Jozef Gregor Tajovský - Na chlieb


Je zima. Chudobní ľudia pojedli už všetko čo si na zimu v komôrke uskladnili a teraz chodia do banky s ,,chlebíkovými" zmenkami (sú to zmenky, ktoré musia byť podpísané niekým, kto vlastní dom alebo zem, a za ne potom chudobní berú pôžičku od banky).

V tomto čase prišiel do ,,ľudovej" banky biedny, chudý chlap, ktorý na svoju zmenku žiadal tridsať korún na chlieb pre ženu a deti. Zmenku mal vystavenú v židovskej banke, kde mu ju nepreplatili a tak pokúša šťastie inde. Zmenka bola vložená do rúk
zaujatého, prísneho direktora banky pýtajúceho sa, kto mu zmenku podpísal. Chcel vedieť či, je to niekto kto spĺňa podmienky. Jeden podpis patril jeho švagrovi, ktorý býval v hospode a nemal nič. Druhý bratníkovi, ktorý mal len malú chyžku na konci mesta. Direktor mu za týchto okolnosti nemohol požičať a sám mu do zmenky napísal ,,nepovolená“.

O pár dní tento človek opäť prišiel s tou istou zmenkou podpísanou tými istými podpismi. Direktor mu ešte raz vysvetlil, že mu peniaze nemôže požičať, lebo za jeho pôžičku by sa nemal kto zaručiť. Tí podpísaní nevlastnia nič. Biednemu chlapovi nikto nechcel podpísať tú zmenku, lebo všetci vedeli, že je chorý, slabý a môže čoskoro zomrieť.

O peniaze v banke doslova prosil, že potrebuje pre ženu a deti, aby vyžili kým on nejaké zarobí. Už som lepšie. Bol som zle, ešte aj teraz, hľa, aký som. Od jesene na oči chorý, skoro slepý, nemohol som z izby von. Ale niet čo jesť, chcem už do roboty... Nuž to, že na chlieb žene aj deťom, kým zarobím ... Veď po korunke, po dve odplatím statočne ... Len mi nedajte po žobraní ísť.
Lebo mi tak prichodí. Direktorovi ako aj ostatným v banke to prišlo ľúto a všetci mu ju podpísali. Chlap bol nesmierne rád, až sa od radosti rozplakal. Bol rád, že žena a deti budú mať na chlebík.

Po čase muž odchádza pracovať do fabriky, kde pracoval aj predtým ako ochorel. Jeho žena sa obáva, že opäť ochorie a pohorší sa mu. Ale vie, že bez práce dlh nesplatí.


Môj názor na poviedku:

Poviedka bola krátka, ľahko čitateľná s jednoduchým dejom týkajúci sa obyčajného dedinského, chudobného človeka a jeho biednosti. Dej sa odohráva v dedinskom prostredí a v ,,ľudovej“ banke so zaujatým, prísnym direktorom, ktorý sa nechal obmäkčiť prosbami a slzami chudobného.