevy
s líčkami červenými ako jabĺčka
Epiteton – pekné líca
čierne oči
Priama reč –: „Bodaj som bola vtedy umrela, bodaj by bola radšej...!”
„Bodaj som nebola prišla na svet, bodaj nikdy nie...!“
Metafory – a na pery mu sadne úsmev
oči len tak hrajú veselosťou
Zdrobneniny – Anička
jabĺčka
Pejoratíva – hovädá
zmija


Citáty:

„Švagriné majú o koho stáť, tie sa o teba neťuchnú!”
„No, veru je to just on, Paľo Ťapákovie”